Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti L., M.. XX.XX.XXXX (F. Č. U. M.) J. F., M.. XX.XX.XXXX B., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. X, A. J. V. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. J.. B. XX, A., zast. JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 32, Trnava, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd m e n í Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 26.03.2012 č.k. v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na L., M.. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 26,00 eur na sumu 60,00 eur mesačne do 05.05.2013 a na maloletú F., M.. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 26,00 eur na sumu 50,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2013.

Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2013 do 04.02.2014 vo výške 332,00 eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach po 30,00 mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase podania návrhu boli obe deti maloleté. Úpravu styku v priebehu konania nežiadala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby maloletých detí. L. dovŕši 18 rokov /medzičasom dovŕšil/, mal. F. má 14 rokov. L. navštevuje 3. ročník strednej školy, mal. F. 8. Ročník ZŠ. Deti majú náklady so školskými potrebami, výletmi, náklady na internet, syn L. bude v triede šetriť na stužkovú, náklady budú asi 150 eur. Žije sama s deťmi v byte. Nad rámec bežného výživného otec kúpil deťom čižmy a iné väčšie položky nevynaložil. Dosahuje príjem 294 eur mesačne, pomáhajú jej rodičia. Zvýšenie výživného žiadala od podania návrhu. Jej priateľ si všimol, že syn sa k nej správa arogantne, neakceptuje ju. Keď jej syn vulgárne nadával, priateľ sa jej zastal a povedal jej, že keby mal takého syna, zastrelí ho, ale nepovedal to synovi. Jej priateľ nemá príjem. Poukázala na povinnosť otca podieľať sa na výžive detí, keď i už dospelý syn žije u matky, ktorá sa v prevažnej miere stará o jeho potreby.

L.s, ktorý v priebehu konania dovŕšil plnoletosť, s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že otec mu do 18- ich rokov dával vreckové 8 eur týždenne, túto čiastku použil na desiatu v školskom bufete, pretože je chutnejšia ako doma. Školské akcie - divadlo 2x do roka mu platí matka, občas chodí na koncerty - vstupné 4 eurá, toto mu hradí matka, otec mu platí väčšinou kino. Stravu, bývanie, ošatenie mu hradí matka. Na stužkovú mu kúpila oblek za 200 eur, otec mu kúpil topánky a košeľu s kravatou v hodnote asi 100 eur. Nevie, prečo otec nemá zamestnanie ani príjem. Bude sa hlásiť minimálne na dve vysoké školy, s internátom budú vyššie výdavky. Keď sa hádal s matkou, jej priateľ sa mu vyhrážal, že ho zabije a zakope. So sestrou hľadajú úniky z domu. Myslí si, že keby mal otec viac peňazí, dal by mu vyššie výživné. Keď potrebuje peniaze, otec mu ich dá a keby súd určil výživné 70 eur, určite by to pomohlo.

Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že počas manželstva bola manželka viac ako 10 rokov na materskej dovolenke, zabezpečoval teda rodinu sám, rovnako bývanie. Potom mu pomáhala v podnikaní, terajšiu prácu jej zabezpečil on, aby dosahovala lepší príjem. Sám zanechal podnikanie, aby mohla pracovať. Doposiaľ ho matka detí nevyplatila z bytu, ktorý im ponechal rovnako ako zariadenie domácnosti. Býva u rodičov, ktorí sú na dôchodku, na domácnosť im neprispieva. Pred rokom zatvorili bar, v ktorom podnikal, pre stratu a odvtedy je bez zamestnania. Má ukončené gymnázium, ktoré nie je žiadané. Výživné platí z čiastky, ktorú mu zatiaľ bývalá manželka vyplatila - sumu 24000 eur namiesto 30000 eur. Platí mobilný telefón 40 eur mesačne, benzín. Začal vyvíjať kroky k podnikaniu v realitách, či si zatiaľ vyžaduje iba náklady. Okrem bežného výživného kupuje deťom oblečenie, doklady nemá, pretože tieto ponechá deťom. Deťom dá na požiadanie vreckové - synovi 5 eur na pizzu, dcére 1 euro za jednotku. Považuje sa za rodinu, a teda jeho mesačné náklady 1000 eur sú primerané. Nemá žiadny príjem, nepoberá dávky uchádzača o zamestnanie. Nie sú dôvody na zvýšenie výživného, keď jeho príjem sa znížil, matke detí ide iba o peniaze. O deti sa riadne stará a podieľa sa na ich výchove. Nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Má spoločnosť DM3 s. r. o., rozbieha podnikanie. Má tržby, z ktorých si požičiava, zisk teda asi mať nebude. Matka zanedbáva starostlivosť o deti kvôli priateľovi, nekomunikuje s nimi ako predtým, dcéra chodí domov neskoro večer. Priateľ matky sa deťom vyhrážal smrťou.Nie sú dané zákonné dôvody na zvýšenie výživného, a to príjem otca a zmena životných nákladov detí. Nad rámec bežného výživného otec prispieva na ošatenie, vreckové, stravu. Matka zo svojho rodinného rozpočtu živí svojho priateľa, požičiava mu peniaze, podľa jeho vedomostí 3000 eur a jeho spolužitie vyvoláva konflikty, pre ktoré sa deti zdržujú viac u otca.

Svedkyńa L., stará matka detí, uviedla, že syn u nej býva odkedy ho bývalá manželka vysťahovala. Na domácnosť jej neprispieva. Nemôže si nájsť zamestnanie, pretože chcú prax v odbore, situácia na trhu práce je ťažká. Synovi dáva každý mesiac peniaze na platenie výživného, drobné výdavky 5-10 eur. Svedkyňa s manželom sú dôchodcovia, potraviny si dopestujú aj v záhrade. Vnúčatá chodia k nim. Ak syn dáva niečo nad rámec výživného deťom, pýta si peniaze od nej. Takto dala na stužkovú vnukovi 100 eur na oblek, 50 eur na topánky, platí mu výlety zo školy, exkurzie, bolo to asi 130 eur. Obom vnúčatám založila účet, na ktorý im šetrí peniaze. Nevie, aké má syn výdavky. Bol dlhý čas iba doma, ale nebolo to dobré, sedel dlho do noci pri počítači. Nevie, či si niečo platí sám, keď mu dá 20 eur na benzín alebo telefón, nevie, na čo ich použije. Nevie, koľko peňazí dostal od matky detí v rámci vyporiadania, ale použil ich na dovolenku pri mori, kde syn nešiel, ale mal. F. áno a bola s nimi aj tretia osoba.

Kolízny opatrovník doporučil primerane výživné zvýšiť. Podal správu o pohovore s deťmi, z ktorej vyplýva, že mal. F.a chce zostať v starostlivosť matky, s otcom sa chce stretávať kedykoľvek po vzájomnej dohode, s otcom je v kontakte a má k nemu dobrý vzťah.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26. 3. 2012 č. k. -29 , keď výška výživného bola určená sumou 30% životného minima na každé dieťa. Matka dosahovala príjem 276 eur mesačne, otec mal v období pred rozhodnutím súdu príjem asi 500 eur Sk mesačne, ku dňu rozhodovania už neprevádzkoval bar v A., nemal príjem a hľadal si prácu.

V súčasnej dobe matka maloletých detí má príjem 300 eur mesačne. Na jej strane je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloleté deti, resp. v čase rozhodovania maloletú F. Syn L. dosiahol v priebehu konania plnoletosť, do tohto času je potrebné prihliadnuť i na osobnú starostlivosť o neho, i keď sa javí do určitej miery vzhľadom na jeho vek nie taká ako u maloletých detí. Otec doposiaľ nemá príjem a ako uviedol, žije len z úspor - čiastky 24.000 eur, ktorú mu vyplatila matka detí titulom vyporiadania BSM.

V konaní bolo výpoveďou svedkyne preukázané, že otec nad rámec bežného výživného na deti neprispieva. Pokiaľ teda otec poukazoval na takto zvýšené výdavky, bolo preukázané, že sa nejedná o jeho prostriedky, ktoré by na výživu detí vynakladal, jedná sa o prostriedky jeho rodičov. Týmto na domácnosť neprispieva, a to napriek tomu, že mu bola vyplatená čiastka 24.000 eur.

Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo síce k výraznej zmene pomerov, ale je potrebné prihliadnuť na objektívne potreby detí v súvislosti s ich vekom a návštevou školy. Doposiaľ určená výška výživného je prinajmenšom nedostatočná na pokrytie bežných potrieb detí.

Na strane matky je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté deti, resp. už plnoletého L.u. Matka naviac sama znáša náklady na domácnosť na rozdiel od otca, ktorý žije u rodičov a ako bolo v konaní preukázané i svedkyňou, na domácnosť im neprispieva. Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia.

Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, ktorých objektívne potreby nepochybne vekom, vzrastom, prípravou na budúce povolanie. Tieto potreby však vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k zmene stupňa školského vzdelania, na strane detí nevznikli zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, mimoškolskými aktivitami, nevzrástli potreby detí po dobu jedného roka od poslednej úpravy do takej miery, aby bolo možné návrhu matky celkom vyhovieť. V prípade L. boli dané zvýšené náklady na stužkovú - na ktorých sa otec nepodieľal, ale prispeli jeho rodičia, matka sa na týchto podieľala. Otec priamo neprispel ani na žiadne jeho aktivity. V prípade oboch detí je potrebné konštatovať, že majú právo na vzdelanie, mimoškolské aktivity /kino, divadlo, šport, koncert, PC a podobne/, pričom ich objektívne potreby narastajú objektívne ich dospievaním a vývojom, zvyšujú sa ich náklady nielen na oblečenie, ale predovšetkým stravovanie a zabezpečovanie základných potrieb, ktoré nemôžu byť pokryté určeným výživným. Je potrebné tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

V danom prípade na strane osôb povinných nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Príjem matky sa nezmenil, na strane otca takisto nedošlo k zmene pomerov. Treba však prihliadať zmenu pomerov na strane oprávnených, ktorých potreby objektívne vzrástli životné náklady v súvislosti s vekom, rastom, štúdiom a prípravou na budúce povolanie, keď tieto náklady sú aj s použitím valorizačnej klauzuly na ich strane zvýšené viac ako u rodičov. Na strane matky treba prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté deti, ako aj na skutočnosť, že náklady na domácnosť znáša sama. Otec nepredložil dôkazy o tom, že nad rámec určeného výživného sa podieľa na výžive detí akýmikoľvek nákladmi, tieto znášajú iba jeho rodičia, ktorí naviac vyživujú samotného otca. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že doposiaľ určené výživné je skutočne minimálne, nemôže pokrývať ani minimálne náklady detí v ich veku a otec je na druhej strane povinný počínať si tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Už v čase posledného rozhodnutia nemal príjem, zamestnanie, a teda obrana v tomto smere neobstojí práve s prihliadnutím na jeho zákonnú povinnosť plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Sám uvádza, že jeho mesačné náklady sú 1000 eur, čo považuje za primerané. Pri doposiaľ určenej výške výživného nie je potom zachovaná žiadnym spôsobom rovnaká životná úroveň rodičov a detí. Skutočnosť, že otec je bez zamestnania, nemôže byť na ťarchu detí, naviac za situácie, kedy sám je schopný si pokryť svoje náklady pomerne vysokou čiastkou - ak jeho mesačné náklady sú 1000 eur, výživné v minimálnej výške je v rozpore so zásadou rovnakej životnej úrovne a ohrozuje tiež zdravý vývoj detí, ktoré majú právo nielen na rovnakú životnú úroveň, ale aj na vzdelanie, rozvíjanie osobnosti a podobne. Neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti na strane otca /zdravotný stav a iné závažné prekážky/, ktoré by mu bránili zamestnať sa i v menej kvalifikovanom odbore /keď naviac jeho všeobecné vzdelanie ani na odborné zamestnanie zrejme nepostačuje bez ďalšieho vzdelávania/. Okolnosť, že otec je bez zamestnania, bola však zohľadnená pri určení výživného do tej miery, aby nebola ohrozená vykonateľnosť rozhodnutia / pretože nepochybne ani určená čiastka nemôže pokryť celkom náklady detí vzhľadom na ich vek a potreby/ a súd tiež prihliadol na skutočnosť, že i matka má vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom na jej strane treba prihliadnuť i na osobnú starostlivosť. Určené výživné slúži potrebám detí, vzhľadom na jeho minimálnu výšku sa nejaví obrana otca /že matka ho použije pre priateľa/ ako smerodatná, pretože určené výživné nemôže postačovať ani na minimálne náklady detí. Matka predložila doklady o zakúpení oblečenia, resp. obuvi, z ktorých vyplýva, že určené výživné nepokryje ani tieto náklady.

Konanie otca, ktorý dlhodobo nemá zamestnanie a príjem z podnikateľskej činnosti nevykazuje, pričom žije u rodičov, ktorí poberajú starobný dôchodok a neprispieva im na domácnosť, títo pokrývajú jeho náklady a náklady jeho detí, je v príkrom rozpore s ust. § 62 Zák. o rodine s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je povinný sám si počínať tak, aby bol schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Jeho obrana, spočívajúca v tom, aby si matka našla lepšie zamestnanie, je s prihliadnutím na uvedené vysoko účelová, pričom sám prenáša svoju vyživovaciu povinnosť na rodičov. Určenie minimálneho výživného nemôže byť nemenný stav, ktorý zneužije povinná osoba vo svoj prospech tak, že nevyvíja relevantným spôsobom snahu dosiahnuť vlastný príjem.

Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné návrhu vyhovieť v celom rozsahu, pretože nebolo zistené, že by od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby detí vo väčšom rozsahu.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil od podania návrhu, keď určené výživné považoval za primerané potrebám detí a možnostiam rodičov, zameškané výživné určil súd od podania návrhu, keď nepochybne od uvedeného dňa boli objektívne potreby maloletých detí zvýšené, do rozhodnutia vo veci. V prípade L.a súd zvýšil výživné do doby dosiahnutia plnoletosti, nakoľko sám o zvýšenie výživného nežiadal.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.