Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/243/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102701944/2022 zo dňa 03.10.2022 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.11.2022 (ďalej aj ako „žaloba“), doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 25.11.2022, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102701944/2022 zo dňa 03.10.2022 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) vo veci uloženia pokuty v sume XXX XXX,XX eura podľa ust. 1 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), za správny delikt podľa ust. Daňového poriadku, spočívajúci v podaní dodatočného daňového priznania žalobcom k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019, doručenom správcovi dane dňa 22.12.2021 a ktorým žalobca zvýšil svoju daňovú povinnosť o X XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101507082/2022 zo dňa 20.06.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. V žalobe žalobca namietal, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že sa nedopustil správneho deliktu, za ktorý mu žalovaný uložil pokutu, pretože konanie za ktoré má byť deliktuálne zodpovedný, nemá žiadny protispoločenský charakter, ale išlo o splnenie zákonnej povinnosti vyvolané pochybením na strane orgánu verejnej správy - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj ako „ÚDZS“). Ďalej žalobca namietal, že by to odporovalo systematickému výkladu ustanovení a Daňového poriadku a ústavno-konformnému výkladu podľa čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. ods. 1 písm. a) a ods. 4 a (ďalej aj ako „ústava“) pri súčasnom rešpektovaní princípu spravodlivosti ako súčasti materiálneho jadra . Zároveň žalobca namietal, že žalovaný ignoroval svoju povinnosť podrobiť doslovný gramatický výklad právnej úpravy, testu, či tento výklad nie je v rozpore s jeho účelom ako aj princípmi a ideami, na ktorých stojí materiálny právny štát a odmietol sa zaoberať povinnosťou aplikácie teleologickej redukcie. Žalobca tvrdil, že správny delikt, za ktorý má byť zodpovedný, nevykazuje znaky protispoločenského konania a mal za to, že v dôsledku vyššie uvedeného, mu bola predmetná pokuta uložená nezákonne a ktorá neplní ani jednu z úloh ukladania sankcií (ochranná, represívna, preventívna funkcia a funkcia morálneho odsúdenia). Taktiež žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok o spáchaní deliktu a zastával názor, že bola výška uloženej pokuty bola nesprávne vypočítaná.

3. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. v spojení s ust. . Dôvodil, že potreba tohto odkladu je odôvodnená nielen bezprostrednou hrozbou finančnej ujmy (ktorá už bola de facto naplnená (viď bod 52) ako aj tým, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty je mimoriadne sporná. Mal za to, že správny súd by mal preto v tomto konaní postupovať tak, aby bol naplnený účel inštitútu odkladu vykonateľnosti, a teda aby mu bola poskytnutá ochrana pred nežiadúcimi následkami sporného napadnutého rozhodnutia a aby právo na súdnu ochranu mohol materiálne naplniť. K argumentom podania návrhu na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe žalobca uviedol, že dôvodom na priznanie odkladného účinku nemusí byť finančná škoda, ale aj nefinančná ujma. Uviedol, že ako druhá najväčšia zdravotná poisťovňa s takmer 1,7 mil. klientov (poistencov) odmieta, aby bol označovaný za daňového delikventa v situácii, ktorá bola zapríčinená nezákonnosťou postupu a následného rozhodnutia orgánu štátnej správy (t.j. ÚDZS), v ktorej sám žalovaný tvrdí, že o spáchaní správneho deliktu ani nebolo rozhodnuté a že z pokuty profituje sám porušovateľ práva (štát), ktorého orgán uloženie pokuty zavinil. Žalobca uviedol, že ďalším dôvodom pre priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby sú negatívne finančné dopady na jeho hospodárenie, pretože udelená pokuta predstavuje škodu veľkého rozsahu, a tak nepochybne ide o závažnú ujmu na jeho strane podľa ust. .

4. Žalobca zároveň uviedol, že podal správcovi dane dňa 31.10.2022 žiadosť o odpustenie sankcie podľa ust. § 157 Daňového poriadku a že do dňa podania tejto správnej žaloby nebola táto žiadosť vybavená. Ďalej uviedol, že dňa 31.10.2022 požiadal o vrátenie preplatku vzniknutého na zaplatených preddavkoch na dani z príjmov za rok 2021 v sume X XXX XXX,XX eura a ktorej správca dane čiastočne vyhovel, keď mu vrátil časť preplatku v sume X XXX XXX,XX eura.

5. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 08.02.2023 a navrhol, aby správny súd tento návrh zamietol.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

11. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018).

12. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.06.2018).

13. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

14. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko neosvedčil žiadnymi relevantnými dôkazmi predpoklady jeho priznania, ktoré prichádza do úvahy iba za takého stavu, ak bola v konaní osvedčená existencia takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov. V danom prípade, žalobca žiadny takýto stav dostatočne nepreukázal, tvrdenú značnú finančnú škodu nešpecifikoval a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Žalobca teda v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok ako aj, že priznanie odkladného účinku podanej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd zdôrazňuje, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci žalobca neurobil. K tvrdeniam žalobcu, ktorými odôvodňoval návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, správny súd uvádza, že tieto sú vo všeobecnej rovine. V prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však dostatočne neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok správnej žalobe na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Správny súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a preto, návrh žalobcu zamietol v súlade s ustanovením a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).