Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1P-14-2013.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci navrhovateľky: Q. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou, č. licencie 2279, so sídlom Slovinec 73, 841 07 Bratislava proti odporcovi: V. K. V. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX X., toho času I. 2, XXX XX X. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V. K. V. H. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX. XXXX v H., štáte N., zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matriky Obvodného úradu Bratislava I, vo zväzku OM/3, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXXX rozvádza.
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti H. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Odporca je povinný na výživu maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX prispievať výživným vo výške XXX,- Eur mesačne a na maloletého J. G., nar XX.XX.XXXX prispievať výživným vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva zostáva neupravený.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2013 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému H. G. a maloletému J. G.. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov existuje už iba formálne a je vážne rozvrátené. Medzi manželmi došlo k úplnému citovému ochladeniu, manželstvo si neplní ani jednu so svojich funkcií a niet žiadneho predpokladu, že by ich v budúcnosti mohlo plniť a že by sa vzťahy medzi manželmi mohli napraviť. Manželia spolu nežijú, nehospodária a ani si vzájomne nepomáhajú, čím nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Všetky tieto skutočnosti navrhovateľka odôvodňovala tým, že odporca je extrovert, ktorý nepripúšťa žiaden kompromis a navrhovateľka sa mu musela vo všetkých smeroch prispôsobovať. Jeho spôsob manželského súžitia však podľa navrhovateľky nevychádzal z kultúry, v akej bol vychovaný, ale z jeho povahy. V manželstve sa neviedol dialóg, ale vždy muselo byť tak ako odporca povedal. Zdanlivo v manželstve neboli konflikty, ale to iba z toho dôvodu, že navrhovateľka sa neustále prispôsobovala. Navrhovateľka sa domnievala, že keď sa s odporcom presťahujú na Slovensko a odporca začne pracovať, situácia sa zmení. Zo strany odporcu však k žiadnej zmene nedošlo, nechcel sa prispôsobiť, všetko mu vadilo. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby jej súd manželstvo s odporcom rozviedol.
Na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe budú zverené do osobnej starostlivosti matke, zastupovať a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia, otec bude povinný prispievať na výživu detí na maloletého H. 350,- Eur a maloletého J. 300,- Eur mesačne. Zároveň navrhla, aby bol styk otca s malotetými deťmi neobmedzený. Následne matka počas konania žiadala upraviť výšku výživného na maloletého H. 250,- Eur a na maloletého J. 200,- Eur, nakoľko otec prispieva maloletým deťom vecným plnením, čo matka predpokladá aj do budúcnosti.
Súd podľa §101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý bol v konaní nečinný. Na pojednávaní dňa 11.12.2013, na ktoré sa odporca dostavil súhlasil, aby súd konal avšak nerozhodol pretože má v záujme ustanoviť si právneho zástupcu na svoje zastupovanie. Súd odporcovi vyhovel a súčasne ho vyzval, aby v lehote 15 dní predložil súdu plnú moc a písomne sa k návrhu navrhovateľky vyjadril, zároveň vzal riadne na vedomie určený termín ďalšieho pojednávania na deň 03.02.2014. Odporca súdu do termínu pojednávania nedoručil plnomocenstvo na jeho právne zastúpenie, písomne sa k návrhu nevyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Kolízny opatrovník súhlasil, aby na čas po rozvode manželstva osobnú starostlivosť o maloleté deti aj naďalej vykonávala matka, aby maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia a výživné bolo určené s ohľadom na vek maloletých detí a zárobkové možnosti rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o príjme navrhovateľky, potvrdením o príjme odporcu, oboznámil sa s potrebami maloletých detí a ich zdravotným stavom, zisťoval majetkové pomery rodičov maloletých detí, s celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 1X.XX.XXXX v meste H., štát N.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom N.. Z manželstva pochádzajú tri deti, plnoletá Y., nar. XX.XX.XXXX, maloletý H., nar. XX.XX.XXXX a maloletý J., nar. XX.XX.XXXX.
Súd skúmal právomoc podľa § 38 Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici R. X v X., kde navrhovateľka počas podania návrhu stále bývala, následne sa odporca presťahoval na ulicu I. X v X., čím je podľa § 84 O.s.p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že 13 rokov po uzavretí manželstva žili v N., kde bola v domácnosti, nemala žiadne sociálne väzby, bola odkázaná na odporcu a jej povinnosťou bolo starať sa o deti a o domácnosť. Citové odcudzenie z jej strany voči odporcovi nastalo postupne už počas života v N., kedy sa musela absolútne podriaďovať jeho vôli (jedlo v presne stanovenom čase, výchova detí podľa jeho predstáv, jemu prispôsobované správanie). Deti museli byť doma ticho, navrhovateľka napríklad musela chodiť kašlať na balkón, keď bola chorá. Mali rozdielne názory na výchovu detí, vedenie domácnosti, manželské spolužitie. Navrhovateľka odporcove požiadavky ticho tolerovala dlhé roky. Odporca sa jej mal vyhrážať, že keď sa jej nepáči môže odísť. Počas života v N. navrhovateľka nemala k dispozícii vlastné financie. Počas spoločného pobytu v N. bývali spočiatku v dome brata odporcu, neskôr si postavili vlastný dom. V roku 2004 stratil odporca v N. prácu a preto sa v roku 2006 spolu s deťmi presťahovali na Slovensko, kde sa obidvaja zamestnali. Problémy v manželstve začali po približne dvoch rokoch od jeho uzavretia, medzi účastníkmi sa začala prejavovať rozdielnosť pováh, čo spôsoboval aj diametrálne odlišný prístup k manželskému súžitiu, výchove detí a riešeniu problémov. Navrhovateľka nerada vyvoláva konflikty, keď je s nimi konfrontovaná, radšej ustúpi, preto sa navrhovateľka musela odporcovi vo všetkých smeroch prispôsobovať, odporca nepripúšťal kompromis. V júni 2013 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prenajal si byt na I. ulici v X., kde aj býva. Navrhovateľka žije s deťmi v byte svojho otca na adrese R. X v X.. Jej city k odporcovi úplne ochladli, v manželstve nie je šťastná, jedná sa len o toleranciu z jej strany a zvyk. Navrhovateľka udáva, že z manžela má strach, z jej strany nie je možné predpokladať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka uviedla, že aj keď manželské spolužitie neobnovili, manžel nemá záujem o rozvod manželstva, pretože je to nezlučiteľné s jeho presvedčením a náboženským vyznaním.
Odporca sa k návrhu písomne ani ústne na pojednávaní dňa 11.12.2013 nevyjadril, písomnosti súdu si nepreberal na ním určenej adrese, ani v zamestnaní a v celom konaní bol nečinný.
Z písomného vyjadrenia psychologičky Mgr. X. W., predloženého navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka navštevuje psychologické poradenstvo od roku 2012 z dôvodu manželských nezhôd. Podľa záverov Mgr. X. W. navrhovateľku manžel dlhodobo psychicky týra, čo sa prejavuje kontrolou, trestaním, chronickou žiarlivosťou, urážkami a ponižovaním. Zastrašovanie sa prehlbuje až do rozmerov vážneho poškodenia zdravia a hrozbou zabitia blízkych osôb. Navrhovateľka dlhodobo prejavovala snahu rekonštruovať vzťah s odporcom, čo prezentovala v úvode pozvaním manžela do terapie. Manžel sa prejavoval mocensky, autoritatívne, bez možnosti odklonu predstáv, ktoré nekorešpondujú s realitou. Navrhovateľka prekonávala v procese poradenstva rad symptómov typických pre obete domáceho násilia, akými boli sebaobviňovanie, neprimeraný strach o manželovu budúcnosť, spochybňovanie vlastného prežívania. Proces manipulácie a citového vydierania je zo strany manžela dlhodobý a systematický, nesie sa celou dĺžkou manželstva. V súčasnosti je klientka motivovaná k pozitívnej zmene a ukotvená v reálnom hodnotení vzťahu, čo ju akceleruje k ukončeniu tohto patologického vzťahu.
Podľa § 23 Zákona č. 363/2005 o rodine (ďalej len "zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako manželia, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Navrhovateľka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s odporcom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany absolútne vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Počas konania viackrát uviedla, že v manželstve nie je šťastná, že odporca nechce robiť žiadne ústupky a navrhovateľka sa mu musí vo všetkom prispôsobovať. Taktiež uviedla, že manžel na ňu vytvára psychický nátlak a doložila aj správu z psychologického poradenstva, ktoré pravidelne navštevuje. Odporca sa k návrhu navrhovateľky vôbec nevyjadril, písomnosti súdu nepreberal na ním udanej adrese a súdu sa nepodarilo doručiť mu písomnosti ani na adrese jeho zamestnávateľa, ktoré súd vykonal prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. Odporca bol v konaní nečinný o čom svedčí aj to, že termín pojednávania zobral na vedomie avšak aj napriek tomu sa pojednávania nezúčastnil, ani sa náležite neospravedlnil. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd zhodnotil, že k rozvratu manželstva viedla aj skutočnosť, že manželia nevedeli dostatočne vhodným spôsobom medzi sebou komunikovať, na základe čoho nedokázali vzniknuté problémy vzájomných vzťahov vyriešiť a vytvoriť tak harmonické životné spoločenstvo, akým manželstvo má byť.
Z manželstva pochádzajú tri deti, dospelá dcéra Y. G. nar. XX.XX.XXXX, žijúca toho času v N. a maloleté deti H. G. nar. XX.XX.XXXX, J. G. XX.XX.XXXX. Osobnú starostlivosť o deti vykonáva matka od mája 2013, ktorá s deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. Otec na výživu detí neprispieva k rukám matky žiadnou finančnou čiastkou titulom výživného, avšak deťom kupuje predovšetkým oblečenie a prispieva teda na potreby maloletých detí vecným plnením, podieľa sa na hradení mimoriadnych výdavkov.
Maloletý H. má XX rokov navštevuje X. ročník ZŠ, rodičia s mimoškolskou činnosťou maloletého nemajú zvýšené výdavky. Maloletý J. má X rokov, navštevuje X.. ročník ZŠ a venuje sa hokeju (mesačný poplatok je 40,- Eur). Obe deti sú zdravé. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby každého z detí predstavujú výdavky na stravu 150,- Eur mesačne, hygienické potreby 20,- Eur mesačne, ošatenie 50,- Eur mesačne, výlety a školské aktivity 10,- Eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavujú čiastku 380,- Eur mesačne. Odporca je s maloletými deťmi v dennom kontakte, keďže má kľúče od bytu navrhovateľky, navštevuje jej domácnosť podľa vlastného uváženia, syna J. vozí na tréningy. Vzťah detí a otca je dobrý. Odporca deťom kupuje ošatenie, ktoré nosí z N., raz mesačne urobí nákup potravín, synom poskytuje vreckové.
Navrhovateľka pracuje v spoločnosti N., a.s. v X. ako S. BP H. H. s priemerným čistým mesačným príjmom 800,- Eur.
Odporca pracuje ako I. J. G. v spoločnosti N., a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 242,- Eur.
Manželia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v N., ktoré nadobudli počas trvania manželstva.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd po vykonanom dokazovaní na čas po rozvode manželstva vyhovel návrhu navrhovateľky a na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá osobnú starostlivosť o deti aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti zo strany navrhovateľky.
Nakoľko súd nezistil nedostatky v doterajšej starostlivosti o deti zo strany ani jedného z rodičov rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Súd zaviazal odporcu platiť výživné na maloletého H. vo výške 250,- Eur mesačne a na maloletého J. 200,- Eur mesačne, pričom ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám detí, ktoré matka v konaní vyčíslila a preukázala. Takto určené výživné zabezpečí najzákladnejšie potreby detí s ohľadom na ich vek, návštevu školskej dochádzky, zdravotnému stavu. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti. Matka a kolízny opatrovník vzhľadom na vyššie uvedené majetkové a zárobkové pomery odporcu s výškou výživného súhlasili. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vzal do úvahy aj tvrdenia matky, že sa otec podieľa vecným plnením na potrebách maloletých detí, kúpou oblečenia, zaplatením niektorých nákladov na záujmové krúžky maloletého J., či mimoriadne výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca súdu dostatočným spôsobom nepreukázal svoje majetkové pomery a nepredložil súdu ani písomný návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, súd mohol vychádzať iba z potvrdení o príjme odporcu, ktoré poskytol jeho zamestnávateľ.
Styk otca s maloletými deťmi ponechal súd bez úpravy, nakoľko deti majú s otcom dobrý vzťah a odporca sa spolu s navrhovateľkou na styku s deťmi vedia dohodnúť. Súd mal preto za preukázané, že styk otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manželstva ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§27 ods. 1. Zákona o rodine)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od spoločného priezviska. (§27 ods. 2 Zákona o rodine)