Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-108-2022.pdf
PDF · 109.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/108/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, L., zastúpeného advokátom: JUDr. Šimon Cibulka, so sídlom Hodžova 53, Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2022/034799-002 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, č. OU- TN-OOP2-2022/034799-002 zo dňa 21. novembra 2022 a rozhodnutie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-NM-OCDPK-2022/007244 zo dňa 7. júla 2022 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 07.12.2022 domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NM- OCDPK-2022/007244 zo dňa 07.07.2022 (ďalej aj prvostupňový orgán) a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňový orgán v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. zrušil rozkaz č.k. OU-NM-OCDPK-2022/007244 zo dňa 11.05.2022 vydaný podľa § 11 ods. 2 zákona č. 448/2013 Z. z. a súčasne žalobcovi uložil pokutu vo výške 150 eur za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h. užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
2. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného žalobca videl v tom, že mu je dané za vinu, že užíval vymedzený úsek cesty D1 bez diaľničnej známky. Mal za to, že bola voči nemu nezákonne vyvodená zodpovednosť podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z a to práve s ohľadom na to, ako je skutok, za ktorý je trestaný v rozhodnutiach správnych orgánov zadefinovaný. Tvrdil, že vzhľadom na znenie skutkovej vety má byť vyvodená administratívna zodpovednosť voči vodičovi vozidla, a nie voči prevádzkovateľovi vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Poukázal na to, že nebol vypočutý v konaní pred správnym orgánom, t.j. nebolo vykonané ústne pojednávanie, tak ako mu to ukladá § 21 ods. 1 zákona o správnom konaní. Ďalej namietal to, že vymedzenie skutku nie je dostatočne určité, keď absentuje označenie motorového vozidla, prípadne jeho EVČ. Bez takéhoto bližšieho označenia z výrokovej časti rozhodnutia nevyplýva, akým vozidlom mal užívať vymedzený úsek diaľnice bez diaľničnej známky.
Navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca neuviedol celú definíciu skutku a vytrhol z kontextu len časť definície, pretože prvostupňový správny orgán v rozhodnutí číslo OU-NM-OCDPK-2022/007244 zo dňa 07.07.2022 zadefinoval porušenie zákona nasledovne: ... sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h. užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, s vozidlom bez úhrady diaľničnej známky." Z uvedenej citácie jednoznačne vyplýva, že žalobcovi nebolo kladené za vinu len užívanie vymedzeného úseku cesty vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, ako nesprávne uvádza žalobca, ale spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke a porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Žalobca podľa jeho názoru mylne uviedol, že prevádzkovateľovi vozidla môže byť uložená pokuta. V skutočnosti je to tak, že prvostupňový správny orgán nemá možnosť, ale má povinnosť uložiť pokutu prevádzkovateľovi vozidla v zmysle ustanovenia § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke, ak prvostupňový správny orgán zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.
4. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobcovi nie je kladené za vinu, že nezabezpečil úhradu diaľničnej známky, ale len užívanie vymedzeného úseku cesty. Žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ktoré definuje, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, t. j. poruší povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Skutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, pričom jej objektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Ťažiskom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Na naplnenie predmetnej skutkovej podstaty je potrebné, aby prevádzkovateľ vozidla neuhradil poplatok za diaľničnú známku a užíval vymedzené úseky ciest, ktoré podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o diaľničnej známke možno užívať po zaplatení úhrady diaľničnej známky za ich užívanie. V danom prípade bolo nepopierateľne preukázané, že žalobca nezabezpečil úhradu diaľničnej známky, užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky a tým sa dopustil spáchania správneho deliktu. S poukazom na uvedené ustanovenie mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán zadefinoval skutok riadne, v zmysle zákona o diaľničnej známke, nakoľko § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke jednoznačne poukazuje na porušenie povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, t. j., že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla preukázateľne nezabezpečil úhradu diaľničnej známky. Takto jednoznačne a správne teda prvostupňový správny orgán zadefinoval spáchaný správny delikt a uvedenú definíciu ešte doplnil o presné a jednoznačné vymedzenie správneho deliktu (dátum, čas, miesto a spôsob spáchania správneho deliktu).
5. Žalovaný mal za to, že žalobca si je vedomý, že povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke porušil, nakoľko jej splnenie vôbec nepreukázal. Predmetné vozidlo kategórie Ml - motorové vozidlo do 3,5 t, EČV: E bolo zaznamenané dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h kontrolným zariadením číslo 6 v úseku cesty Dl, 116,2 km, smer TN a následne vyhodnotené ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky, čím bolo preukázané, že žalobca v zmysle objektívnej zodpovednosti užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky. Uvedeným konaním spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke a nakoľko mu prvostupňový správny orgán uložil viacero pokút za spáchanie správneho deliktu, snaží sa vyviniť s poukazom na nesprávne zadefinovanie skutku. Opätovne poukázal na to, že aj napriek tomu, že žalobca v čase spáchania správneho deliktu predmetné vozidlo neviedol, je v zmysle objektívnej zodpovednosti zodpovedný za spáchanie správneho deliktu tak, ako bol správne zadefinovaný prvostupňovým správnym orgánom a teda aj za užívanie vymedzeného úseku cesty.
6. Žalovaný opakovane zdôrazňoval, že v zákone o diaľničnej známke je zodpovednosť za správny delikt prevádzkovateľa vozidla konštruovaná ako objektívna. Objektívna zodpovednosť je po právnej stránke zodpovednosť držiteľa, t. j. prevádzkovateľa vozidla za všetky skutky vodiča, ktorému vozidlo zveril a znamená povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli
dodržiavané vybrané pravidlá cestnej premávky, a to aj vtedy, keď jeho vozidlo používa niekto iný. Za protiprávne konanie spáchané s daným vozidlom je totiž zodpovedný práve prevádzkovateľ vozidla, bez ohľadu na osobu vodiča vozidla. Osoba vodiča je teda úplne irelevantná a pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti nie je vôbec podstatné kto v danej chvíli, keď došlo k spáchaniu správneho deliktu sedel na sedadle vodiča. Administratívnoprávna zodpovednosť predstavuje schopnosť a povinnosť subjektu práva znášať následky svojho správania za porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti, ustanovené právnou normou, ktoré je správnym deliktom. Za dodržiavanie zákonných povinností je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla a zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu sa jednoznačne a v zmysle zákona pripisuje na vrub prevádzkovateľa vozidla. Ak držiteľ vozidla požičia vozidlo inej osobe, ktorá poruší pravidlá cestnej premávky, pokutu dostane prevádzkovateľ vozidla. Pre prvostupňový správny orgán bola relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla. Liberalizačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla za správny delikt, musia byť zakotvené priamo v zákone. Zákon o diaľničnej známke nepredpisuje splnenie ďalších náležitostí, napr. existenciu zavinenia a taktiež nedefinuje liberalizačné dôvody. Ide o zodpovednosť za spáchaný správny delikt bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie, teda bez možnosti zbavenia sa zodpovednosti.
7. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej známke, ktoré malo platnosť do 30.06.2019 a umožňovalo prevádzkovateľovi vozidla, uviesť v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 údaje o vodičovi v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia a následne by prvostupňový správny orgán konanie o správnom delikte prerušil a začal konanie o priestupku s osobou, ktorá bola uvedená ako vodič v inkriminovanom čase spáchania priestupku. Od 01.07.2019 však bola táto možnosť zo zákona o diaľničnej známke vypustená. Za spáchanie správneho deliktu v zmysle zákona o diaľničnej známke je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, t. j. žalobca a osoba vodiča (nájomcu vozidla), ktorý v inkriminovanom dni a čase mal viesť predmetné vozidlo, je irelevantná, nakoľko zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu predmetným vozidlom a za užívanie vymedzeného úseku cesty D1 bez uhradenej a platnej diaľničnej známky, sa v zmysle zákona o diaľničnej známke, pripisuje na vrub žalobcu ako prevádzkovateľovi vozidla. Pri riešení správneho deliktu držiteľa vozidla sa nepredpokladá náročné dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením listinných dôkazov (Záznam o vykonaní kontroly + fotografie) a následnou lustráciou držiteľa vozidla v informačných systémoch je dokazovanie ukončené. Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový správny orgán mal k dispozícii všetky dostupné dôkazy a nájomcu predmetného vozidla nebolo nutné vypočuť, nakoľko osoba nájomcu aj vodiča je v danom prípade irelevantná.
8. Pokiaľ išlo o namietané vady výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že označenie predmetného vozidla je v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu preukázateľne zaznamenané. Na prvej strane rozhodnutia, vo výroku rozhodnutia, je jednoznačne a presne uvedené evidenčné číslo vozidla: E. Prepojenie medzi žalobcom a vozidlom je teda preukázané, nakoľko žalobca je v evidencii vozidiel vedený ako vlastník a aj ako držiteľ vozidla, t. j. je definovaný ako prevádzkovateľ vozidla.
9. V následnom vyjadrení žalobca trval na tom, že v opise skutku mu je dávané za vinu, že užíval vymedzený úsek cesty D1 bez diaľničnej známky a nie je mu dávané za vinu, že nezabezpečil úhradu diaľničnej známky pri užívaní D1 vozidlom s uvedením miesta, času prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo. Uviedol, že ak mu chcel žalovaný dávať za vinu aj spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z.z. tak skutok mal obsahovať aj popis v tom smere, že nezabezpečil, aby pred jazdou dňa 16.4.2022 bola uhradená diaľničná známka na motorovom vozidle s príslušným označením, prípadne jeho EČV. Trval ďalej na tom, že bližšie označenie vozidla musí byť uvedené v skutkovej vete, aby bolo preukázané prepojenie medzi ním a vozidlom. Okrem toho uviedol, že poukazovanie na vady vymedzenia skutku, ktorý je mu kladený za vinu nemožno považovať za vyviňovanie sa z jeho strany. Ide o legitímnu obranu, keďže predmetné vady spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia.
10. Žalovaný vo vyjadrení opätovne žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla porušil zákonom stanovenú povinnosť prevádzkovateľa vozidla podľa § 4 ods. 2 zákon č. 488/2013 Z.z., čím sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods.1 tohto zákona. Za uvedené mu bola uložená pokuta prvostupňovým správnym orgánom. Trval na tom,
že skutková veta výroku (...dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03h. užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, vozidlom bez úhrady) jednoznačne obsahuje všetky skutkové okolnosti, ktoré vyžaduje právna kvalifikácia skutku a tým spĺňa všetky náležitosti skutkovej vety.
11. Žalovaný považoval za nutné zdôrazniť, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke jednoznačne ukladá prevádzkovateľovi vozidla povinnosť zabezpečiť diaľničnú známku pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom. Z uvedeného logicky vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla, ktorý nezabezpečí úhradu diaľničnej známky a následne vymedzené úseky neužíva neporuší ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke a teda nedôjde k naplneniu skutkovej podstaty § 10a ods. 1 tohto zákona. Avšak v prípade, že prevádzkovateľ vozidla nezabezpečí úhradu diaľničnej známky a následne vozidlom užíva vymedzené úseky ciest tak, ako tomu bolo v danom prípade, je naplnená prevádzkovateľom skutková podstata tohto správneho deliktu. Ďalej zastal názor, že skutková veta tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku, ktorý v danom prípade obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane opísania skutku tak, aby nemohol byť zameniteľný. Trval na tom, že prvostupňový správny orgán zadefinoval skutkovú vetu správne a dostatočne určito.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii vydal dňa 11.5.2022 Rozkaz o uložení pokuty, číslo: OU-NM- OCDPK-2022/007244, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 150 eur za to, že sa ako prevádzkovateľ vozidla dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h. užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Podkladom pre vydanie rozkazu bol Záznam o vykonaní kontroly, číslo: 40113311 vyhotovený dňa 17.4.2022 o 2:16:13, plnoformátová prehľadová fotografia zo dňa 16.4.2022 ako aj plnoformátová fotografia evidenčného čísla vozidla z toho istého dňa. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odpor, v ktorom namietal, že auto je prenajaté a nájomca je ochotný pokutu zaplatiť.
13. Dňa 7.7.2022 vydal Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii rozhodnutie č. OU-NM-OCDPK-2022/007244, ktorým zrušil rozkaz zo dňa 11.5.2022 a žalobcovi opäť uložil pokutu vo výške 150 eur podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že podľa skutkovej vety je trestaný za to, že užíval vymedzený úsek ciest bez diaľničnej známky a nie je mu dávané za vinu, že nezabezpečil úhradu tejto diaľničnej známky pri užívaní D1 vozidlom.
14. Žalovaný ako odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.11.2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a odvolanie žalobcu zamietol. Citoval skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. s tým, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla preukázateľne nezabezpečil, aby pri využívaní vymedzeného úseku ciest bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky a dopustil sa spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z.. Uzavrel, že prvostupňový správny orgán zadefinoval skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle zákona o diaľničnej známke a na základe preukázanej skutočnosti, že predmetné vozidlo sa daň 16.04.2022 v čase 12:59:03 hod reálne nachádzalo na vymedzenom úseku cesty D1 a v tomto úseku bolo zaznamenané kamerovým systémom a záznamovým zariadením Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. kontrolným zariadením č. 6. Následne dňa 17.4.2022 v čase o 2:16:13 hod bol Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyhotovený Záznam o vykonaní kontroly, ktorého súčasťou boli aj fotografie. 15. Senát Krajského súdu v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom súhlasili. Po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby nie sú v súlade so zákonom a preto bolo potrebné správnej žalobe vyhovieť.
16. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
17. Podľa §10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o diaľničnej známke priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič použije vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky.
20. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva teória práva najmä trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Iné správne delikty sú pritom svojou povahou najbližšie priestupkom. Nie je sporné, že vzhľadom na svoju trestnoprávnu povahu musí výrok o správnom delikte spočívať v špecifikácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutí trestného charakteru, ktorým sú aj rozhodnutia o správnych deliktoch je nevyhnutné uviesť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a to je možné zaručiť iba konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania poprípade uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná a to najmä pre vylúčenie prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a zaistenie práva na obhajobu.
21. V predmetnej právnej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané vo veci správneho trestania žalobcu. Nie je sporné, že ide o rozhodnutie trestného charakteru a dopadajú na neho základné princípy celého trestného práva. Sporným zostalo najmä vyjadrenie výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím, konkrétne rozpor medzi skutkovou a právnou vetou.
22. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že výrok je najvýznamnejšou časťou rozhodnutia, predstavuje jeho jadro. Len výrok je totiž spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania a len z neho je možné zistiť či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. V neposlednom rade iba výrok rozhodnutia môže byť vynútený exekúciou.
23. Výrok vo veci správneho trestania musí obsahovať popri právnej vete aj jasné vymedzenie skutku tzv. skutkovú vetu. Nejde pritom o dve samostatné, na sebe nezávislé časti výroku. Naopak skutková a právna veta musia tvoriť jednotu, keď v skutkovej vete musia byť uvedené všetky zistené skutkové okolnosti, ktoré sú v posudzovanom prípade konkrétnym obsahom zákonných znakov skutkovej podstaty príslušného zákonného ustanovenia, podľa ktorého bol čin trestanej osoby právne posúdený.
24. Inými slovami popis skutku musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty priestupku alebo iného správneho deliktu, za ktorý bola osoba sankcionovaná. Je teda zrejmé, že v skutkovej časti výroku musia byť uvedené konkrétne skutkové okolnosti, ktorými sú naplnené jednotlivé zákonné znaky priestupku alebo iného správneho deliktu tak, ako sú uvedené v tzv. právnej vete.
25. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, tak je potrebné zdôrazniť, že protiprávne konanie spočívajúce v tom, že sú použité vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky, je možné sankcionovať buď ako priestupok alebo ako iný správny delikt. Aj keď pri oboch ide o ochranu toho istého objektu a to fiškálneho záujmu štátu, sú pri každom z nich odlišne stanovené znaky skutkovej podstaty ako aj zodpovedný subjekt. Zakiaľ čo pri priestupku je zodpovedným subjektom vodič motorového vozidla, ktorý je sankcionovaný za to, že použil vozidlo na vymedzených úsekoch ciest bez úhrady diaľničnej známky, tak pri správnom delikte je zodpovedným prevádzkovateľ za to, že túto úhradu nezabezpečil a vozidlo bolo napriek uvedenému na vymedzených úsekoch ciest použité. Je na správnom orgáne, ako bude v jednotlivom prípade postupovať a či za protiprávny stav postihne vodiča za spáchanie priestupku alebo prevádzkovateľa za spáchanie správneho deliktu.
26. Je však potrebné uviesť, že v oboch prípadoch (tak pri priestupku podľa § 10 ods. 1 zákona o diaľničnej známke alebo inom správnom delikte podľa § 10a ods.1 zákona o diaľničnej známke) musí skutková veta rozhodnutia vyjadrovať obligatórne znaky danej skutkovej podstaty. S poukazom na uvedené potom platí, že ak mal byť žalobca potrestaný za spáchanie správneho deliktu, musí tomu zodpovedať aj skutková veta, v ktorej musia byť obsiahnuté všetky znaky tejto skutkovej podstaty a popis skutku musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty.
27. V prejednávanej veci znenie skutkovej vety „...tým, že dňa 16.04.2022 v čase 12:59:03 h. užíval vymedzený úsek D1, 116,2 km, smer TN, s vozidlom bez úhrady diaľničnej známky“ nezodpovedá znakom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona o diaľničnej známke. Naopak takéto vyjadrenie skutkovej vety skutočne zodpovedá hlavným znakom skutkovej podstaty priestupku podľa § 10 ods.1 zákona o diaľničnej známke, tak ako namieta žalobca vo svojej správnej žalobe.
28. Ak žalovaný v konaní pred správnym súdom poukazoval na to, že predpokladom protiprávneho konania pri správnom delikte je použitie tohto vozidla (a teda je skutková veta vyjadrená správne), tak je zrejmé, že dôsledne nerozlišuje znaky vyššie uvedených skutkových podstát resp. ich odlišnosti. Aj keď pri oboch musí dôjsť k použitiu vymedzených úsekov ciest bez predpísanej úhrady, ide z hľadiska znakov týchto podstát o odlišné situácie. Oproti tomu, že „ použil“ (priestupok), môže byť sankcionované „ že bolo použité, napriek tomu, že nezabezpečil“ (správny delikt). Napriek rovnakému chránenému záujmu majú priestupok podľa § 10 ods. 1 zákona o diaľničnej známke a správny delikt podľa § 10a ods.1 zákona o diaľničnej známke, iné hlavné znaky skutkových podstát a to sa musí bezpodmienečne pretaviť aj do skutkovej vety výrokovej časti rozhodnutia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo.
29. S poukazom na vyššie uvedené, má správny súd za to, že v prejednávanej veci je rozpor medzi skutkovou a právnou vetou, ktorý spôsobuje nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku rozhodnutia, ktorý je dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj správneho orgánu I. stupňa.
30. Správny súd dospel k záveru, že aj ďalšia žalobná námietka žalobcu, ktorá smerovala k nedostatočnej určitosti výroku (absencia bližšieho označenia morového vozidla) je dôvodná. Ako už bolo uvedené vyššie, výrok rozhodnutia vo veci administratívneho trestania musí byť dostatočne určitý z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej a podobne.
31. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby bolo motorové vozidlo, ktoré bolo použité na vymedzených úsekoch ciest bez úhrady diaľničnej známky, vo výrokovej časti nezameniteľným spôsobom označené. Je pritom potrebné, aby k takejto identifikácii došlo priamo v skutkovej vete, ktorá opisuje skutok, ktorý je sankcionovaný. V predmetnej právnej veci je vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené EČV vozidla len pri sankcionovanej osobe ako súčasť jej identifikácie. Tento údaj je však mimo skutkovej vety a preto je potrebné, buď údaje o vozidle v skutkovej vete zopakovať alebo inak gramaticky vyjadriť prepojenie medzi identifikáciou žalobcu ako prevádzkovateľa konkrétneho vozidla a použitím tohto vozidla nedovoleným spôsobom, čo sa však v prejednávanej veci nestalo.
32. Pokiaľ ide o namietané porušenie procesných predpisov, ku ktorým malo dôjsť nenariadením pojednávania v administratívnom konaní, tak správny súd uvádza, že zákon o diaľničnej známke, ktorý obsahuje osobitné ustanovenia o správnom delikte nestanovuje pre správny orgán povinnosť nariadiť pojednávanie po podaní odporu. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo správneho poriadku. V zmysle ust. § 21 správneho poriadku sa pojednávanie nariaďuje v závislosti od povahy veci. Nejde teda o obligatórnu povinnosť. Pri posudzovaní potreby dodržania zásady ústnosti v rámci administratívneho konania je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, povahu správneho deliktu v širšom zmysle, vrátane skutkovej a právnej zložitosti veci, ako aj na druh a výšku hroziacej sankcie. V prípade trestania za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke by išlo skôr o výnimku. V tomto ohľade teda nedošlo k nezákonnému postupu.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov odstrániť nedostatky, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutí.
34. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca mal v konaní plný úspech a preto správny súd postupom podľa 167 ods.1 SSP žalovaného zaviazal na úhradu náhrady trov konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).