Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-167-2012.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Subarea
4Co/167/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa C. G., bytom F., H. č. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. M. s.r.o., so sídlom M. XXXX/X, F., proti odporkyni K. H., bytom XX-Durack V. XX XXX I., X. K., zastúpenej Mgr. D. G., advokátom so sídlom v F., D. D.. 8, o určenie, že závet poručiteľa neobstojí popri neskoršom závete, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2012, č.k. 14C/224/2011-26 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že závet poručiteľa A. G., spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 03.09.1998 pod č. N 237/98, Nz 189/98, neobstojí popri neskoršom závete poručiteľa, spísanom dňa 05.05. 2006. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že na takomto určení, ktorého sa navrhovateľ domáha, nie je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože bez určenia či 1. závet môže popri 2. závete obstáť, nie je nijakým spôsobom dotknuté právo navrhovateľa na dedenie a bez takéhoto určenia nebude žiadne jeho právo neisté. Poukázal na to, že postup notára v konaní o dedičstve vyplýva z ust. § 175a a nasl. O.s.p. a úkony notára sa považujú podľa § 38 ods. 5 O.s.p. za úkony súdu. Z ust. § 175k ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že notár ako súdny komisár môže odkázať dediča, u ktorého sa dedičské právo javí ako menej pravdepodobné, so žalobou po márnom pokuse o zmier na sporové konanie na súd. V danom prípade však nejde medzi dedičmi o žiadne zistené sporné skutočnosti, ktoré by popierali dedičské práva toho - ktorého dediča, ale len o výklad hmotného práva, čo samo o sebe nezakladá žiaden právny dôvod na pokračovanie v konaní o dedičstve podľa ust. § 175l až 175z O.s.p. Či závety poručiteľa môžu alebo nemôžu popri sebe obstáť je otázka právna, ktorú zveril zákon na posúdenie notárovi ako súdnemu komisárovi v rámci dedičského konania, a preto sa nemožno rozhodnutia o tejto otázke s úspechom domáhať v sporovom konaní. Ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 480 ods.1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že neskoršie napísaný platný závet zrušuje skorší závet, pokiaľ nemôže popri ňom obstáť. Z obsahu závetu č.1 poručiteľa je nepochybné, že poručiteľ ustanovil za svojho dediča iba jedno dieťa - odporkyňu, pričom obišiel neopomenuteľného dediča - navrhovateľa. V 2. závete ustanovil za svojich dedičov odporkyňu, ktorej odkázal 1/2-icu domu na T. ulici č. XXXX/XX, byt na 1. poschodí s pivnicami aj povalou, garáž, auto a chatu v 1/2-ci odporkyni, ako aj navrhovateľovi. V tejto časti, kde poručiteľ opätovne rozhodol o svojom majetku inak ako v 1. závete, je závet č.1 neplatným, lebo bol neskoršie napísaným platným závetom č.2 v tejto časti zrušený a v zostávajúcej časti závet č. 1 zostal platným až do 21.07.2011, kedy sa navrhovateľ ako neopomenuteľný dedič dovolal čiastočnej neplatnosti oboch závetov podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka a domáhal sa zákonného dedičského podielu 1/6, ktorého sa mu v rámci platne uzavretej dohody dedičov dostalo. Z vyššie uvedeného je jasné, že oba závety popri sebe obstáť môžu a treba poukázať na to, že zo závetu č. 2 nevyplýva vôľa poručiteľa ustanoviť navrhovateľa dedičom akejkoľvek časti záhrady, len jeho vôľa, aby záhradu bez bližšej špecifikácie navrhovateľ užíval po dobu, kým bude odporkyňa v zahraničí. Podľa § 478 Občianskeho zákonníka akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; čiže spôsob úpravy užívania záhrady navrhovateľom bez bližšej špecifikácie, uvedený poručiteľom v závete č. 2 je bez právneho významu. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
po 58,69 Eur ( príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 07.03.2012) + 2 x 7,63 Eur paušál + 20% DPH podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,d/, § 16 ods. 3, § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania spolu predstavujú sumu 159,16 Eur, ktoré bude navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne Mgr. D. G..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c ) O.s.p. Dôvodil, že už samotná skutočnosť, že notár ako súdny komisár, ktorého úkony sa považujú za úkony súdu, ho odkázal na podanie predmetného návrhu, je dôvodom, aby súd o takomto návrhu meritórne rozhodol a neprichádza preto do úvahy zamietnutie podaného návrhu s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu. Okrem toho, i samotný súd prvého stupňa nakoniec pristúpil k meritórnemu posudzovaniu podaného návrhu, čím spochybnil svoj vlastný právny záver o tom, že na predmetnom určení nie je naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o vecné posúdenie podaného návrhu, nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa a je presvedčený, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že po preskúmaní obsahu oboch závetov je toho právneho názoru, že prvý závet neobstojí popri druhom závete a v rámci dedičského konania by sa mal pri rozhodovaní brať do úvahy iba druhý závet. Podľa neho je totiž zjavné z obsahu prvého závetu, že tento zjavne koncipovaný s úmyslom poručiteľa, aby druhý závet bol jediným dokumentom, na ktorý sa má prihliadať pri dedičskom konaní ( a to bez ohľadu na to, že v ňom nevymenoval celý svoj majetok), nakoľko druhý závet žiadnym spôsobom nenadväzuje na prvý závet, naopak hneď v jeho úvode odkazuje poručiteľ duplicitne odporcovi „polovicu domu na T. ulici č. XXXX/XX, t.j. byt na prvom poschodí s pivnicami aj povalou“ a na inom mieste zase odporcovi duplicitne odkazuje „ časť záhrady, ktorú sme obrábali s manželkou G. G.“. Druhý závet preto jednoznačne pôsobí tak, akoby ani poručiteľ nevedel, že už nejaký závet predtým robil a nie je tak z neho zrejmé, že ide iba o zmenu prvého závetu v určitej časti, preto posudzované závety nemôžu popri sebe obstáť. Ďalej uviedol, že v druhom závete je vyjadrený úmysel poručiteľa prerozdeliť majetok spôsobom, ktorým dôjde k jeho spravodlivému rozdeleniu medzi účastníkov konania ( s čím plne korešponduje aj tá skutočnosť, že poručiteľ odkázal celý svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome len odporcovi, čo robil tak zjavne len preto, aby tento nebol ukrátený, lebo v tom čase už mal navrhovateľ spoluvlastnícky podiel 1-ici na rodinnom dome, o čom poručiteľ mal vedomosť ako vyplýva z predposlednej vety závetu). Tá skutočnosť, že druhý závet mal byť podľa poručiteľa jediným dokumentom, na ktorý sa má prihliadať pri dedičskom konaní potvrdzuje podľa neho aj záverečná, zvýraznená, veta závetu, v ktorej uviedol: „Toto je moje posledné prianie“. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a preto žiadal, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli navrhovateľom vznesené proti rozsudku súdu prvého stupňa a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a to po skutkovej aj právnej stránke v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné:
Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Trenčín prebieha po poručiteľovi A. G. dedičské konanie pod sp. zn. 17D/894/2008, pričom účastníkmi konania sú deti poručiteľa - navrhovateľ a odporkyňa, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine. Poručiteľ A. G. zomrel so zanechaním dvoch závetov. Prvý závet poručiteľ spísal dňa 03.09.1998 vo forme notárskej zápisnice pod č. N 237/98, Nz 189/98, v ktorom ustanovil dcéru K. H. za univerzálneho dediča všetkého svojho hnuteľného i nehnuteľného majetku. Druhý závet bol spísaný dňa 05.05.2006 podľa § 476b Obč. zákonníka a podpísaný vlastnoručne poručiteľom za prítomnosti dvoch svedkov. V druhom závete poručiteľ odkázal časť svojho majetku deťom K. H. a C. G. s tým, že svojej dcére K. H. odkázal polovicu domu na T. ulici č. XXXX/XX, t.j. byt na prvom poschodí s pivnicami aj povalou; garáž pri dome na T. ulici č. XXXX/XX, auto a chatu v E. odkázal dcére K. H. a synovi C. G. každému v jednej polovici, časť záhrady, ktorú obrábal poručiteľ s manželkou G. G. odkázal odporkyni. V rámci dedičského konania dedič C. G. namietal, že závet spísaný dňa 03.09.1998 sa zrušil neskorším platným závetom spísaným dňa 05.05.2006 a preto žiadal, aby sa pri dedení nevychádzalo aj zo závetu spísaného dňa 03.09.1998 vo forme notárskej zápisnice. Súdna komisárka vzhľadom na tieto námietky dediča C. G. uznesením zo dňa 24.08.2011 č.k. 17D/894/2008-82 odkázala C. G. v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p. na podanie žaloby o určenie, že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 03.09.1998 pod č. N 237/98, Nz 189/98 nemôže obstáť popri neskoršom závete spísanom dňa 05.05.2006.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Postup podľa § 175k ods. 1 prichádza do úvahy, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a súčasne popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol. V takomto prípade vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom, a to bez zreteľa na to, že sa účastníci vo svojom hodnotení veci nezhodujú. Uznesením vydaným podľa tohto ustanovenia môže byť rozhodnuté iba o tom, s kým (t.j. s ktorým z doterajších účastníkov konania, medzi ktorými je spor o dedičské právo) bude naďalej konané ako s osobou, o ktorej možno mať dôvodne za to, že je dedičom, a ak je to potrebné, aký je dedičský titul tejto osoby, poprípade s kým naďalej nebude konané, lebo možno mať dôvodne za to, že nie je dedičom. Týmto uznesením sa totiž vyšetrujú podmienky dedičského práva pre účely priebehu konania a má význam len pre vymedzenie účastníkov konania o dedičstve. Vydanie uznesenia podľa § 175k ods. 1 O.s.p. je namieste vtedy, ak sú skutkové tvrdenia účastníkov o rozhodných okolnostiach zhodné a ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci. Ak sú sporné skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie, či niekto je dedičom, súd po márnom pokuse o zmier odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Súdny komisár v nesporovom dedičskom konaní nemá z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, a preto po márnom pokuse o zmier postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p. odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou v občianskom súdnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že postup súdu pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou, alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci. Právnou otázkou je vyriešenie sporu o dedičské právo vtedy, ak sú rozhodné skutočnosti medzi účastníkmi nesporné a rozhodnutie závisí len na právnom posúdení týchto skutočností. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 175k ods. 2 O.s.p. neumožňuje, aby spôsobilým predmetom sporového konania, začatého na základe odkazu dedičského súdu, bolo len určenie spornej právnej otázky, aj keď by bola významná pre posúdenie dedičského práva.
O takýto prípad v danej veci ide. Z obsahu spisu , ako aj z podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že medzi dedičmi je spor o výklad ust. § 480 ods. 1 Obč. zák., teda o posúdenie, či závet poručiteľa A. G. spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 03.09.1998 neobstojí popri neskoršom závete poručiteľa spísanom dňa 05.05.2006. Navrhovateľ je toho názoru, že v zmysle ust. § 480 ods. 1 Obč. zák. závet spísaný poručiteľom dňa 03.09.1998 sa zrušil neskorším platným závetom spísaným dňa 05.05.2006. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde medzi dedičmi o žiadne sporné skutočnosti, ktoré by popierali dedičské právo toho ktorého dediča, ale len o výklad hmotného práva - ust. § 480 ods. 1 Obč. zákonníka. Postup podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. neumožňuje, aby spôsobilým predmetom sporového konania, začatého na základe odkazu dedičského súdu bolo len určenie spornej právnej otázky. Posúdenie otázky, či závety poručiteľa môžu alebo nemôžu popri sebe obstáť je otázkou právnou, ktorú zákon zveril na posúdenie notárovi ako súdnemu komisárovi v rámci dedičského konania a preto sa nemožno rozhodnutia o tejto otázke s úspechom domáhať v občianskom sporovom konaní. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že žaloba podaná podľa § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle §80 písm. c) O.s.p., ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. Vzhľadom k na to, že posúdenie otázky, či závety poručiteľa môžu alebo nemôžu popri sebe obstáť, je otázkou právnou, ktorú zveril zákon na posúdenie notárovi ako súdnemu komisárovi v rámci dedičského konania, navrhovateľ v tejto veci nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo jeho právne postavenie bez tohto určenia nebude neisté. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.), nakoľko odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .