Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľky: W.. G. Š., A.. XX.X.XXXX, W. X. J.. Č.. XX, M. D., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Bičanom, Gen. M. R. Štefánika 120, Trenčín, proti odporcovi: SIMUL AB s. r. o., Košická 6, Bratislava, IČO: 45 954 321, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.5.2013 j e n e p l a t n é.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.796,50 eur a trovy právneho zastúpenia 835,31 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľky, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 267,- eur na účet Okresného súdu Bratislava II do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 18.7.2013 a doplneným dňa 23.8.2013 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.5.2013 je neplatné. Ďalej sa domáhala náhrady mzdy v sume 470,- eur mesačne od 4.6.2013 do 30.11.2013. Uviedla, že s odporcom uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 27.2.2013, pričom v pracovnej zmluve mala dohodnutú mzdu vo výške 470,- eur. Dňa 22.5.2013 odporca doručil navrhovateľke list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.5.2013. Odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu, že vynášala interné informácie tretej osobe a závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že neustále hanila meno zástupcu konateľa spoločnosti. Ako prílohu okamžitého skončenia pracovného pomeru zaslal odporca súkromnú komunikáciu na sociálnej sieti, z ktorej nevyplýva, že by navrhovateľka hanila meno zástupcu konateľa spoločnosti a vynášala interné informácie tretej osobe. Navrhovateľka písomne oznámila odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával, a to listom zo dňa 29.5.2013. Keďže navrhovateľka sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, nie je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Naviac dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol presne skutkovo vecne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že za dobu trvania jej pracovného pomeru, jej nebola ani raz vyplatená mzda a nedostala ani raz výplatnú pásku alebo mzdový list. Dostal iba dvakrát po 50,- eur. To isté platilo o jej kolegyni na prevádzke.

Odporca sa k návrhu osobne nevyjadril, ani na jedno z nariadených pojednávaní sa nedostavil, hoci bol riadne predvolaný (predvolanie mu bolo doručené v súlade s ), svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa

Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou pracovnou zmluvou s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľky do práce dňa 27.2.2013, druhom práce - kozmetička a zodpovedná vedúca a miestom výkonu práce - Beauty salón Zahra, Gen. Svobodu 3608, Trenčín. Pracovný pomer bol účastníkmi uzavretý na dobu neurčitú s týždenným pracovným časom 40 hodín. V pracovnej zmluve účastníci dohodli čistú mzdu navrhovateľky v sume 470,- eur.

Listom zo dňa 19.5.2013, doručeným navrhovateľke dňa 22.5.2013, odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer podľa z dôvodu: vynášanie interných informácií tretej osobe, a že závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že neustále hanila meno konateľa spoločnosti.

Listom zo dňa 29.5.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. List bol podaný na pošte dňa 31.5.2013 a vrátil sa ako nedoručený dňa 4.6.2013.

Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa veta prvá priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aspoň z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zákon nedefinuje. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo vynášanie interných informácií tretej osobe a to, že navrhovateľka neustále hanila meno konateľa spoločnosti. V okamžitom skončení pracovného pomeru však nebolo nijako konkretizované, kedy a akým konkrétnym spôsobom sa mala navrhovateľka dopustiť uvedeného konania. Navrhovateľka pritom popierala, že by sa takéhoto konania dopustila. Podľa uvedenia navrhovateľky, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bol pripojený výpis zo súkromnej komunikácie na sociálnej sieti, ktorú adresovala zamestnankyni odporcu P. Ď., ktorý založila navrhovateľka do spisu. Z tohto výpisu však nie je zrejmé, z akého dátumu je predmetná komunikácia, komu bola adresovaná, a ani to, čo uvádzala druhá strana, ktorej bola komunikácia navrhovateľky určená. Z tejto komunikácie nevyplýva, že by v nej navrhovateľka neustále hanila meno konateľa spoločnosti, ani to že by vynášala interné informácie tretej osobe. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje zamestnávateľa, teda odporcu. Odporca však v tomto konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.5.2013 nie je dostatočne skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda je neurčité a tiež v konaní nebola preukázaná existencia dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru.

.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, pracovný pomer medzi účastníkmi, neskončil a ďalej trvá.

Navrhovateľke teda patrí aj náhrada mzdy podľa . Pri výpočte náhrady mzdy by sa malo vychádzať z priemerného hrubého zárobku navrhovateľky v rozhodujúcom období mesiacov január až marec 2013 ( ). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nemá k dispozícii mzdové listy a tieto súdu nepredložil ani odporca, nebolo možné pri určení výšky náhrady mzdy postupovať podľa , a tiež nebolo možné štandardným spôsobom určiť ani pravdepodobný zárobok navrhovateľky v rozhodujúcom období. Avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala v pracovnej zmluve dohodnutú čistú mzdu v sume 470,- eur mesačne, pričom pri určovaní priemerného zárobku sa má vychádzať z hrubej mzdy, pokiaľ navrhovateľka požadovala v konaní priznať náhradu mzdy iba v sume 470,- eur mesačne (pričom súd je viazaný jej návrhom), je zrejmé, že táto suma určite nie je vyššia ako priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľky, preto súd vychádzal zo sumy 470,- eur mesačne.

Navrhovateľke patrí náhrada mzdy za obdobie od 4.6.2013 (kedy bol v súlade s doručený odporcovi list navrhovateľky, v ktorom mu oznámila, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával) do 30.11.2013 (dovtedy náhradu mzdy požadovala). Teda za 5 celých mesiacov (júl 2013 - november 2013) v sume 2.350,- eur (5 x 470,- eur) a za mesiac jún 2013 v sume 446,50 eur (19 pracovných dní x 23,50 eur /470,- eur : 20 pracovných dní pripadajúcich na jún 2013/). Celkom teda patrí navrhovateľke náhrada mzdy v sume 2.796,50 eur.

O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol v súlade s Keďže navrhovateľka mala v konaní úspech v celom rozsahu, je odporca povinný zaplatiť jej trovy konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej služby á 111,21 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.7.2013, 2. podanie návrhu na súd dňa 18.7.2013, 3. - 4. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 a 3.2.2014) + režijný paušál 3 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, teda spolu 476,31 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky náhrada za stratu času v sume 211,28 eur za cestu na dve pojednávania z Trenčína do Bratislavy a späť (8 x 13,01 eur + 8 x 13,40 eur) a takisto náhrada cestovných výdavkov v sume 147,72 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 835,31 eur. Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. v platnom znení.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa a súd jej návrhu vyhovel, je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok, a to v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 eur (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov) a v časti o náhradu mzdy v sume 167,50 eur (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov - 6 % z priznanej sumy).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).