Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-435-2013.pdf
PDF · 112.23 KB
Case nature
Subarea
16P/435/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. B. Q., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. M., O. A. X. U. M., M. T., dieťa rodičov, matky B.U. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. S. Č.. XXX a otca Š. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. M. Č.. XXX, M. I. M. M. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.2.2011 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. B. Q., C.. XX.X.XXXX zo sumy 100,-- Eur mesačne na sumu 150,-- Eur mesačne počnúc od 29.11.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. B. za obdobie od 29.11.2013 do 31.1.2014 vo výške 100,-- Eur súd zaväzuje otca uhradiť k rukám matky do 31.3.2014.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 25.11.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. B. zo sumy 100,-- Eur mesačne na sumu 250,-- Eur mesačne počnúc od 1.9.2013.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy drevárskej v O. C. A., kde denne cestuje. Cestovné je vo výške 70,-- Eur mesačne. Príspevok rodičov v škole na začiatku školského roka bol uhradený vo výške 20,-- Eur mesačne. Na vyučovanie anglického jazyka bolo potrebné zabezpečiť pracovný zošit a knihu čo činilo 22,-- Eur. Na odbornú prax mu zakúpila 2x montérky, bundu a topánky v sume 75,- -Eur. Jednodňový výlet do Osvienčimu stál 30,-- Eur, poistka v škole 3,-- Eurá a zámok 3,-- Eura. K vyučovaniu bolo potrebné zakúpiť tlačiareň v sume 70,-- Eur, k tlačiarni zakúpenie farieb čo činí 15,-- Eur. Poplatok za internet je 17,-- Eur. Taktiež synovi hradí poistku. Ďalej sú to výdavky na zošity, oblečenie, úbor, prezúvky, kultúrne podujatia, poplatok z telefón, stravu. Mal. B. je alergik, navštevujú alergologickú a stomatologickú ambulanciu. Je rozvedená bez pracovného pomeru. Do 10.11.2013 bola zamestnaná prostredníctvom pracovnej agentúry B. S., príjem z pracovnej činnosti bol vo výške minimálnej mzdy. Od 12.10.2012 do 10.11.2013 bola práceneschopná. Od 11.11.2013 je evidovaná uchádzačka o zamestnanie, t.č. bez finančného príjmu. Je jej poskytovaný prídavok na deti v sume 46,20 Eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k dcére Q. Q., ktorá je na strednej škole v maturitnom ročníku. Otec maloletého je ženatý. Na výživu maloletého syna prispieva, no nie celkom pravidelne. Nad rámec výživného neprispieva. Posledný osobný kontakt bol v decembri 2012.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý patrí jej sestre. Obývajú tam dve izby. Ona je nezamestnaná a z úradu práce poberá len prídavky na deti. Predtým pracovala v spoločnosť K., cez zamestnaneckú agentúru B., avšak musela odísť zo zamestnania pre zdravotné problémy. Snažila si vybaviť invalidný dôchodok, ale zatiaľ jej rozhodnutie o tom neprišlo. Má zdravotné problémy. Pokiaľ ide o mal. B., ten je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy drevárskej, kam nastúpil od septembra minulého roku. Uhrádza na neho výdavky, ktoré uviedla kolíznej opatrovníčke a v návrhu. Syn má zdravotné problémy, je alergik, aj keď v poslednom období sa mu zlepšilo, avšak nádchy u neho aj naďalej pretrvávajú. Syn sa nevenuje žiadnej záujmovej činnosti. Okrem B. má ešte dcéru Q., ktorá je toho času v maturitnom ročníku a ktorá je už toho času dospelá. Otec na B. uhrádza súdom určené výživné, niekedy sa však s úhradou omešká. Spolu tak otec na deti uhrádza výživné vo výške 250,-- Eur mesačne. Otec už uhradil výživné aj za mesiac január 2014. Ona nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Návrh na zvýšenie výživného podala až dňa 29.11.2013, preto, lebo čakala, kým sa rozbehne nový školský rok.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je ochotný zvýšiť výživné na mal. B. o sumu 50,-- Eur mesačne počnúc od januára 2014. Podľa jeho výpovede toho času žije so svojou terajšou manželkou v rodinnom dome, ktorý majú v osobnom vlastníctve. Okrem mal. B. a dcéry Denisy s prítomnou matkou má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom a to k K. Q., nar. X.X.XXXX a C.T. Q., nar. XX.X.XXXX. Jeho čistý mesačný príjem je cca. 700,-- Eur avšak je to veľmi variabilné, nakoľko aj minulého roku za 6 mesiacov nemal zaplatené od jeho klienta. Jeho manželka je toho času na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 202,30 Eur mesačne. Do rodiny poberajú ešte prídavky na obe ich mal. deti. Jeho mal. dcéra K. má zdravotné problémy nakoľko je diabetička a s tým majú zvýšené výdavky. Náklady na domácnosť predstavujú cca. 41,-- Eur mesačne za elektriku, pričom za minulý rok majú nedoplatok vo výške 200,-- Eur. Ďalej splácajú pôžičky a to v sume 101,-- Eur mesačne zo štátneho fondu rozvoja bývania a tiež 112,-- Eur ako splátku spotrebného úveru z A. banky, kedy uvedený úver bol zobraný na dostavbu rodinného domu. Dcére Q. prispel aj nad rámec bežného výživného, keďže jej minulý rok poslal na účet cca. 100,-- Eur navyše a takú istú čiastku 100,-- Eur poslal aj B.. Obe čiastky poslal na účet dcére Denise, boli však určené pre obe deti. Podľa neho matka má takú istú vyživovaciu povinnosť ako on.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou poverenej zamestnankyne odporučil návrhu matky vyhovieť, pričom výšku novourčeného výživného ponechal na úvahe súdu.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom sp.zn. XXP/ XXX/XXXX-XX zo dňa 22.2.2011 bolo otcovi maloletého určené prispievať na výživu mal. B. mesačne sumou 100,-- Eur počnúc od 1.9.2010. Zároveň tým istým rozsudkom bolo otec maloletého zaviazaný povinnosťou od toho istého dátumu prispievať aj na výživu dcéry Q. a to v sume 150,-- Eur mesačne. Z odôvodnenie uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd rozhodol tak potom, čo mal zistené, že od poslednej úpravy došlo k podstatným zmenám pomerov na strane v tom čase mal. detí, ktoré boli staršie a nastúpili na vyšší stupeň školy, a to v tom čase mal. Q. na strednú školu a mal. B. na II. stupeň základnej školy, čím vzrástli ich odôvodnené potreby v každej oblasti. Podľa vtedajších zistení súdu dcéra Q. bola od septembra 2010 študentkou 1. ročníka hotelovej akadémie a denne dochádzala do O. C. A., pričom výška cestovného bola 70,--Eur mesačne. Príspevok rodičov škole na začiatku školského roka bol 20,-- Eur poplatok za učebnice a pracovné zošity na výučbu cudzieho jazyka bol 86,--Eur a za ostatné školské pomôcky 30,-- Eur. Na odbornú prax bolo potrebné zabezpečiť dcére pracovnú rovnošatu a obuv, čo stálo 140,-- Eur. B. jej mesačne hradila poplatok 10,-- Eur na zakúpenie potravín na odbornú prax. Dcéra Q. bola zdravá. Mal. B. bol žiakom 7. ročníka Základnej školy v Spišskom Podhradí kam denne cestoval, pričom cestovné bolo vo výške 15,-- Eur mesačne. Príspevok rodičov škole na začiatku školského roka bol vo výške 15,-- Eur a poplatok za učebnice a pracovné zošity na výučbu cudzieho jazyka bol vo výške 20,-- Eur. Maloletý navštevoval futbalový krúžok, kde bol ročný poplatok 70,-- Eur. Mal. B. bol alergik a navštevoval Alergologickú ambulanciu v O. C. A., s čím súviseli cestovné náklady.
Matka bola zamestnaná ako upratovačka na Strednej odbornej škole v S. s príjmom cca. 300,-- Eur a poberala prídavok na deti v sume 44,02 Eur. Spolu s deťmi žila v dome, ktorý vlastní jej sestra a za inkaso platila 130,--Eur. Nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok a ani cenné hnuteľné veci. Súd konštatoval, že počet vyživovacích povinností sa v uvedenom období u rodičov nezmenil, a teda otec naďalej žil v spoločnej domácnosti s manželkou a mal. dcérou K., C.. XX.XX.XXXX. Jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke s mal. K. a poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 Eur. Mal. K. už v tom čase bola dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, kedy bola u nej diagnostikovaná cukrovka. Otec v tom čase bol živnostník, kedy jeho základ dane za rok 2010 bola suma 7340,76 Eura na pojednávaní uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca. 700,-- Eur. Spolu s manželkou v tom čase vlastnili rodinný dom v ktorom bývali a uhrádzali poplatok za elektriku v sume 50,-- Eur mesačne, za internet 15,-- Eur mesačne a cca. 1300,-- Eur ročne na nákup tuhého paliva na vykurovanie.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, matka v súčasnej dobe je nezamestnaná, kedy podľa správ Ú. O. C. A. okrem prídavkov na dve deti v sume 47,04 Eur nie je poberateľkou žiadnych iných štátnych sociálnych dávok a ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa správy Sociálnej poisťovne matka v období od 11.11.2013 do 30.11.2013 poberala nemocenské dávky v sume 148,40 Eur mesačne.
Otec je toho času naďalej živnostníkom. Podľa daňového priznania za rok 2012 dosiahol z podnikania celkové príjmy vo výške 25.937 Eur a výdavky vo výške 25.533,73 Eur, z ktorých preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie predstavovalo sumu 1.977,72 Eur. Základ dane za rok 2012 tak predstavoval sumu 403,27 Eur a otec neplatil žiadnu daň. Podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol z podnikania celkové príjmy vo výške 14.835,-- Eur a výdavky vo výške 6.486,64 Eur. Základ dane za rok 2013 tak predstavoval sumu 8.348,36 Eur a otec má uhradiť daň 175,29 Eur. Jeho manželka je toho času na rodičovskej dovolenke s mal. C., ktorá sa im narodila dňa 22.3.2011, čo potvrdzuje jej rodný list. Poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne. Mal. K. je naďalej dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, kedy bola u nej diagnostikovaná cukrovka.
Podľa správy O. L. Š. Q. mal. B. je v školskom roku 2013-2014 žiakom 1. ročníka. V súvislosti so štúdiom na uvedenej škole je maloletému potrebné zabezpečiť hlavne náklady na praktickú výučbu v sume cca 40,-- Eur, na športový úbor v sume 70,-- Eur, na účasť na divadelných a filmových predstaveniach v sume cca 10,-- Eur, poplatky za odborné exkurzie v rámci odborných predmetov v sume cca 10-15 Eur, náklady na učebné pomôcky a školské potreby na vyučovacie hodiny v sume cca 50,-- Eur, náklady na učebnice na výuku cudzích jazykov v sume 50,-- Eur ročne, rodičovský príspevok v sume 15,-- Eur, úrazové poistenie vo výške 2,-- Eur. Ďalšie náklady sú individuálne ako je stravné a doprava.
Podľa správy Ú. M., M. T. maloletý B. toho času žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá má vyživovaciu povinnosť ešte k dcére Q., ktorá je študentkou maturitného ročníka. Žijú v šesťizbovom poschodovom rodinnom dome rodičov matky, kde užívajú dve izby. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 120,-- Eur. Okrem školou uvádzaných výdavkov matka maloletému uhrádza aj výdavky na cestovné v sume cca 70,-- Eur mesačne, poplatok na stužkovú vo výške 10,-- Eur mesačne, životné poistenie v sume 7,-- Eur mesačne. Mal. B. je alergik, pravidelne absolvuje kontroly v imunoalergologickej a stomatologickej ambulancii. Za liek Alerid matka uhrádza 10,-- Eur.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.2.2011. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého a to v tom, že tento je v súčasnosti už žiakom strednej školy oproti pôvodnej úprave, kedy navštevoval len základnú školu. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletého, kedy matka je toho času bez príjmu a otcovi mierne vzrástol príjem a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Náklady na maloletého objektívne vzrástli a to v súvislosti s jeho výdavkami na školu, ktoré matka toho času už musí vynakladať. A tiež náklady na maloletého vzrástli aj pokiaľ ide o bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2010, resp. 2011, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletého stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
V tomto smere pokiaľ ide o otca maloletého, ten v čase poslednej úpravy výživného dosahoval základ dane za rok 2010 v sume 7340,76,-- Eura a na pojednávaní v tom čase uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca. 700,-- Eur. Toho času podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol z podnikania celkové príjmy vo výške 14.835,-- Eur a výdavky vo výške 6.486,64 Eur, kedy rozdiel medzi príjmami a výdavkami tak predstavoval sumu 8.348,36 Eur a otec má uhradiť daň 175,29 Eur. Je tu teda nárast základu dane o cca 1.000,--Eur na rok, t.j. v priemere o 83,33 Eur na kalendárny mesiac. Otcovi však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k C., ktorá sa mu narodila dňa 22.3.2011. Celkové tak v súčasnej dobe má spolu so synom B. 4 vyživovacie povinnosti.
Súd bol preto toho názoru, že je tu priestor na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. syna, avšak nie v takom rozsahu, v akom sa dožadovala matka. Tak ako bolo vyššie uvedené, i keby potreby dieťaťa vyžadovali výraznejšie zvýšenie výživného, súd je limitovaný príjmovými a majetkovými možnosťami otca, ktoré sú objektívne obmedzené a neumožňujú určiť mu vyživovaciu povinnosť vo vyššej miere v akej sa dožaduje matka mal. dieťaťa.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a jeho životný štandard, ktorý si udržuje, a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletému sa nedostáva osobnej starostlivosti zo strany otca, a tiež berúc aj príjmové a osobné pomery na strane matky, berúc do úvahy, že maloletý je toho času už žiakom strednej školy a že otcovi pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére C. súd ustálil výšku súčasného výživného na maloletého B. na sumu 150,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 29.11.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, teda od 1.1.2013 tak ako sa toho dožadovala matka maloletého. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky, ktorá mala vedomosť o podstatných zmenách pomerov na strane maloletého syna už dlhší čas, nezistil, a preto návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2013 do 28.11.2013 zamietol.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého syna za obdobie od 29.11.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.11.2013 do 31.1.2014 a to v celkovej výške 100,-- Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 31.3.2014. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. B. za mesiace december 2013 a január 2014 vrátane vo výške 150,-- Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac november 2013 zodpovedajúcej dvom dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 29.11.2013 do 30.11.2013), čo predstavovalo čiastku 10,-- Eur ( t.j. 150,-- Eur / 30 dní x 2 dní).
Keďže otec na maloletého za obdobie mesiacov november 2013, december 2013 a január 2014 uhradil výživné po 100,-- Eur mesačne, súd prihliadol na tieto úhrady, pričom za mesiac november 2013 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 90,-- Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 28 dňom z mesiaca november 2013 (t.j. obdobie od 1.11.2013 do 28.11.2013 a teda výpočet uvedenej sumy je : 100,--Eur / 30 dní x 28 dní). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletého syna (t.j. 90,- Eur +10,-- Eur +2x 150,-- Eur - 3x 100,-- Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).