Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-520-2013.pdf
PDF · 146.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/520/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený splnomocnenkyňou: Matala, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: R. Y., narodený X. X. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, A., zastúpený Združením občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa, Gen. Goliána 6006/12, Trnava, IČO: 42 295 017, o zaplatenie 2237,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedené v článku 2 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve a leasingovej zmluve č. 59904716 zo dňa 8. 9. 2006 „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predčasnej ukončenia kúpnej a leasingovej zmluvy na základe písomnej dohody zmluvných strán z dôvodu na strane nájomcu alebo pri odstúpení pri kúpnej a leasingovej zmluvy zo strany prenajímateľa z dôvodov uvedených v Obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy, má prenajímateľ právo okrem iných poplatkov a zmluvných pokút uvedených v Obchodných podmienkach, účtovať si zmluvnú pokutu až do výšky 50 000 Sk. Zmluvná pokuta je splatná podľa faktúry, ktorú zašli prenajímateľ nájomcovi. „ za neprijateľnú.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 30. 1. 2013 doručeným súdu dňa 31. 1. 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 2237,41 eur, úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 2237,41 eur od 9. 4. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom kúpnej/lízingovej zmluvy č. 59904716 zo dňa 8. 9. 2006.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 8. 9. 2006 účastníci uzavreli kúpnu/lízingovú zmluvu č. 59904716 predmetom ktorej bolo vozidlo Škoda Fabia. Predbežná kúpna cena predmetu leasingu predstavovala 5996,94 eur /180 664 Sk/, v tom prvá zvýšená splátka vopred 599,70 eur bez DPH /18066,56 Sk bez DPH/. V zmysle splátkového kalendára sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mesačné splátka č. 1 až 60, každú vo výške 178,41 eur /5375 Sk/, splatné vždy k 5. dňu v mesiaci počnúc dňom 5. 10. 2006. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca v súlade s bodom 4 Dodatku v spojitosti s bodom 6 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok predčasne ukončil Leasingovú zmluvu. Dňa 31. 1. 2010 žalobca vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 59904716 z dôvodu porušenia podmienok
leasingovej zmluvy. V prospech žalovaného bola zaúčtovaná predajná cena predmetu leasingu, ako aj pomerná nespotrebovaná časť prvej zvýšenej splátky. Celkový nedoplatok žalovaného tak predstavoval sumu 2237,41 eur. Príslušné vyúčtovanie bolo žalovanému doručené dňa 1. 4. 2010 a lehota na plneniu mu uplynula dňa 8. 4. 2010. Od 9. 4. 2010 si žalobca nárokuje úroky z omeškania 9 % ročne.
Dňa 27. 6. 2013 tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 9Ro/45/2013-41 ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Dňa 23. 7. 2013 bol doručený odpor žalovaného, v ktorom uviedol, že vznáša námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s kúpnou cenou vozidla 2700 eur a žiadal znalecké dokazovanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa zo dňa 30.1.2013, odporom žalovaného zo dňa 22.7.2013, kúpnou/ leasingovou zmluvou č. 59904716 zo dňa 8.9.2006, Obchodnými podmienkami, dodatkom č. 1 ku kúpnej/leasingovej zmluve zo dňa 8.9.2006, účtovným dokladom a faktúrou na čl. 15, splátkovým kalendárom - faktúra pre DPH na č.l. 16-17, preberacím protokolom z 29.11.2009, 18, kúpnou zmluvou na č.l. 19, protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy na č.l. 20, vyúčtovaním zmluvných pokút na č.l. 21-23, faktúrou 2009/0012 na č.l. 24-26, faktúrou zo dňa 31.1.2010 na č.l. 27, úhradou nedoplatkov na č.l. 28, vyčíslením hodnoty vozidla Škoda Fabia EČ A. XXXK. zo dňa 12. 1. 2010, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná suma 2 237,41 eur pozostáva z čiastky straty z predaja vo výške 387,43 eur /vyčíslenej ako rozdiel nesplatenej istiny a predajnej ceny leasingu a prvej nespotrebovanej zvýšenej splátky (2941,80 eur - 2.268,91 eur - 285,46 eur)/, z nedoplatkov na splátkach vo výške 1.070,34 eur /úhrada nesplatenej 31. splátky vo výške 178,29 eur, keď z 31 splátky bola uhradená suma 12 centov a zo splátok 32 - 36 (5 x 178,41)/, z neuhradených penalizačných faktúr 43,25 (súčet vyúčtovaných zmluvných pokút 21,59 eur, 16,44 eur a 7,32 eur, ktorú si žalobca neuplatňuje v plnej výške), iných nedoplatkov vo výške 483,55 eur (vo faktúre č. 2009/0012 položka 92 až 95, ktoré predstavujú skutočné náklady súvisiace s odobratím vozidla s poukazom na článok 11 písm. d/,c/ obchodných podmienok prenajímateľa), zo zmluvnej pokuty vo výške 252,84 eur (článok 2 dodatku č. 1 ku kúpnej a leasingovej zmluve zo dňa 8.9.2006). Premlčacia doba začína bežať, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Nárok bol určiteľný a uplatniteľný až dňom vystavenia protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, preto dátum vedený vo finančnom vysporiadaní 31.1.2010 považujú za deň začatia plynutia premlčacej doby. Žalobca postupoval pri predaji s odbornou starostlivosťou. V súvislosti s predajom vozidla bol vyhotovený posudok. Všeobecná hodnota vozidla je bez DPH 3068,07 eur a s DPH 3.651, - eur. V súvislosti s predčasným ukončením zmluvy odkazuje na bod 6. písm. v/ obchodných podmienok. Vozidlo bolo žalovanému odobraté dňa 29.9.2009. len poukázať na to, že kúpna zmluva je uzavretá 28.1.2010.
Žalovaný uviedol, že poslednú splátku zaplatil 6.5.2009. Mal zložitú finančnú situáciu, žalobcovi oznámil, že nemôže leasing splácať. Žiadal auto vrátiť, prvýkrát prišli v auguste, kedy auto nezobrali. Auto zobrali v septembri, bola spísaná zápisnica. Po mesiaci osobne na internete hľadal auto. Auto na internete našiel, zavolal na telefónne číslo, ozval sa mu pán, ktorý mu oznámil, že auto bolo predané už po týždni ako bolo na parkovisku za kúpnu cenu 67 000 Sk. V tej dobe Škody Fabie mali cenu 150.000,- Sk. Keby to bol vedel, našiel by sám človeka, ktorý by pokračoval v leasingu.
Splnomocnenkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nespochybňuje, že celkovo žalobcovi zaplatil do 30.9.2009 sumu 5.561,36 eur + poplatok 127,40 eur. Nesúhlasí s predajnou cenou 2.700,- eur. Žalobca sa bezdôvodne obohatil vo výške 1.838,64 eur. Pri doručovaní vyúčtovania zo dňa 1. 4. 2010 postupoval žalobca bez odbornej starostlivosti, nakoľko predmet leasingu žalovaný riadne odovzdal ešte 30.9.2009 a týmto konaním žalobca porušil ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. K ukončeniu zmluvy došlo 30.9.2009. Vznáša námietku premlčania z dôvodu, že k ukončeniu leasingovej zmluvy prišlo ku dňu 30.9.2009. Vyúčtovanie vypočítané k 31.1.2010 a k 1.4.2010 doručené je už len
matematické stanovenie pohľadávky. Okrem iného chceme uviesť, že na základe Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1SŽo 106/2007 zo dňa 26. februára 2008 spadá kúpna leasingová zmluva č. 59904716 zo dňa 8.9.2006 do pôsobnosti zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. A podľa ustanovenia § 3 ods. 5 predmetného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Kúpna leasingová zmluva č. 59904716 zo dňa 8.9.2006 neobsahuje údaj o výške úroku, preto žalobca nemôže požadovať od žalovaného úrok.
Z kúpne/lízingovej zmluvy zo dňa 8. 9. 2006 vyplýva, že účastníci sa dohodli na kúpe/lízingu motorového vozidla Škoda Fabia 1.2 rok výroby 2006, pri bežnej kúpnej cene 180 664 Sk, termíne odovzdania 9/2006, na počte lízingových splátok 60, lízingová splátka 1-60 vo výške 5375 Sk /splátkový kalendár/1913 Sk, RPMN 82 %.
Podľa článku 4 písm. a) Obchodných podmienok lízingový nájomca je povinný hradiť dohodnuté lízingové splátky včas a v plnej výške tak, aby stanovená výška splátok bola bez akýchkoľvek zrážok pripisovaná na účet lízingového prenajímateľa. Spolu s lízingovou splátkou môže byť vyúčtovaná i úhrada poistného podľa čl. 5 týchto podmienok. Spolu s lízingovou splátkou je splatná i príslušná DPH.
Podľa článku 4 písm. c) Obchodných podmienok počet riadnych lízingových splátok je stanovený v lízingovej zmluve, rovnako ako ich výška, ktorá je stanovená dohodnutým percentom z kúpnej ceny bez DPH a sú splatné vždy vopred za príslušné splátkové obdobie, určené v lízingovej zmluve, pokiaľ nie je písomne dohodnuté inak.
Podľa článku 4 písm. g) Obchodných podmienok ostatné lízingové náklady lízinogového prenajímateľa pre lízingového nájomcu zahŕňajú jeho náklady na manipuláciu s finančnými prostriedkami a ich pripravenosť do bodu trvania lízingovej zmluvy a správu lízingovej zmluvy počas doby jej trvania.
Podľa článku 4 písm. h) Obchodných podmienok podkladom pre včasné platenie splátok a ostatných platieb sú lízingový zmluva alebo faktúry, kde sú stanovené presné termíny splatnosti jednotlivých platieb.
Podľa článku 6 písm. a) Obchodných podmienok omeškanie v platení splátok a ostatných platieb stanovených v lízingovej zmluve a článku 4 podmienok, sa považuje za podstatné porušenie lízingovej zmluvy.
Podľa článku 4 písm. b) Obchodných podmienok pokiaľ je lízingový nájomca v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov voči lízingovému prenajímateľovi, ktorý vyplývajú z lízingovej zmluvy, môže lízingový prenajímateľ zakázať užívanie predmetu lízingu alebo predmet lízingu dočasne odobrať. Ak neuhradí lízingový nájomca dlžné lízingové platby do 14 dní od dátumu odobratia predmetu lízingu a lízingový prenajímateľ v tejto lehote od lízingovej zmluvy neodstúpi a nebude dosiahnutá žiadna iná písomná dohoda medzi lízingovým nájomcom a lízingovým prenajímateľom, považuje sa deň odobratia predmetu lízingu za deň odstúpenia od lízingovej zmluvy zo strany lízingového prenajímateľa. Odstúpením od lízingovej zmluvy sa stávajú všetky zostávajúce neuhradené splátky okamžite splatnými. Lízingový nájomca uhradí do 7 dní od doručenia výzvy lízingovému prenajímateľovi náklady odobratia vozidla alebo náklady, ktoré vznikli zaplatením za služby a výkony tretích subjektov, ktoré sú lízingovým prenajímateľom poverené vymáhať neuhradené platby lízingového nájomcu, resp. odobrať predmet lízingu a vykonávať úkony s tým spojené. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne, na základe faktúry, ktorou si lízingový prenajímateľ uplatní zaplatenie zmluvnej pokuty u lízingového nájomcu. Za každú zaslanú upomienku má lízingový prenajímateľ, okrem vyššie uvedeného právo požadovať od lízingového nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z upomínanej čiastky.
Podľa článku 11 písm. a) Obchodných podmienok lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto predčasne zrušiť v prípade pri
omeškaní s platením podľa čl. 4 týchto Podmienok u ktorejkoľvek s lízingovým nájomcom uzatvorenej zmluvy.
Podľa článku 11 písm. d) Obchodných podmienok pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť: da) všetky splatná splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva; db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi s dôvodu predaja predmetu lízingu za nižšiu cenu, ako je zostávajúci dlh; dc) všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu lízingu, dd) zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie povinnosti na strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty do 50 % z úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach, splatných po účinnosti predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, de) administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 5000 Sk, pričom splatnosť tohto poplatku je 7 dní po doručení finančného vysporiadania.
Podľa článku 12 písm. j) Obchodných podmienok vo veciach neupravených lízingovou zmluvou a týchto Podmienok, sa zmluvnú vzťah medzi lízingovým prenajímateľom a lízingovým nájomcom spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných právnych predpisov, platných v SR.
Z Dodatku č. 1 ku kúpnej a leasingovej zmluve č. 55904716 zo dňa 8. 9. 2006 vyplýva z článku II. že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predčasnej ukončenia kúpnej a leasingovej zmluvy na základe písomnej dohody zmluvných strán z dôvodu na strane nájomcu alebo pri odstúpení pri kúpnej a leasingovej zmluvy zo strany prenajímateľa z dôvodov uvedených v Obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy, má prenajímateľ právo okrem iných poplatkov a zmluvných pokút uvedených v Obchodných podmienkach, účtovať si zmluvnú pokutu až do výšky 50 000 Sk. Zmluvná pokuta je splatná podľa faktúry, ktorú zašli prenajímateľ nájomcovi. „ za neprijateľnú.
Z preberacieho protokolu k lízingovej zmluve zo dňa 29. 9. 2009 vyplýva, že žalovanému bolo odobraté motorové vozidlo Škoda Fabia.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 28. 1. 2010 vyplýva, že predávajúci GLOBAL SALES SOLUTIONS s.r.o. uzavrel s kupujúcim L. P. kúpnu zmluvu s predmetom kúpy motorové vozidlo Škoda Fabia za kúpnu cenu 2700 eur.
Z protokolu o finančnom vysporiadaní leagingovej zmluvy zo dňa 31. 1. 2010 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 2237,41 eur ako nedoplatok nájomcu v zmysle zmluvy č. 59904716.
Z vyúčtovania zmluvných pokút zo dňa 30. 6. 2008 vyplýva, že žalovanému bola fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 21,59 eur so splatnosťou 14. 7. 2008.
Z vyúčtovania zmluvných pokút zo dňa 30. 9. 2008 vyplýva, že žalovanému bola fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 16,44 eur so splatnosťou 14. 10. 2008.
Z vyúčtovania zmluvných pokút zo dňa 31. 12. 2008 vyplýva, že žalovanému bola fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 7,32 eur so splatnosťou 14. 1. 2009.
Z faktúry č. 2009/12 zo dňa 30. 9. 2009 vyplýva, že dodávateľ J.M.GROSS s.r.o. fakturoval žalobcovi na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1. 12. 2007 celkom sumu 35 983 eur so splatnosťou 14. 10. 2009 / v rámci fakturovanej sumy pod položkami 92 až 95 spolu fakturovaná suma za žalovaného vo výške 456,77 eur/.
Z faktúry č. 5990471670 zo dňa 31. 1. 2010 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 252,84 eur ako zmluvnú pokutu so splatnosťou 31. 1. 2010.
Z písomnosti úhrada nedoplatkov po fin.vysporiadaní LZ: 59904716 zo dňa 29. 3. 2010 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2237,41 eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy / doručené žalovanému dňa 1. 4. 2010/.
Z vyčíslenia hodnoty vozidla Škoda Fabia EČ A. zo dňa 12. 1. 2010 vyplýva, že vozidlo má hodnotu 3651 eur s DPH.
Podľa ustanovenia § 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) účinného do 31. 12. 2007 (ďalej zák. č. 258/2001 Z.z.), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.
Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia, ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka v platnom znení pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2 237,41 eur (strata z predaja 387,43 eur + nedoplatky na splátkach vo výške 1.070,34 eur + penalizačné faktúry 43,25 eur + iné nedoplatky 483,55 eur + zmluvná pokuta 252,84 eur) spolu s príslušenstvom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci dňa 8. 9. 2006 uzavreli kúpnu/lízingovú zmluvu, na predmet leasingu motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ktorá spadá do režimu spotrebiteľských zmlúv, ako aj pod režim úpravy zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd v konaní ďalej zaoberal. Pokiaľ ide o ukončenie predmetnej zmluvy súd má za to, že táto bola ukončená dňom 30. 9. 2009, kedy bolo vozidlo odobraté žalovanému s poukazom na ustanovenie článku 6 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok. Predmetné uplatnené právo podlieha premlčaniu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie, či právo žalobcu je premlčané alebo nie je, súd sa zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi konania bol predmetnou zmluvou založený obchodno-právny záväzkový vzťah alebo občiansko-právny záväzkový vzťah, pretože premlčacia doby u každého z nich je iná. V konaní nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli leasingovú zmluvu dňa 8. 9. 2006. Vychádzajúc z Obchodných podmienok má súd za to, že predmetná zmluva je zmluvou o nájme, ktorá zabezpečuje prevod vlastníckeho práva na nájomcu (leasingová zmluva), ktorá spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch pretože ide o zmluvu, ktorá zabezpečuje prevod vlastníckeho práva. Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 8. 9. 2006 ( t. j. i v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy dňa 8. 9. 2006) upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa nevzťahuje v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že zmluvy o nájme, ktoré zabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu spadajú pod zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vo svojom odseku 1 a 2 upravuje, kto je veriteľom a kto spotrebiteľom. V zmysle týchto ustanovení je veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť, že žalobca je veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva z predmetu jeho činnosti. Vychádzajúc zo zmluvy a žalobca túto skutočnosť nenamietal, treba považovať žalovaného ako fyzickú osobu za spotrebiteľa. Zo zmluvy nemožno vyvodiť záver, že by žalovaný pri uzatváraní konal v rámci výkonu povolania, keď v zmluve je identifikovaný svojím rodným číslom. Je teda nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Na tomto závere nič nemení ani zmluvné dojednanie, že zmluvné strany sa dohodli, že lízingová zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná a ani dojednanie v zmysle ustanovenia § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je právnym predpisom upravujúcim osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy. Ak zákon č. 258/2001 Z. z. za spotrebiteľa označuje fyzickú osôb, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania, potom nemožno konštatovať, že ide o obchodno-právny vzťah, nakoľko základným znakom obchodnoprávnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak teda v danom prípade ide o osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, potom treba žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnúť ochranu v tom zmysle, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskom zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si nemôže inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ochrana spotrebiteľa zavedená do práva ES Smernicou 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z toho, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13 EHS z 5. 4. 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa; podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V danom
prípade predmetná zmluva nebola individuálne dojednaná, žalovaný ju nemohol ovplyvniť. Všeobecné zmluvné podmienky boli vopred predtlačené. V tomto kontexte nekalou podmienkou a z toho dôvodu i absolútne neplatnou je dojednanie, že predmetná zmluva je uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka čo vedie k tomu, že pre daný vzťah by platila 4 ročná premlčacia doba, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby upravenej v Občianskom zákonníku. Takéto dojednanie je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pri obchodnom právnom vzťahu je všeobecná premlčacia doba štvorročná, pri občiansko-právnom vzťahu je premlčacia doba trojročná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietku premlčania posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade je daná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz Právo môže byť vykonané po prvý raz vtedy, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napríklad na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve.
Pokiaľ ide o požiadavku na zaplatenie sumy 1070,34 eur, ktorú žalobca vyčíslil ako nedoplatky na splátkach vo výške 1.070,34 eur /úhrada nesplatenej 31. splátky vo výške 178,29 eur, keď z 31 splátky bola uhradená suma 12 centov a zo splátok 32 - 36 (5 x 178,41)/, súd prisvedčil žalovanému, že táto suma je premlčaná, nakoľko zo splátkového kalendára vyplýva splatnosť 31. splátky dňa 5. 4. 2009, 32. splátky dňa 5. 5. 2009, 33. splátky dňa 5. 6. 2009, 34. splátky dňa 5. 7. 2009, 35. splátky dňa 5. 8. 2009, 36. splátky dňa 5. 9. 2009. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 31. 1. 2013 t. j. ohľadom predmetných splátok neskôr ako uplynula trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť pre každú splátku samostatne počnúc jej splatnosťou. S ohľadom na uvedené súd návrh v časti sumy 1070,34 eur ako nedôvodný zamietol a zamietol aj návrh v časti požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1070,34 eur. Súd stotožnil so vznesenou námietkou premlčania v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka ohľadom sumy 43,25 eur, ktorá predstavuje spolu dohodnuté pokuty fakturované faktúrami zo dňa 30. 6. 2008 na sumu 21,59 eur, zo dňa 30. 9. 2008 na sumu 16,44 eur, zo dňa 31. 12. 2008 na sumu 7,32 eur /ktoré žalobca nežiada vo výške spolu 45,35 eur/, keď tieto čiastkové zmluvné pokuty boli splatné dňa 14. 7. 2008, dňa 16. 4. 2008 a dňa 14. 1. 2009, pričom žalobný návrh bol podaný na súd dňa 31. 1. 2013 a teda potom ako už uplynula trojročná premlčacia doba s ohľadom na splatnosť všetkých troch faktúr, ktorými žalobca fakturoval zmluvné pokuty. Preto súd návrh v sume 43,25 eur ako nedôvodný zamietol a v tejto časti zamietol aj požadovaný úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 43,25 eur. Pokiaľ ide o sumu 483,55 eur, ktorú označil žalobca ako iné poplatky /s poukazom na bod 11 písm. dc) obchodných podmienok a faktúru č. 2009/0012/) a v tejto časti súd považuje návrh za nedôvodný, nakoľko sa stotožnil s námietkou premlčania v časti sumy 456,77 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúrou č. 2009/0012 zo dňa 30. 9. 2009, splatná 14. 10. 2009 dodávateľ J. M. GROSS, s.r.o. fakturoval žalobcovi okrem iného aj sumu 456,77 eur, ktorá sa týka zmluvného vzťahu uzavretým so žalovaným. Súd má za to, že už v čase vystavenie tejto faktúry si žalobca mohol svoje právo na zaplatenie tejto sumy uplatniť, pričom trojročná premlčacia doba uplynula dňa 30. 9. 2012 t. j. skôr ako bol žalobný návrh podaný na súd. Pokiaľ ide o sumu 26,78 eur ako rozdiel sumy 483,55 eur a sumy 456,77 eur, aj v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide dôvodnosť požiadavky na zaplatenia sumu 26,78 eur. Súd zamietol návrh aj v časti sumy 483,55 eur vrátene požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Žalobca sa s poukazom na ustanovenie bodu 11 písm. db) Obchodných podmienok domáha zaplatenia sumy 387,43 eur ako straty z predaja /vyčíslenej ako rozdiel nesplatenej istiny a predajnej ceny leasingu a prvej nespotrebovanej zvýšenej splátky (2941,80 eur - 2.268,91 eur - 285,46 eur). Pričom táto suma nebola žalovanému samostatne fakturovaná, avšak vyplýva z protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 31. 1. 2010 ako rozdiel sumy /strata z predaja/ 672,89 eur a 285,46 eur neamortizovaná 1. ZSV, pričom z výzvy žalobcu zo dňa 29. 3. 2010 vyplýva, že od žalovaného žiada zaplatiť sumu 2237,41 eur teda vrátane sumy 387,43 eur a to do 7 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému riadne doručená dňa 1. 4. 2010. Podľa článku 11 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť náhradu
škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu leasingu na cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v sume 387,43 eur vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, ktorej predchádzala neschopnosť žalovaného plniť si povinnosti včasného uhrádzania splátok leasingu. Keď následne žalobca z dôvodu nesplácania splátok, žalobca využil svoje právo a od leasingovej zmluvy odstúpil, ktorému však predchádzalo odobratie vozidla, resp. deň odobratia je aj dňom ukončenia predmetnej zmluvy.
Súd má za to, že žalobca nesúci dôkazné bremeno, napriek jeho tvrdeniam, nepreukázal už splnenie predpokladu a to protiprávneho úkonu zo strany žalovaného. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalovaný síce nesplácal splátky a teda došlo k odobratiu vozidla, avšak následné kroky, ktoré podnikol už žalobca pokiaľ ide o predaj predmetného vozidla, resp. zabránenie prípadnej straty žalobcu v súvislosti z predmetnou zmluvou, boli už výlučne v kompetencii žalobcu, bez toho, aby aj samotný žalovaný mohol prípadne svojím vlastným konaním prispieť k tomu, aby prípadná strata z predaja vozidla bola čo najnižšia. Súd má za to, že už najneskôr dňa 12. 1. 2010 bola vyčíslená hodnota vozidla v sume 3651 eur a následne dňa 28. 1. 2010 bola podpísaná kúpna zmluva na predmetné vozidlo a to na kúpnu cenu 2700 eur s DPH.
samotného žalobcu v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka a s poukazom na jeho konanie, keď dňa 27. 1. 2010 podpísal kúpnu zmluvu a vyhlásil, že nehnuteľnosť je spôsobilá na úžívanie, hoci v tej dobe v byte okrem žalobcu žila stále žalovaná.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obch. zák. pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 17. 1. 2011 bola vo výške 1,00%.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku ak súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom zistenia trhovej ceny predmetného motorového vozidla, nakoľko uvedené považoval za nadbytočné, keďže návrh aj v časti náhrady škody z dôvodu stotožnenia sa so vznesenou námietkou zamietol. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými účastníkmi konania. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak vo veci plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku by odvolanie nebolo právne účinné, nakoľko účastníci konania sa podania odvolania výslovne vzdali.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.