Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-5-2014.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Subarea
14CoP/5/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : T. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X. X., dieťa matky : Z. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., U. XX a otca : N.. T. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., U. XX, na návrh matky o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom, o náhrade trov konania štátu, o odvolaní otca zo dňa 19.12.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica spisovej značky 31P/260/2011-161 zo dňa 29.11.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov štátu m e n í tak, že štát n e m á právo na náhradu trov konania.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 248,60 eur a povolil mu splácať ich v určených splátkach z r u š u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo konanie uznesením č.k. 31P/260/2012-155 zo dňa 07.08.2013 zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu matkou a súhlasu so späťvzatím návrhu otcom a kolíznym opatrovníkom, rozhodol o trovách konania štátu, ktoré dovtedy platil. Súd konštatoval, že vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovená súdna znalkyňa spolu s konzultantkou vypracovali podľa požiadavky súdu znalecký posudok. Súd uznesením č.k. 31P/260/2012-137 zo dňa 28.06.2013 priznal znalečné v sume 797,28 eur, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Po zastavení konania súd rozhodoval o trovách štátu podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. a poukázal na špecifickosť daného nesporového konania, v ktorom je otázka úspechu či neúspechu účastníkov konania ťažko určiteľná, pretože je najdôležitejší záujem maloletého dieťaťa. Následne potom súd považoval za spravodlivé, aby sa na náhrade trov štátu podieľali obaja rodičia, každý v jednej polovici trov štátu, teda v sume 398,64 eur (797,28 eur /2). Nakoľko súd priznal matke maloletého dieťaťa úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil otcovi dieťaťa povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 248,60 eur, pričom od sumy, ktorá pripadala k náhrade otcovi vo výške 398,64 eur odpočítal sumu zloženého preddavku na trovy dôkazu, ktorý otec dieťaťa zaplatil vo výške 150 eur. Súčasne súd povolil otcovi splácať sumu 248,64 eur v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur splatných vždy do 15.- teho dňa v mesiaci na účet súdu, počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti uznesenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Súd tak rozhodol s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasil s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania štátu. Poukázal na skutočnosť, že znalecké dokazovanie v konaní súd nariadil na základe doporučenia kolízneho opatrovníka, ktorý zvolil tento postup na základe tvrdení matky o jeho údajnom sexuálnom zneužívaní ich syna. Tvrdenia matky sa v konaní nepotvrdili a ani znalecké dokazovanie nepreukázalo pravdivosť jej tvrdení, čoho dôkazom je, že matka
dieťaťa po vypracovaní znaleckého posudku vzhľadom na jeho výsledky zobrala návrh späť a súd tak konanie zastavil. Otec sa pritom od samotného počiatku v konaní bránil obvineniam zo sexuálneho zneužívania maloletého syna. Rozhodnutie súdu tak pociťuje ako ďalší, „druhotný“ a priamy finančný postih, keď po „prvotnom“ bezdôvodnom osočovaní, ktoré pociťoval ako traumu, je teraz povinný znášať finančný postih, ktorý predstavuje skoro celý jeho mesačný príjem a v konečnom dôsledku postihne jeho obnovenú rodinu. Podľa jeho názoru preto existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Je taktiež toho názoru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. v jeho neprospech, pretože výsledky konania svedčia úplne v jeho prospech a nemôže mu tak vzniknúť povinnosť náhrady trov konania. Odvolateľ preto navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie ako nedôvodné a žiada tiež vrátiť aj zaplatenú zálohu za znalecké dokazovanie v sume 150 eur.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách štátu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a vo výroku o povinnosti otca nahradiť štátu trovy konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Okresný súd vzhľadom na charakter konania, v ktorom dominuje záujem maloletého dieťaťa, taktiež vzhľadom na protichodnosť a rozpornosť stanovísk strán sporu, no najmä vzhľadom na závažnosť tvrdení matky, ktorými dôvodila svoj návrh na úplný zákaz styku otca s dieťaťom, vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, keďže to považoval za nevyhnutné a v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu a nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil do konania nezávislú znalkyňu T.. G. I., ktorá si pribrala na vypracovanie znaleckého posudku konzultantku - súdnu znalkyňu T.. C. J.. Po predložení znaleckého posudku súd uznesením číslo konania 31P/260/2012-137 zo dňa 28.06.2013 priznal súdnej znalkyni znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 797,28 eur a upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby priznané znalečné vyplatil v celej sume z rozpočtových prostriedkov štátu. Pokiaľ súd konanie zastavil, bol povinný v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť o náhrade trov, ktoré do tej doby znášal štát.
Súd prvého stupňa vzhľadom na priznané úplné oslobodenia matky od poplatkovej povinnosti rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré dovtedy znášal štát v sume 797,28 eur tak, že vyslovil, že štát má právo na náhradu trov konania v sume 398,64 eur a považoval za spravodlivé uložiť povinnosť nahradiť tieto trovy štátu otcovi maloletého dieťaťa v polovici hradených trov štátom, pričom zohľadnil sumu otcom dieťaťa zloženého preddavku na znalecké dokazovanie a umožnil mu túto povinnosť splniť v splátkach, ktorých podmienky splatnosti vo výroku presne stanovil.
Odporca v odvolaní namieta svoju povinnosť znášať trovy ktoré platil štát najmä z dôvodu, že podľa jeho názoru v zmysle dikcie zákonného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. „podľa výsledkov konania“, nie je spravodlivé a dôvodné uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania štátu, pretože nie je možné konštatovať jeho neúspech v konaní.
Konštatovanie hmotnoprávneho úspechu v konaní niektorého z účastníkov je možné len v prípade prejednania veci a následného meritórneho rozhodnutia o predmete sporu. Vzhľadom na špecifický charakter nesporového konania, v ktorom je prioritný a smerodajný predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, je konštatovanie procesného úspechu či neúspechu niektorého z účastníkov - rodičov obtiažne a ťažko určiteľné. Odvolací súd však dodáva, že napokon aj nepodstatné, keďže záujem dieťaťa by mal byť prevažujúci u oboch rodičov a teda rozhodnutie súdu prezentujúce záujem maloletého dieťaťa by mal zodpovedať aj záujmom oboch rodičov na priaznivom a zdravom psychickom, emocionálnom a fyzickom vývoji ich dieťaťa. Toto konštatovanie s poukazom na špecifickosť daného konania však platí zásadne v prípade meritórneho rozhodnutia súdu, avšak za danej procesnej situácie, kedy došlo k späťvzatiu návrhu stráca opodstatnenie.
V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozitívneho úkonu matky dieťaťa
- sa súd ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania návrhu a hodnotí úspech v konaní ostatných z účastníkov výlučne len z procesného hľadiska. Potom aj otázka zavinenia je chápaná pri rozhodovaní o náhrade trov konania výlučne procesne. V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. matka dieťaťa, pokiaľ vzala späť návrh, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, by bola povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli. Vzhľadom však na zákonné kritériá upravené v ustanovení § 148 ods. 1 O.s.p. jej súd nie je oprávnený uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu, pretože takémuto procesnému postupu bráni priznané oslobodenie tejto účastníčky konania od platenia súdnych poplatkov a to v celom rozsahu.
Okresný súd tak nepostupoval správne, keď s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť štátu trovy konania uložil otcovi maloletého dieťaťa. V zmysle zákonnej dikcie je zrejmé, že podľa výsledku konania je procesne úspešným účastníkom a tak niet zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého by vyplynula povinnosť znášať trovy štátu tomuto účastníkovi. Nakoľko však nie je možné uložiť túto povinnosť matke maloletého dieťaťa, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, odvolací súd zmenil podľa ustanovenia § 220 O.s.p. prvý výrok uznesenia okresného súdu a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania, pretože niet subjektu, vo vzťahu ku ktorému by táto povinnosť náležala v zmysle zákonných kritérií obsiahnutých v ustanovení § 148 ods. 1 O.s.p. Súčasne odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti otca nahradiť štátu trovy konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., nakoľko na uloženie povinnosti znášať trovy konania, ktoré dovtedy platil štát, niet zákonného dôvodu.
Odvolací súd v závere už len pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ otec dieťaťa žiada v odvolaní vrátiť zaplatenú zálohu za znalecké dokazovanie v sume 150 eur, túto skutočnosť nie je odvolací súd oprávnený v odvolacom konaní riešiť, pretože otázka zložených preddavkov nie je predmetom odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.