Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-34-2013.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1T/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd SVIDNÍK, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Bujňáka a prísediacich Dany Ilečkovej a Petra Senaja, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. februára 2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný W.. M. X. E. S. B. Č. Á. T., nar. XX.XX.XXXX E. G., okr. Snina, trvale bytom D., D.. Y. XXX/X, nezamestnaný
u z n á v a s a v i n n ý m
pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, preto
ž e
ako živnostník vykonávajúci živnostenské podnikanie pod obchodným menom Ing. Oto Zvalčák DVOS so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 626/6 po vyhlásení konkurzu na jeho majetok ako dlžníka v úpadku uznesením Okresného súdu v Prešove, č.k. 1K/72/2009-55 z 09.02.2010 zverejneného 15.02.2010 v Obchodnom vestníku, už ako úpadca v období od 16.02.2010 do 31.05.2011 aj naďalej vykonával živnostenské podnikanie, no príjmy z tohto podnikania v celovej sume 104 539,36 eur pred správcom konkurznej podstaty zatajil a do konkurznej podstaty nevydal a tiež zatajil svoju pohľadávku voči odberateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným TOKA-RADOMA v sume 18.042,78 eur a správcovi konkurznej podstaty I.. D. F. so sídlom kancelárie T. X, G., tak spôsobil škodu 122 582,14 eur,
t e d a
maril konkurzné konanie tým, že zatajil vec patriacu do konkurznej podstaty a nevydal vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobil tak značnú škodu
rozhodol:
Podľa § 243 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/. § 37 písm. m/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa u r č u j e skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť správcovi konkurznej podstaty I.. D. F., so sídlom kancelárie T. X, G., škodu vo výške 122 582,14 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodená strana správca konkurznej podstaty I.. D. F., so sídlom kancelárie T. X, G., so zvyšným nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, zástupkyňu poškodenej strany, znalca, ako aj z výsledkov prípravného konania, súd zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný W.. M. X. ako živnostník vykonávajúci živnostenské podnikanie pod obchodným menom Ing. Oto Zvalčák DVOS so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 626/6 po vyhlásení konkurzu na jeho majetok ako dlžníka v úpadku uznesením Okresného súdu v Prešove, č.k. 1K/72/2009-55 z 09.02.2010 zverejneného 15.02.2010 v Obchodnom vestníku, už ako úpadca v období od 16.02.2010 do 31.05.2011 aj naďalej vykonával živnostenské podnikanie. Príjmy z tohto podnikania v celovej sume 104 539,36 eur pred správcom konkurznej podstaty zatajil a do konkurznej podstaty nevydal. Taktiež zatajil svoju pohľadávku voči odberateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným TOKA-RADOMA v sume 18.042,78 eur. Správcovi konkurznej podstaty I.. D. F. so sídlom kancelárie T. X, G., tak spôsobil škodu 122 582,14 eur.
V prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný W.. M. X. využil svojho zákonného práva a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por. kde vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, ktorý je uvedený v obžalobe Okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 29.04.2013, sp.zn. Pv 356/11 a ktorý je kvalifikovaný ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 Tr. zák. ale nesúhlasí s výškou spôsobenej škody ktorá je podľa znaleckého posudku podstatne nižšia.
Správkyňa konkurznej podstaty I.. D. F. v prípravnom konaní uviedla, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.2.2010, sp. zn. 1K/72/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. Ota Zvalčáka DVOS Svidník. Bola ustanovená za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Preto dňa 16.2.2010 obžalovaného vyzvala, aby predložil povinné doklady. To sa aj stalo a obžalovaný predložil zoznam majetku a tak správkyňa vyhotovila súpis konkurznej podstaty. Neskôr ale zistila, že úpadca bol vlastníkom najmenej troch pohľadávok voči najmenej trom dlžníkom. Tak sa stalo, že úpadca pred ňou zatajil príjmy v celkovej sume 280 987,25 eur a tieto príjmy patria do konkurznej podstaty. Uplatnila preto náhradu škody vo výške 262,944,47 eur a zatajením pohľadávky voči spoločnosti, s.r.o., TOKA- RADOMA v sume 18 042,78eur. Na tomto prednese trvala v plnom rozsahu aj na hlavnom pojednávaní..
Skutočnosť, že obžalovaný nepredložil zoznam majetku a pohľadávok je zrejmý aj z výsluchu svedkov a listinných dôkazov P. T.Č., C. E., W.. E. E., S. O., I. I., O. Q., K. B.. Išlo o konateľom spoločnosti, ktorí obchodovali s obžalovaným a od ktorého preberali drevnú hmotu za ktorú obžalovanému zaplatili.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. Jozef Fedor ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok na základe uznesenie vyšetrovateľa v prípravnom konaní a na tomto písomnom znaleckom posudku na hlavnom pojednávaní zotrval. K vypracovaniu znaleckého posudku pristúpil za využitia podkladov, ktoré sú označené a špecifikované v časti 1.5 znaleckého posudku. Na základe znaleckého preskúmania uvedených podkladov a vzneseného okruhu troch otázok znalec dospel k záverom, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku na stranách č. 25 až 29. Po vyhlásení konkurzu môže pokračovať v podnikateľskej činnosti úpadcu len správca a ten je kompetentný a zároveň povinný v zmysle zákona o účtovníctve evidovať účtovne všetky účtovné prípady, ktoré patria do procesu konkurzu. I napriek tejto skutočnosti po vyhlásení konkurzu, podnikateľskú činnosť vykonával naďalej obžalovaný W.. M. X.. Znalec z predložených dokladoch zistil, že obžalovaný svoju činnosť vykonával ako keby zákon o konkurze sa na neho nevzťahoval. Naďalej evidoval peňažné príjmy, peňažné výdavky, avšak absentujú daňové povinnosti tohto subjektu, t.j. na dani z príjmov fyzických osôb a na DPH.
Obžalovaný W.. M. X. podnikal naďalej i napriek vyhláseniu konkurzu. Preukázateľné príjmy zdokladované W.. M. X. za obdobie od 16.2.2010 do 31.5.2011 predstavujú čiastku celkom včítane DPH 262.944,47 eur. Na druhej strane preukázateľné zdokladované výdavky, vrátane DPH, za uvedené obdobie predstavujú čiastku 158.405,11 eur. Celkove z dosiahnutých príjmov a celkovo vynaložených výdavkov bol zistený rozdiel vo výške 104.539,36 eur, ktorý znalec považuje za výsledok podnikateľskej činnosti obžalovaného.
Vyčíslené daňové povinnosti na dani z príjmov za rok 2010 a rok 2011 predstavujú výšku dane stanovenej z vyčísleného základu dane, ktorým je rozdiel príjmu a výdavkov. Tento čiastkový základ dane za rok 2010 predstavuje čiastku 70.840,12 eur a za rok 2011 čiastku 17.079,85 eur. Čo sa týka DPH predstavuje výška nepriznanej DPH čiastku celkom, od 16.2.2010 do 31.12.2010 - 34.488,88 eur a od 1.1.2011 do 31.5.2011 čiastku celkom 7.822,48 eur.
Nakoniec znalec uviedol, že obžalovaný nemohol podnikať bez súhlasu správcu konkurznej podstaty. V tomto prípade podniká iba správca a ten správca by mal také isté náklady, aké ich mal obžalovaný. Tak ako mal podnikateľský subjekt, ktorý už nemal podnikať, príjmy, tak zdokladoval výdavky, preto zmysel tohto prevádzkovania by bol len ten, že by dosahoval ekonomicky príjmy, samozrejme za súbežného vynaloženia výdavkov a z pohľadu zákona o konkurze z ekonomického hľadiska, by si to mohol oprávnene dovoliť, jedine za ekonomickej podmienky, že by sa tým vylepšila ekonomická podstata, ktorej by sa uspokojovali veritelia budúcnosti. Táto podmienka je v zákone o konkurze jednoznačne zadefinovaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaný W.. M. X. svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. písm. a/, c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Tento po vyhlásení konkurzu na jeho majetok naďalej vykonával živnostenské podnikanie, ale príjmy z tohto podnikania v celkovej sume 104 539,36 eur zatajil.
Zo správ o povesti súd zistil, že obžalovaný W.. M. X. v mieste bydliska je hodnotený kladne. V súčasnosti nie je zamestnaný. Doposiaľ bol viackrát súdne trestaný, ale sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol k ustanoveniu § 34 ods. l Tr. zák. kde trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods.4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu ba jeden až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Súd posudzoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, čo je vzhľadom na ustanovenie § 38 Tr. zák. významné z hľadiska určenia hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej má súd trest ukladať, keďže ustanovenia § 38 Tr. zák. stanovujú úpravy základnej výmery trestnej sadzby vzhľadom na zistenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Prevaha poľahčujúcich okolností v danom prípade znamená, že v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. je potrebné hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu a to postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zák., teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou stanovenej trestnej sadzby.
Pri posudzovaní otázky aký druh trestu v rámci trestnej sadzby splní u obžalovaného účel trestu, súd hodnotil okolnosti spáchania trestného činu, zavinenie obžalovaného, jeho pohnútku, prihliadol aj na spôsobený následok, teda výšku škody. Obžalovaný spôsobil v danom prípade škodu vo výške 122 582,14 eur. Táto škoda je značná, ale nie je možné konštatovať, že táto okolnosť sama o sebe by zvyšovala nebezpečnosť konania obžalovaného až do takej miery, že by bolo nevyhnuté konštatovať, že účel trestu v danom prípade môže splniť len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ostatné okolnosti, ktoré mimo vyššie uvedených je potrebné pre určenie druhu a výmeru trestu hodnotiť, svedčia v prospech obžalovaného. U obžalovaného ide v podstate o jeho bezúhonnosť, viedol doposiaľ riadny život, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil, v jeho prospech je potrebné posúdiť aj jeho osobné pomery.
Súd prihliadol na vyššie citované ustanovenia a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť trestom odňatia slobody a to pri dolnej hranici trestnej sadzby. Tento druh trestu a jeho výmera bola uložená s prihliadnutím na motív konania obžalovaného, stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a s prihliadnutím na možnosť nápravy a na jeho pomery. Súd prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Ako na poľahčujúci okolnosť ( § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák. ) súd prihliadol najmä nato, že sa k spáchaniu žalovaného skutku doznal a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti.
Obžalovaný bude musieť viesť riadny život a tak presvedčiť, že tento druh trestu a jeho výmera bude postačovať na jeho nápravu, čím bude splnený aj účel trestu. Preto účel trestu u obžalovaného v danom prípade môže splniť aj trest odňatia slobody podmienečne odložený s probačným dohľadom nad jeho správaním. Je teraz iba na samotnom obžalovanom, aby títo svojím životom presvedčili, že iba náhodne vybočil z rámca zákona a že išlo o ojedinelé zlyhanie.
Z uvedeného dôvodu preto súd, vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň mu určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom túto skúšobnú dobu určil na 5 roky.
Súčasne mu v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu, ktorú spôsobil.
Poškodená strana si uplatnila náhradu škody v celkovej výške 122 582,14 eur. Súd ale podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť správcovi konkurznej podstaty I.. D. F., škodu vo výške 122 582,14 eur lebo vo výroku určil výšku škody na túto sumu.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodená strana správca konkurznej podstaty I.. D. F., so zvyšným nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie.
maril konkurzné konanie tým, že zatajil vec patriacu do konkurznej podstaty a nevydal vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobil tak značnú škodu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.