Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/29/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M., W. Q. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, so sídlom Modra, Štúrova 34 a otca: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M., R. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2013, č.k. -57, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh matky zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého R. E. F. od 1.9.2013 na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré bude platiť otec maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné ku dňu 14.10.2013 v sume 40,- Eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť spolu s bežným výživným po 10,- Eur od 1.11.2013. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava vo veci č.k. zo dňa 3.1.2013 v časti výživného na maloletého.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 80,- Eur na 100,- Eur mesačne a to od 1.9.2013, kedy došlo k zmene pomerov, t.j. odkedy maloletý začal navštevovať materskú škôlku. Súd pritom vychádzal zo zistení, že príjem otca maloletého za posledných 12 mesiacov činil v priemere okolo 880,- Eur mesačne netto, matka poberala rodinné prídavky vo výške 23,01 Eur a rodičovský príspevok vo výške 197,- Eur mesačne, za návštevu materskej škôlky, ktorú maloletý navštevuje od 1.9.2013, platí matka školné vo výške 15,- Eur a stravu na jeden deň 1,47 Eur. V dôsledku zvýšenia výživného súd vyčíslil zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 14.10.2013 sumou 40,- Eur a povolil ho otcovi zaplatiť v určených splátkach.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletému R. E. zvýši na sumu 130,- Eur mesačne od 7.5.2013 s tým, že zročné výživné v sume 444,84 Eur uloží zaplatiť spolu s bežným výživným v 50-eurových splátkach mesačne od 1.12.2013, pod hrozbou straty výhody splátok, čím zároveň zmení predchádzajúce súdne rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedla, že súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci a nedostatočného vyhodnotenia predložených dôkazov. Poukázala na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec na matku tlačil, že nie je schopný vyššej vyživovacej povinnosti, čomu naivne uverila. Matka v čase predchádzajúceho rozsudku mala príležitostnú prácu, kde si privyrobila 50,- Eur týždenne. V mesiaci apríl 2013 ale matka stratila túto prácu, čím došlo k podstatnej zmene pomerov,

v dôsledku čoho bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného na dieťa. Je preto toho názoru, že už od 1.5.2013 došlo k zmene pomerov na strane matky stratou práce a preto od podania návrhu dňom 7.5.2013, mala byť vyživovacia povinnosť zvýšená. Matka pritom súdu predložila všetky doklady o nákladoch na dieťa, pričom súd ich nevyhodnotil. V čase vyhlásenia rozsudku naviac matka už bola bez príjmu 197,- Eur - rodičovského príspevku a bola nezamestnaná. S poukazom na to, že otec maloletého má príjem z pracovného pomeru 880,- Eur a ďalší príjem 150,- Eur z nájmu bytu, považovala stanovenú výšku výživného 100,- Eur mesačne za neprimerane nízku. Súd pritom tieto skutočnosti v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil, ani na ne neprihliadol.

Otec maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporučil odvolaniu matky vyhovieť.

Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky podľa obsahu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V prvom rade uviedol, že v predchádzajúcom súdnom konaní matka maloletého bez akéhokoľvek nátlaku súhlasila s výškou výživného 50,- Eur mesačne. Okrem tohto výživného vždy ak matka potrebuje na dieťa ďalšie peniaze, dá jej alebo zakúpi dieťaťu potrebné veci. Nebolo pritom preukázané, že by sa náklady na syna zvýšili. To, že matka stratila zamestnanie nie je spôsobené vinou otca. Namietal, že neprekáža, ak matka aktívne prefajčí 25,- Eur mesačne, cca každé dva týždne má nové gélové nechty za 20,- Eur, kúpila si značkový mobilný telefón za cca 200,- Eur. Matka pritom neuvádza aký má príjem po zániku rodičovskej dovolenky. Zdôraznil, že od rozhodnutia prvostupňového súdu platí výživné na dieťa 100,- Eur mesačne a zaplatil tiež i nedoplatok v sume 40,- Eur. Rázne odmieta doplatenie výživného od 7.5.2013, pretože nenastala zmena v pomeroch maloletého, ale u matky, na ktorej živobytí sa otec nemá čo podieľať. Matka maloletého pritom býva u rodičov a podľa zákona sú povinní do veku 25 rokov života sa o ňu postarať a preto nemá nárok ani na sociálne dávky. V ďalšom otec poukázal na svoje pravidelné mesačné výdavky i na to, že maloletému hradí mesačne sporenie 21,- Eur. Čo sa týka nájomcu v byte, ten spláca mesačné splátky pôžičky, ktorú si musel zobrať otec, aby vyplatil matke veci, ktoré ostali v byte po ich spoločnom bývaní v sume 3.600,- Eur a túto pôžičku od nebankových subjektov spláca prostredníctvom nájomcu po150,- Eur mesačne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,65- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Keďže daná vec je vecou starostlivosti súdu o maloletých, v zmysle , podľa súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

V zmysle v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový súd sa vyššie naznačenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil v dôsledku čoho je i rozsudok i nepreskúmateľným.

Napriek tomu, že matka už v podanom návrhu i v priebehu celého prvostupňového konania označila za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného otca na maloletého to, že v apríli 2012 stratila dovtedy vykonávanú prácu pre Provident, kde mesačne zarobila sumu 200,- Eur, prvostupňový súd sa s touto skutočnosťou v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevysporiadal a nie sú zrejmé jeho úvahy, či túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú, alebo ju nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala odôvodňovať zmenu výšky výživného, prípadne, či zánik tohto príjmu matky považoval za vzdanie sa zárobku bez dôležitého dôvodu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ani na vec neaplikoval a ak áno, na základe akých skutkových zistení a na základe akých úvah.

Je pritom potrebné prisvedčiť prvostupňovému súdu, že podstatnou zmenou pomerov v danom prípade bola i tá skutočnosť, že maloletý dňom 1.9.2013 nastúpil do materskej škôlky čím rozhodne vzrástli

náklady na dieťa. Ak však tejto rozhodnej skutočnosti predchádzala iná zmena pomerov, v danom prípade na strane matky stratou ďalšieho príjmu, bolo povinnosťou prvostupňového súdu sa s týmto vysporiadať a zabezpečiť dôkazy na preukázanie skutočností z akých dôvodov matka stratila tento ďalší zárobok a či jeho stratu možno subsumovať pod vzdanie sa bez dôležitého dôvodu zárobku v zmysle cit. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.

Ako na to správne poukazuje odvolateľka, prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku napriek tomu, že v obsahu spisu sa nachádzajú listinné dôkazy, ani riadne nevyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Naviac v čase vyhlásenia predmetného rozsudku matke maloletého už skončilo vyplácanie rodičovského príspevku a napriek tomu, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ), súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, neskúmal pomery matky po skončení rodičovskej dovolenky, tieto nevyhodnotil a v rozhodnutí ani nijako nezohľadnil. Pri vyhodnocovaní pomerov na strane matky (vzhľadom na námietku otca, že matka míňa finančné prostriedky na fajčenie a gélové nechty) bude potrebné s použitím cit. Zákona o rodine dôsledne vyhodnotiť, na ktoré výdavky matky je možné a na ktoré nie je možné prihliadať.

Na druhej strane v odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvostupňový súd nijakým spôsobom nevyhodnotil ani nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletého má okrem príjmu z pracovného pomeru tiež príjem z prenájmu bytu v sume 150,- Eur mesačne, pričom sa zároveň tiež nevysporiadal ani s argumentáciou otca, že nájomné má hradiť nájomca na splácanie úverov - pôžičiek otca maloletého od nebankových spoločností.

Napokon odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe výživné hradené rodičom na všetky jeho výživou odkázané deti má predstavovať cca 25% až 30% z jeho príjmov, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolností každého konkrétneho prípadu. Súdom prvého stupňa určené výživné pritom zďaleka takýto rozsah nedosahuje a z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé z akých dôvodov došlo k tak podstatnému odchýleniu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. , došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom a tým k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci zvýšenia výživného na maloletého konať, doplniť dokazovanie potrebné na preukázanie všetkých rozhodných skutočností, a vzhľadom na odstup času i na aktuálne pomery účastníkov a následne vo veci zvýšenia výživného opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.