Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-17-2013.pdf
PDF · 74.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa G. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. XX proti odporkyni D. G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo G. G., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a D. G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, uzavreté dňa 4.2.2009 pred Mestským úradom v Podolínci, zapísané vo zväzku 6, ročník 2009, na strane 93, pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.4.2013 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania z dôvodu, že ich manželstvo je rozvrátené. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou nebýva v spoločnej domácnosti už vyše roka, jeho city k odporkyni ochladli do tej miery, že si už k nej nikdy nenájde cestu späť a v manželstve bez lásky a porozumenia nie je podľa neho vhodné zotrvať. Ďalej uviedol, že z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, odporkyni doručil návrh na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Pojednávania nariadeného na deň 4.2.2014 sa odporkyňa nezúčastnila, hoci predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd preto v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporkyne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi, najmä sobášnym listom, ako aj s ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou manželstvo dňa 4.2.2009, a to predovšetkým z dôvodu, že to chceli aj starí rodičia a chodili spolu už dlhšie, asi jeden rok. Manželia spolu žili asi jeden a pol roka. Navrhovateľ si našiel priateľku U. O., s ktorou sa mu narodilo minulého roku dieťa M. G.. Odporkyňa odišla zo spoločnej
domácnosti a žije u matky. Manželia spolu už takmer 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti, nenavštevujú sa, nestretávajú sa, nestýkajú sa.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.
Ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Súd musí zistiť, či manželstvo ešte môže plniť svoj spoločenský účel a či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Manželstvo ako vzťah dvoch ľudí opačného pohlavia nemožno niektorému z manželov vnucovať proti jeho vôli a ak jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku s tým druhým a jeho správanie sa svedčí o tom, že sa nejedná iba o dočasné rozhodnutie, takéto manželstvo sa stáva formálnym zväzkom, čo je v rozpore s jeho účelom a podstatou. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu hospodársku, biologickú, funkciu vzájomnej pomoci a dôvery, ako ani funkciu výchovnú a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia žijú oddelene, nezdieľajú spolu žiadnu stránku života. Navrhovateľovi sa medzičasom narodilo dieťa s jeho súčasnou partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Príčinu rozvratu manželstva účastníkov vidí súd predovšetkým v navrhovateľovej novej známosti, s ktorou má navrhovateľ v súčasnosti už aj dieťa a v dôsledku ktorej došlo k odlúčeniu účastníkov konania a ochladeniu ich vzťahov do tej miery, že v súčasnosti už s manželkou nenadväzujú žiaden kontakt. Je možné konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu svoju spoločenskú funkciu. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku odvolanie, a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Odporkyňa môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.