Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/65/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného X.. K. K. pre prečin sprenevery podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 14. februára 2014 v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaného X.. K. K., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., N. D., V. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. zo dňa 24.05.2010, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa , , ktorý mal spáchať tak, že: ako konateľ za spoločnosť P. K., s.r.o. so sídlom v J., ul. Z. č. 6, dňa 18.08.2008 odpredal na základe kúpnej zmluvy kávovar zn. La Cimbali M 23 Premium, v.č. 548015 a mlynček na kávu La Cimbali Junior Silver, v.č. 8998841 majiteľke kaviarne Gabana so sídlom v K., ul. R. V. č. XX za sumu 70 000,- Sk, ktoré sa používali v klube O., J., S. trieda č. XX aj napriek tomu, že v čase odpredaja spoločnosť P. K., s.r.o. nebola vlastníkom predaného tovaru, nakoľko v zmysle kúpnej zmluvy č.301069 medzi kupujúcim P. K., s.r.o. Košice, ul. Z. č. X a predávajúcim D. - J. I., s.r.o. so sídlom Q. č.XX, v súčasnej dobe pod obchodným menom J.J A., s.r.o. D. sa kupujúci stáva vlastníkom kávovaru zn. La Cimbali M 23 Premium a mlynčeka na kávu La Cimbali Junior Silver až po zaplatení poslednej splátky, pričom spoločnosť P. K., s.r.o. uhradené splátky v lehote splatnosti nemala a aj napriek tomu vyššie uvedený tovar odpredala kaviarni Z. v K., čím takto svojím konaním bola spoločnosti J. J. A., s.r.o. so sídlom v D., ul. Na C. č. XX spôsobená škoda vo výške 123.222 Sk (4.090,22 EUR), nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa odkazuje poškodeného J.J. A., s.r.o., Na C. XX, D., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku, listín obsiahnutých v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný K. K. od začiatku trestného stíhania popieral trestnú činnosť a na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa , že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že podpis na kúpnej zmluve č. 301069 zo dňa 21.04.2005 nie je jeho, nie je si vedomý, že by bol zmluvu podpísal a ak by sa tak aj náhodou stalo, nevedel čo podpisuje. Prevádzkar podniku O. K. I. mu často predkladal k podpisu rôzne faktúry a doklady, ktoré pre pracovnú vyťaženosť ani nečítal a v dobrej viere automaticky podpisoval. Kúpnu zmluvu s Z. A. uzavrel len formálne po tom, čo kávovar zaistila polícia pre podozrenie, že pochádza

z trestnej činnosti. V podniku O. došlo ku krádeži, bolo odcudzených viacero vecí, ale nie predmetný kávovar. K. I., druhý konateľ obchodnej spoločnosti P. K., s.r.o. vedel, že kávovar nebol ukradnutý, napriek tomu s odstupom času krádež kávovaru s príslušenstvom oznámil na políciu. Predmetný kávovar bol odovzdaný prostredníctvom A. N. Z. A., majiteľke kaviarne Z. v K.. N. pomáhal pri prevádzkovaní O., keďže s podnikom boli problémy, prevádzkar K. I. kradol tržbu, správal sa nezodpovedne a neplnil si svoje povinnosti. Za výpomoc dali obžalovaný a K. I. N. kávovar s mlynčekom, s čím K. I. súhlasil. Po hádke K. I. nahlásil krádež kávovaru na polícii, ktorá kávovar A. odobrala. Za kávovar mu nikto nezaplatil, z formálneho predaja nemal žiadny majetkový prospech. Kúpnu cenu 70 000,- Sk zakomponovali do zmluvy len preto, aby zmluva bola platná. Obžalovaný nemal prehľad o tom, ktoré veci boli vo vlastníctve spoločnosti a ktoré na lízing, nakoľko o ekonomiku a účtovníctvo sa staral K. I.. Nevedel, že predmetný kávovar je na lízing, že ešte nie je vo vlastníctve spoločnosti a nemožno s ním nakladať.

Z výpovede svedka K. I. z hlavného pojednávania, ktorá sa zhodovala s jeho výpoveďou z prípravného konania, vyplynulo, že krádež v podniku O. bola fiktívna- vykonštruovaná. Neskôr si všimol že chýba aj kávovar, čo dodatočne ohlásil na polícii. Kávovar aj iné „ukradnuté" veci boli neskôr nájdené v kaviarni, ktorú prevádzkovala Z. A.. Krádež označil za fiktívnu preto, lebo neboli porušené zámky, kód na zabezpečovacom systéme vedel iba obžalovaný. Má teda za to, že veci zobral z O. K.. Ekonomické záležitosti mala vo firme na starosti ekonómka K., on sa o účtovníctvo nestaral.

I. Z. A. vo svojej výpovedi uviedla, že prevádzkovala kaviareň Z. v K. a kávovar sa k nej dostal prostredníctvom jej bývalého priateľa A. N.. Policajti ho zaistili a aby jej bol vrátený, uzavrela s obžalovaným za prítomnosti N. a S.. W. kúpnu zmluvu so spätným dátumom. Napriek tomu jej kávovar nebol vrátený, v dôsledku čoho utrpela škodu (pokazili sa jej zásoby kávy). K finančnému vysporiadaniu za predmet kúpy - kávovar, nedošlo, suma 70.000,- Sk označená v zmluve ako kúpna cena, mala formálny význam. Kúpnu zmluvu spísali len preto, aby mala podklad pre políciu že kávovar je v jej osobnom vlastníctve. Svedkyňa taktiež uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pod nátlakom, vyšetrovateľ bol voči nej agresívny. Uviedla, že kúpnu cenu obžalovanému vyplatila, tým však mala na mysli, že ohľadom kávovaru sa vysporiadala s jej bývalým priateľom a spoločníkom A. N. po tom ako sa rozišli. Či a ako sa v tejto súvislosti vyrovnal N. s obžalovaným, ona nevie.

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanému a K. I. pomáhal s prevádzkou O., nakoľko K. I. - prevádzkar O., bol nezodpovedný, mal vo veciach chaos, neviedol si riadne účtovníctvo, kvôli čomu sa aj K. s K. I. pohádali. V dôsledku nezodpovedného prístupu K. I. sa prevádzka ocitla v ťažkostiach a mala sa zrušiť. N. záujem o kávovar, obžalovaný nemal výhrady a odporučil mu preveriť si u K. I. či je kávovar voľný, či nie je v lízingu a pod.. Následne mu K. I. potvrdil, že kávovar je právne voľný a že si ho môže brať, pri tomto rozhovore bol prítomný aj K. S., ktorý pracoval ako vyhadzovač v podniku (O.). Kávovar dal vtedajšej priateľke Z. A., s ktorou rozbiehali kaviareň Z. v K.. Po určitej dobe sa dozvedel, že ho zobrali policajti pre podozrenie z krádeže. Skontaktovali sa s advokátom S.. W., ktorý im poradil, aby uzavreli kúpnu zmluvu so spätnou platnosťou. Až následne bolo zistené, že kávovare je lízovaný. Po rozchode mu A. vyplatila sumu 200.000,- Sk ako protihodnotu za to, čo vložil do podniku.

Z výpovedí svedka K. I. z prípravného konania aj z hlavného pojednávania vyplynulo, že obžalovaný vedel o tom, že kávovar je lízovaný, nakoľko podpisoval prevodné príkazy na úhradu lízingových splátok a podpísal aj lízingovú zmluvu po tom, čo mu ju on na podpis predložil. N. sa u neho nebol informovať ohľadne kávovaru.

Svedok K. I. potvrdil, že s obžalovaným boli v minulosti spoločníkmi v obchodnej spoločnosti G. s.r.o., ktorá prevádzkovala O. v J.. Spoločnosť mala uzavretú lízingovú zmluvu na predmetný kávovar, ale k tomu, za akých podmienok bola neskôr podpísaná lízingová zmluva so spoločnosťou P. K., s.r.o., sa vyjadril nevedel. Keď odchádzal zo spoločnosti G., s.r.o, kávovar bol na prevádzke.

Svedkyňa X. K., účtovníčka firmy P. K., s.r.o. nemala vedomosť o tom, ako sa predmetný kávovar dostal k A.. Spolupráca medzi ňou a vedením firmy sa po čase začala komplikovať kvôli tomu, že jej neboli včas dodávané podklady na zaúčtovanie. Vedela, že kávovar bol na lízing, ale nepamätala si kto každý mal podpisové právo k účtu spoločnosti, určite ho však mal obžalovaný. Nevedela kto dával príkazy na úhradu lízingových splátok z účtu spoločnosti.

V zmysle boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovediach svedkov z prípravného konania:

Svedok N. I., zamestnaný v spoločnosti J.J A., s.r.o. ako manažér predaja pre SR uviedol, že dňa 21.04.2005 uzatvorila spoločnosť D. - J. I., s.r.o. so spoločnosťou P. K., s.r.o. kúpnu zmluvu č. 301609, ktorej predmetom bol kávovar La CIMBALI M21 Premium, Mlynček Junior a zmäkčovač vody v celkovej hodnote 131 685,50 Sk. Za predávajúceho podpisoval túto kúpnu zmluvu bussines manager K. N., za kupujúceho K. K.. Zmluvu dojednal za spoločnosť D. - J. I., s.r.o. K. F., oblastný manažér v Prešove. K. N. ani K. F. už v spoločnosti nepracujú. Kto dojednával podmienky lízingu za spoločnosť P. K., s.r.o. nevedel. Spôsob platby za predmetný kávovar bol zmluvne dohodnutý formou splátok a vystavený bol splátkový kalendár. Podľa zmluvy, nezaplatením jednej splátky sa stal splatný celý dlh. Nemal vedomosť o tom, koľko splátok bolo, resp. nebolo zaplatených.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne I. H., ktorá pracovala v A. P. O. v Košiciach vyplynulo, že začiatkom januára v roku 2008 došlo ku krádeži vlámaním do podniku, boli odcudzené nejaké veci, to, či bol medzi nimi aj predmetný kávovar, svedkyňa s istotou uviesť nevedela.

Zo zápisnice o výpovedi svedka N. K. vyplynulo, že obžalovaný ho požiadal, aby mu previezol z klubu O. nejaké veci, nakoľko sa rozišiel so svojím obchodným partnerom K. I. a každý si z podniku berie svoje veci. Bol teda presvedčený, že preváža osobný majetok K. K., či medzi vecami bol aj predmetný kávovar, uviesť nevedel. D. vodičom a koordinátorom brigádnikov, ktorí veci do auta nakladali.

Svedkyňa R. B., brigádnička v A. P. O., v prípravnom konaní uviedla, že začiatkom mesiaca január roku 2008 došlo ku krádeži vlámaním do podniku. Predmetný kávovar odcudzený nebol, zostal v podniku až do jeho zatvorenia v marci 2008.

Rovnako vypovedala aj svedkyňa C. T., ktorá taktiež pracovala v A. P. O.. Vie, že K. K. si po zatvorení prevádzky predmetný kávovar zobral, osobne však pri tom nebola.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne K. Z. vyplynulo, že v januári 2008 došlo ku krádeži vlámaním do podniku O., boli odcudzené nejaké veci. To, či sa predmetný kávovar nachádzal v podniku aj po krádeži uviesť nevedela, po krádeži už v O. nepracovala.

Zo zápisnice o výpovedi svedka K. N., bussines managera v spoločnosti D. - J. I., s.r.o. vyplynulo, že on podpisoval kúpnu zmluvu na predmetný kávovar ako posledný, zmluvu uzatváral za spoločnosť D.

- J. I., s.r.o. oblastný manager K. F.. Kde bola zmluva podpísaná nevie, nebol pri jej uzatváraní. F. zmluvu podpísal dňa 21.4.2005, on len skontroloval či je správne vyplnená a či súhlasia splátky s celkovou sumou, podpísal ju až dňa 27.6.2005 pri hromadnom podpisovaní zmlúv v kancelárii.

Svedok E. L. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že ako regionálny predajca predmetnú kúpnu zmluvu nedojednával, uzatváranie zmlúv bolo náplňou práce oblastného manažéra F.. Po tom, čo F. v roku 2007 zo spoločnosti odišiel, bola táto pracovná pozícia ponúknutá jemu. K predmetnej kúpnej zmluve sa teda vyjadriť nevedel.

Ani svedok N. K. nebol prítomný pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. V období od januára do konca júna 2005 bol zamestnaný ako prevádzkar v A. P. O., druhým prevádzkarom bol K. I.. V čase jeho nástupu do podniku sa predmetný kávovar na prevádzke nachádzal. Čo sa týka platenia za tovar, platby sa vykonávali prevodom z účtu v Tatrabanke, prevodné príkazy podpisovali, pokiaľ sa jednalo o sumu nad 50.000,- Sk, obaja konatelia spoločne, v ostatných prípadoch stačil podpis jedného z nich.

Zo zápisnice o výpovedi svedka K. C., konateľa spoločnosti I. T., s.r.o. vyplynulo, že K. si pri ukončení prevádzky zobral kávovar so sebou, pri sťahovaní vecí (vrátane kávovaru) bol aj osobne prítomný.

Svedkyňa X. I., účtovníčka v spoločnosti J.J A. uviedla, že spoločnosť G., s.r.o. uzatvorila v roku 2004 kúpnu zmluvu so spoločnosťou D. - J. I., s.r.o., avšak za predmetný tovar nebola uhradená ani jedna splátka.

Ústav súdneho inžinierstva pribratý do konania na skúmanie pravosti podpisu K. K. na Kúpnej zmluve č. 301069, odporučil požiadať o vypracovanie znaleckého posudku znalcov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru Kriminalistika, odvetvie Grafická diagnostika, ručné písmo, ktorí spornú písomnosť môžu skúmať komplexne a kvalitnejšími technickými prostriedkami.

Zo záverov znaleckého posudku z oboru Kriminalistika, odvetvie Ručné písmo, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vyplynulo, že k pravosti podpisu X.. K. K. na Kúpnej zmluve č.301069 sa vyjadriť nemožno, nakoľko sporný podpis predložený ako priepisová kópia je nízkej kvality a naviac je prekrytý odtlačkom pečiatky.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj celý rad listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z ktorých súd zistil nasledovné:

Dňa 1.10.2004 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou D. - J. I., s.r.o. zastúpenej K. N. a spoločnosťou G., s.r.o. zastúpenej K. I., predmetom ktorej bol kávovar La Cimbali Premium výrobné číslo 548015 s mlynčekom Junior Silver výrobné číslo 899884, vrátane zmäkčovača vody.

Dňa 27.6.2005 bola uzavretá Kúpna zmluva č. 301069 medzi predávajúcim D. J. I., s.r.o. a kupujúcim P. K., s.r.o., ktorej predmetom bol kávovar La Cimbali Premium výrobné číslo 548015 spolu s mlynčekom Junior Silver výrobné číslo 899884, vrátane zmäkčovača vody.

Z výpisov z účtu spoločnosti P. K., s.r.o. vyplynulo, že v dňoch 22.04.2005 a 9.2.2006 bola z účtu prevedená suma 3.000,- Sk a dňa 26.01.2006 suma 6.000,- Sk na účet spoločnosti predávajúceho, ako splátka za predmetný kávovar.

Zo správy poškodeného vyplýva že P. K., s.r.o. uhradila čiastočne akontáciu, celková výška ktorej činila 23.686,- Sk tak, že zaplatila dňa: 22.04.2005 čiastku 3.000,- Sk, 26.01.2006 čiastku 6.000,- Sk, 09.02.2006 čiastku 3.000,- Sk, 09.02. 2006 čiastku 3.000,- Sk, teda spolu 15.000,- Sk.

Zo správy Tatra banky, a.s. vyplynulo, že podpisové právo k účtu spoločnosti P. K., s.r.o. mali okrem obžalovaného aj X. K., N. K., K. I. a K. I..

Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I bolo reukázané, že spoločnosť P. K., s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná dňa 04.11.2004 (dátum vzniku spoločnosti), zanikla dňa 23.04.2010. Právne úkony v mene spoločnosti boli konatelia Ing. K. K. a K. I. oprávnení a povinní vykonávať spoločne, na platnosť týchto úkonov sa vyžadoval podpis každého z nich.

Obžalovaný preukázal, že lízingovým spoločnostiam odovzdal iné predmety lízingu z dôvodu mimoriadneho ukončenia lízingových zmlúv, predložením záverečných protokolov o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy: č. 118896, č. 123892 a č. 118897, všetky zo dňa 29.12.2008 a č. 118895 zo dňa 28.2.2008. Zo záverečných protokolov je zrejmé, že lízingové zmluvy boli mimoriadne ukončené z dôvodu neplnenia podmienok lízingových zmlúv, predmety lízingu boli spoločnosťami B.O.F. a.s. a VÚB Leasing, a.s. odobraté a ďalej realizované formou predaja.

K osobe obžalovaného boli zabezpečené a oboznámené listiny: Správa o povesti má evidenčný charakter a odpis registra trestov preukazuje, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

V trestnom konaní vedenom proti obžalovanému X.. K. K. súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie tými dôkaznými prostriedkami, ktoré vyššie podrobne popísal. Všetky dôkazy boli získané a následne vykonané zákonným spôsobom s cieľom zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd s rovnakou starostlivosťou venoval sa objasňovaniu okolností svedčiacich proti obžalovanému, ako aj tých okolností, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré si jednak obstaral sám, jednak tak urobili orgány činné v trestom konaní, resp. strany. Iné dôkazy neboli navrhnuté na vykonanie a ani súd nemal vedomosť o existencii takých,

ktoré by bolo možné zabezpečiť a vykonať s tým, že by mohli bližšie objasniť skutkové okolnosti, prípadne okolnosti súvisiace s prejednávaným skutkom. Vykonané dôkazy súd následne vyhodnotil v zmysle kritérií uvedených v , teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkazy obstaral.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania tvrdil, že je nevinný a v tomto smere dal aj na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa . Uvádzal, že nevedel o existencii zmluvy č. 301069 zo dňa 21.04.2005, podpis na tejto zmluve nie je jeho a v prípade ak aj túto zmluvu podpísal stalo sa to nevedomky, často automaticky podpisoval dokumenty, ktoré mu predkladal prevádzkar podniku O. K. I.. Bránil sa aj tým, že kávovar s príslušenstvom Z. A., majiteľke kaviarne Z. v K., nepredal, kúpnu zmluvu s ňou uzavrel len kvôli tomu, aby jej polícia zaistený kávovar s príslušenstvom vrátila, za kávovar neobdržal kúpnu cenu ani inú protihodnotu.

V konaní sa nepodarilo preukázať pravosť podpisu obžalovaného na vyššie citovanej zmluve, Kriminalistický a expertízny ústav PZ v znaleckom posudku z odboru Kriminalistika, odvetvie Ručné písmo uzavrel, že k pravosti sporného podpisu sa nemožno vyjadriť, podpis predložený v priepisovej kópii je nízkej kvality a prekrytý odtlačkom pečiatky. Ani výsluchom svedkov - zamestnancov spoločnosti D. - J. I., s.r.o. N. I. a K. N. sa nepodarilo preukázať, kto za spoločnosť P. K., s.r.o. kúpnu zmluvu č. 301069 podpísal, teda či to bol osobne obžalovaný X.. K. K.. Len svedok K. I. tvrdil, že to bol on, kto predložil obžalovanému citovanú zmluvu k podpisu, obžalovaný mal teda edomosť, že cena za kávovar s príslušenstvom nie je zaplatená, bol to obžalovaný, ktorý tiež podpisoval prevodné príkazy na úhradu splátok za kávovar.

Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť P. K., s.r.o., právne úkony v mene spoločnosti boli konatelia X.. K. K. a K. I. oprávnení a povinní vykonávať spoločne, na platnosť týchto úkonov sa vyžadoval podpis každého z nich. To znamená, že aj v prípade, ak by sa pravosť podpisu obžalovaného na kúpnej zmluve č. 301069 potvrdila, táto zmluva by bola neplatná ex tunc, nakoľko nie je podpísaná obidvoma konateľmi spoločnosti vystupujúcej na strane kupujúceho. O., spoločnosť P. K., s.r.o. ju akceptovala o čom svedčí to, že prevodom z účtu uhradila štyri splátky za kávovar s príslušenstvom v prospech spoločnosti D. - J. I., s.r.o., čo preukazujú výpisy z bankového účtu spoločnosti P. K., s.r.o. a takisto správa poškodeného. Nepodarilo sa však preukázať, kto za spoločnosť P. K., s.r.o. dal príkaz na úhradu splátok dňa 22.04.2005, 26.01., a dvakrát 09.02.2006, nakoľko, ako to vyplýva zo správy Tatrabanky, a.s. podpisové právo k účtu spoločnosti P. K., s.r.o. mali okrem obžalovaného aj iné osoby - X. K., N. K., K. I. a K. I..

V prospech obžalovaného vyznievajú výpovede svedkov Z. A. a A. N., potvrdzujú jeho vyjadrenia v tom, že A. N. si kávovar z prevádzky O. zobral so súhlasom obidvoch konateľov spoločnosti ako odmenu za to, že pomáhal pri prevádzkovaní diskoklubu O. a kávovar s príslušenstvom dal svojej vtedajšej priateľke Z. A., s ktorou zariaďovali kaviareň Z. v K.. Neskôr polícia tieto veci Z. A. zaistila pre podozrenie, že boli ukradnuté. A. uzavrela s obžalovaným kúpnu zmluvu na predmetný kávovar len kvôli tomu, aby sa preukázalo jej vlastnícke právo k veciam. Kúpnu zmluvu uzavreli so spätným dátumom, išlo len o fiktívnu kúpnu zmluvu, svedkyňa obžalovanému kúpnu cenu 70.000,- Sk nevyplatila, potom ako ukončili s N. vzťah, jemu dala k rukám 200.000,- Sk a tým sa s ním majetkovo vysporiadala.

Skutočnosť, že kávovar s príslušenstvom nebol z diskoklubu O. odcudzený pri krádeži ku ktorej preukázateľne došlo, je preukázaná výpoveďami svedkýň R. B. a C. T., ktoré v O. pracovali aj po krádeži, C. T. uviedla, že kávovar si po konečnom uzatvorení prevádzky zobral osobne K. K., to isté potvrdil aj svedok K. C..

Obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku K. I. a K. I.. Výpovede týchto svedkov však súd vyhodnotil ako nedôveryhodné v tejto súvislosti za to, že v nadväznosti na skutočnosť, že vzťahy medzi obžalovaným a svedkami sa kvôli finančným problémom v podniku skomplikovali a vyostrili, podľa názoru súdu vypovedali v snahe privodiť obžalovanému trestné stíhanie.

Výpoveďami svedkov K. I. a X. K. neboli zistené také skutočnosti, ktorými by sa vo výraznejšej miere podarilo objasniť okolnosti podstatné po posúdenie otázky viny obžalovaného.

Objektom trestného činu sprenevery v zmysle , je vlastníctvo veci. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí na cudzom majetku škodu väčšiu. Subjektom trestného činu sprenevery môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (tzv. všeobecný subjekt). Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení.

V zmysle zásady „nullum crimen sine lege", ktorá je jednou z východiskových zásad trestného konania, sa na trestnosť činu vyžaduje, aby boli súčasne naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Súd má za to, že obžalovaný X.. K. K. svojim konaním nenaplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty posudzovaného prečinu sprenevery podľa , a to po stránke subjektívnej, nakoľko nebolo mu preukázané zavinenie vo v forme priameho ani nepriameho úmyslu. Vykonaným dokazovaním sa totižto nepodarilo preukázať, že obvinený skutočne vedel, že kávovar s príslušenstvom nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti P. K., s.r.o., v ktorej bol jeden z dvoch konateľov v čase, kedy mal byť trestný čin spáchaný. Tu v prospech obžalovaného vyznieva najmä skutočnosť, že všetky veci, ktoré spoločnosť P. K., s.r.o. lízovala, vydal obžalovaný lízingovým spoločnostiam na výzvu po tom, ako spoločnosť P. K., s.r.o. prestala uhrádzať splátky, pričom išlo aj o veci väčšej majetkovej hodnoty ako predmetná vec, takže súd uveril obžalovanému, že nemal úmysel prisvojiť si cudziu vec a aj keď s ňou naložil spôsobom ako sa to na hlavnom pojednávaní podarilo vykonanými dôkazmi preukázať, pre trestnosť činu to nepostačuje. Absencia naplnenia jedného z obligatórnych znakov prejednaného trestného činu mala za následok postup podľa , teda oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, o nároku poškodeného nemohol rozhodnúť inak ako podľa a teda odkázať ho s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.