Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-61-2013.pdf
PDF · 118.15 KB
Case nature
Subarea
17C/61/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanej: M. N., J.. XX.X.XXXX, G. X. J. X, H., Y..Č.. J. J. S., L.Ú. Q. F. A., L. Okresného N. H. F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, v konaní o zaplatenie 497,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 82 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 4.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 497,32 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 23,4 % ročne od 16.2.2011 zo sumy 500,07 eur do 30.4.2012, od 1.5.2012 zo sumy 497,32 eur do 5.10.2011, od 6.10.2011 zo sumy 557,32 eur do 23.3.2012, od 24.3.2012 zo sumy 527,32 eur do 30.4.2012, od 1.5.2012 zo sumy 497,32 eur do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 20.4.2002 poskytol žalovanej revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaná vyčerpala z úverového rámca ku dňu 31.7.2009 peňažné prostriedky v celkovej výške 2.166,24 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca., počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Podľa bodu IV.-3 VUP, ak žalovaný poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je žalobca oprávnený požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. Výzvy na úhradu zmluvnej pokuty boli realizované formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 24.2.2011. Dňa 31.3.2011 sa stal splatný dlh žalovaného vo výške 597,- eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 5.10.2011 sumu 40,58 eur, dňa 23.3.2012 sumu 30,- eur a dňa 30.4.2012 sumu 30,- eur. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 497,32 eur.
Súd vo veci vydal dňa 5.9.2012 platobný rozkaz č. k. 19Ro/439/2012-11. Ten zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 17.9.2012, č. k. 19Ro/439/2012-14 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní, ktorý sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
Podaním zo dňa 16.7.2013 vedľajší účastník na strane žalovanej namietal, že nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, keď pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere vnútil žalobca žalovanej aj ďalší právny úkon - žiadosť o úverovú kartu. Poukázal na skutočnosť, že už vtedy išlo o spotrebiteľskú zmluvu v súvislosti so Smernicou Rady 93/13 EHS a vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.2.2014. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 29.1.2014, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov v kópii -žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.4.2002 vrátane všeobecných podmienok CETELEM Slovensko a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty, odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42606436409100 zo dňa 24.2.2011 adresované zo strany žalobcu žalovanému, výpisom z obchodného registra žalobcu, potvrdenie žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade č. 42606436409100 a potvrdenie o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade č. 42606436409100, výpisy z účtu č. 42606436409100, sadzobníkmi poplatkov žalobcu platných od 1.10.2004, 1.8.2005, 6.2.2006, 1.5.2007, 1.1.2008, 1.9.2008, 1.1.2009, 2.2.2009, 1.7.2009, 1.8.2009, 1.4.2010, 11.6.2010 a 15.11.2010 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 20.4.2002 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty č. 260612757198791. Na základe zmluvy žalobca vydal žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 497,91 eur (15.000,- Sk) pri mesačnej úrokovej sadzbe 2,39 %. Žalovaná podľa potvrdenie žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade č. 42606436409100 bola v období od 25.4.2002 do 29.5.2007 predajcovi v úverovom prípade žalovanej financovaná suma 1.223,20 eur a od 5.3.2007 do 29.7.2009 bola priamo žalovanej poskytnutá celková suma 846,84 eur. Podľa potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade č. 42606436409100 žalovaná od 9.5.2002 do 13.5.2006 pomerne pravidelne uhrádzala mesačne sumu 24,90 eur, 18.9.2006 uhradila naraz 531,47 eur a od 12.4.2007 do 9.7.2010 opäť takmer pravidelne uhrádzala mesačne 24,90 až 25 eur. Celkovo tak uhradila 2.803,68 eur. Následne ešte uhradila 100,58 eur.
Všeobecné úverové podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru boli na zadnej strane zmluvy ako jej neoddeliteľná súčasť. Podľa bodu III-3.-1. VÚP a časti B) zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca.
Podľa bodu III.-1.-2. VÚP poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty, ktorá držiteľovi umožní čerpať peňažné prostriedky až do výšky aktuálne dohodnutého úverového rámca, nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok. Povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najskôr však v momente aspoň čiastočného čerpania úveru z úverového rámca.
Podľa bodu III-3.-5. VÚP je žalobca oprávnený účtovať žalovanému úrok podľa platnej úrokovej sadzby žalobcu, a to každý deň podľa výšky zostatku na úverovom účte žalovaného.
Podľa bodu IV.-3 VÚP, ak žalovaný poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je žalobca oprávnený požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby.
V zmysle bodu IV.-5. VÚP výpoveď aj odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh klienta voči Cetelem. Odo dňa splatnosti dlhu je Cetelem oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0, 08 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
V zmysle bodu III-5.-2. VÚP Cetelem je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.
Podľa bodu IV.-6. všeobecných podmienok Cetelem doručuje všetky písomné oznámenia klientovi najmä poštou, a formou obyčajnej alebo doporučenej zásielky na jeho poslednú známu adresu. Ak klient písomnosť neprevezme, považuje sa písomnosť za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti (napr. zmena adresy) dňom jej vrátenia Cetelemu.
Listom zo dňa 24.2.2011 žalobca oznámil žalovanej, že z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním úveru od zmluvy odstupuje a úver sa stáva ku dňu 31.3.2011 splatným v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy výške 597,90 eur, z toho: 500,07 eur úverová istina, 69,23 eur dlžné úroky, poplatky a poistné a 28,60 eur zmluvná pokuta za omeškanie. Žalovaná z toho zaplatila žalobcovi dňa 5.10.2011 sumu 40,58 eur, dňa 23.3.2012 sumu 30 eur a dňa 30.4.2012 sumu 30 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /ďalej len citovaný zákon/, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vi?as Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 57 Občianskeho zákonníka, dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa:
a/ žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve,
b/ aké-koľvek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebo v dobe, v ktorej môže spotrebiteľ uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 59.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení platnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V znení platnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca dňa 20.4.2002 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru avydaní úverovej karty Carrefour, vydal žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 497,91 eur (15.000,- Sk) pri mesačnej úrokovej sadzbe 2,39 %, zároveň boli dojednané mesačné splátky vo výške 750 Sk (24,90 eur), splatné v 10. deň v mesiaci. VÚP boli na zadnej strane zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaná podľa potvrdenia žalobcu čerpala od žalobcu peňažné prostriedky v celkovej výške 2.070,06 eur a uhradila mu 2.904,26 eur.
Úroková miera v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytovaných bankami obyvateľstvu predstavovala v priemere 9,85% ročne. Dojednaný úrok vo výške 28,68 % ročne (2,39 % mesačne) žalobcu podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miere. Žalobca si uplatnil úroky v dvoj až trojnásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bolo dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za neplatnú.
Taktiež pokiaľ ide o dojednanie zmluvnej pokuty, v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len v zmluve samotnej, resp. na listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje (nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11). Nemožno nespomenúť, že celé znenie VÚP je vytlačené na zadnej strane zmluvy miniatúrnym písmom, kedy samozrejme počet
strán VÚP pri aplikácii určitej bežnej veľkosti písma by bol tiež oveľa väčší. Avšak žalobca práve použitím maličkého písma VÚP, ako keby dopredu rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy VÚP nebude čítať. S poukazom na tendenciu ochrany spotrebiteľa pred zneužitím určitého mocenskejšieho postavenia žalobcu diktovaním akýchkoľvek podmienok v rámci VÚP, ktoré sú v rámci už hotovej predtlače na zadnej strane zmluvy, je potom nutné uzavrieť, že takto koncipované VÚP, či z pohľadu veľkosti písma, rozsahu, ale najmä náročnosti pochopenia právnej stránky veci, t.j. aké presné povinnosti pre klienta s uzavretím danej zmluvy vyvstanú, aké konkrétne poplatky, sankcie a podobne mu hrozia, najmä ak sa majú týkať dvoch de facto rôznych zmlúv - o poskytnutí revolvingového úveru a o vydaní úverovej karty, možno považovať za nejasné, neurčité, pre bežného človeka (bez právnického vzdelania) nezrozumiteľné a teda s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Z vyššie uvedených dôvodov je súd nútený konštatovať, že účtovania akýchkoľvek nákladov, poplatkov, sankcií žalobcom žalovanému je nedôvodné. Žalovaná v zmluve výslovne zaškrtla odmietnutie poistenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa potvrdení žalobcu žalobca žalovanej postupne poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške 2.070,06 eur, ktoré mu ona postupne uhradila vo výške 2.904,26 eur, je zrejmé, že žalovaná žalobcovi dlžnú istinu aj so zákonnými úrokmi z omeškania ešte pred podaním žaloby uhradila. Preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná v konaní nežiadala rozhodnúť o povinnosti nahradiť je trovy konania, preto o jej trovách súd nerozhodoval. Priznať náhradu trov konania však žiadal vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovanej. Jeho úspech v konaní sa teda riadi úspechom žalovanej, teda má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba), t.j. 2 x 33,19 eur + režijný paušál 2 x 7,81 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 82 eur. Úkony ním vykonané boli v záujme ochrany žalovaného, sledovali procesnú ochranu proti tvrdenému nároku, boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom, teda ich súd posúdil ako účelné.
O povinnosti žalobcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania vo výške 82 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (č.ú. 4200922518/8360, VS 17203) bolo rozhodnuté podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného