Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_2T-40-2009.pdf
PDF · 121.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/40/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Miroslavom Novákom v trestnej veci obžalovaného Q. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.02.2014
rozhodol:
R. Q. B., K.. XX.X.XXXX B. B. K. I., O. Z. K. I., T.. S. Č.. XXX,X, R.. B. K. I., W. V.,
uznáva sa za vinného, že
po tom, čo požil presne nezistené množstvo alkoholických nápojov, ktoré množstvo zvýšilo u neho hladinu alkoholu v dychu na hodnotu najmenej 1,40 mg/l, dňa 2.12.2006 asi o 22.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. B. F. A..Č.. B.-XXX U., z parkoviska pred reštauráciou Topľa v Hanušovciach nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou a pri vchádzaní na hlavnú cestu a odbočovaní vpravo, motorovým vozidlom prešiel do ľavej polovice vozovky, následne s vozidlom prešiel do pravej polovice vozovky kde došlo k čelnému nárazu s osobným motorovým vozidlom zn. U. U. A..Č.. B.-XXX U., ktoré prichádzalo zo smeru od Vranova nad Topľou a v snahe vyhnúť sa zrážke prešlo do ľavej polovicu vozovky v smere svojej jazdy, pričom pri zrážke poškodený V. I. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého kolena a tržno-zhmoždenú ranu ľavého kolena s dobou liečenia v trvaní 14 dní a na motorovom vozidle poškodeného V. I. bola spôsobená škoda vo výške 7.075,317 € ( 213.151,-Sk ),
teda
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a takým činom spôsobil z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom majetku,
tým spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykom látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1,2 Trestného zákona, k peňažnému trestu vo výške 500,-Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia výkon uloženého peňažného trestu mu súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 ( päť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona mu súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 ( dva ) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného V. I., K.. XX.X.XXXX O. Z. Č.. XXX, R.. B. K. I. U. V. G. V. U..W.., P., O. H.., Č. X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor podal dňa 27.2.2009 na tunajší súd obžalobu na Q. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pre skutok ako je uvedený v obžalobe.
Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 2T 40/09 zo dňa 15.5.2009 bol obžalovaný uznaný vinným s prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný test vo výške 400,- Eur a pre prípad jeho marenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyri ) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 ( dva ) rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V. I. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Obhajca obžalovaného v zákonnej lehote proti trestnému rozkazu podal odpor a preto súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 20.10.2010. V dôvodoch odvolania (čl. 276) proti rozsudku Okresného súdu okrem iného uviedol, že súd doručil obžalovanému obžalobu pred hlavným pojednávaním dňa 15.11.2010 krátkou cestou. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že obžaloba aj s trestným rozkazom bola obžalovanému doručovaná o čom svedčí aj podanie odporu, pričom opätovne mu bola obžaloba doručovaná dňa 20.10.2010 na prvom hlavnom pojednávaní o čom svedčí aj zápisnica z hlavného pojednávania (čl. 224).
Obžalovaný spáchanie žalovaného prečinu poprel tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 a bránil sa v podstate tým, že keď vychádzal z parkoviska smerom na Vranov a odbočoval doprava, vozidlo ktoré išlo od Vranova narazilo do neho v jeho jazdnom pruhu, pričom už nestačil zareagovať a na priebeh nehody si už nepamätá, lebo bol v šoku.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010, 13.12.2010 a 26.01.2011 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného V. I., svedkov Y. S., I. F., Q. V., G. H.. X. W., z odboru cestná doprava, ako aj vykonaním listinných dôkazov, najmä prečítaním zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, lekárskej správy a dospel k týmto zisteniam:
Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 09.01.2007 využil svojho práva a odmietol vypovedať. Dňa 18.7.2007 v prípravnom konaní aj za prítomnosti svojho obhajcu uviedol, že kritického dňa vo večerných hodinách bol u švagrinej odniesť tortu a potom sa zastavil v reštaurácii Topľa kúpiť si cigarety a po ich zakúpení odchádzal z reštaurácie, nasadol do vozidla a išiel smerom domov na mesto Vranov. Pri vychádzaní z parkoviska od reštaurácie pri odbočovaní poprava smerom na mesto Vranov videl, že protiidúce vozidlo prešlo do jeho jazdného pruhu , kde došlo k zrážke s vozidlo zn. Audi A3. Nevie po akom čase ho z vozidla vybral jeho sused P. S. a asi po 5 minútach došla polícia alkohol požil ihneď po dopravnej nehode, kde mal fľašu 0,7 l vodky z krstín, z ktorej vypil viac ako polovicu. Tesne po nehode sa na priebeh čo sa dialo nepamätá, lebo bol v šoku. Asi po trištvrte hodiny došla jeho manželka a zároveň s ňou došlo k miestu BMW striebornej farby, kde k I. prišiel aj S. U. F.. Po dopravnej nehody nikto nebol zranený ani ošetrovaný. Podrobil sa dychovej skúške, pričom neskôr na OO PZ Hanušovce odmietol vypovedať nakoľko bol v šoku a už mal vypité. V pondelok po dopravnej nehode bol u neho poškodený I. na návšteve doma, rozprávali sa o dopravnej nehode, kde I. uviedol, že išiel rýchlosťou asi 140 km/ hod., a nezvládol riadenie. Nevedel si vysvetliť, prečo sa v protokole uvádza, že z vozidla ho vyberal V. keď nie je to pravda, pretože ho vyberal S.. V podstate zhodne s touto výpoveďou obžalovaný vypovedal aj na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010.
Na proti tomu svedok - poškodený V. I. na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 uviedol vo svojej výpovedi, že kritického dňa 2.12.2006 prišiel na vozidle Audi A3 na benzínové čerpadlo v Hanušovciach, kde sa stretol so svojimi známymi F. U. S., pričom svoje vozidlo odparkoval a na BMW, ktoré riadil Y. S. išli do centra Hanušoviec. Neskôr sa vrátili k benzínovému čerpadlu, kde mal odstavené svoje auto, do ktorého nasadol a išiel po hlavnej ceste smerom na Prešov, osvetlenie cesty bolo funkčné, išiel najviac 50-60 km/hod., pričom zbadal z parkoviska z ľavej strany prudko vyštartovalo vozidlo do jeho jazdného pruhu smerom na mesta Vranov, veľmi ho to prekvapilo, nestihol nič urobiť a došlo k zrážke v jeho jazdnom pruhu. K zrážke došlo do pravej prednej časti vozidla s čelnou časťou oproti idúceho vozidla, pričom všetko je zdokumentované. Nemal šancu už nehode zabrániť. Po niekoľkých sekundách po nehode vyšiel z auta, vytlačil svoje dvere a vo vozidle, s ktorým došlo k zrážke ležal na volante obžalovaný a torta bola na prednom skle. Z reštaurácie Topľa vybehli nejaké osoby, pričom jeden z nich ho vyberal z auta, ktorého nepoznal, po náraze vo vozidle bol obžalovaný iba sám. Jeho známi F. U. S. autom išli pred nehodou ihneď za ním a po nehode zaparkovali na druhej strane , pričom on sa venoval obžalovanému či je v poriadku, ktorý v tom čase už stál na chodníku a bolo tam už viacero ľudí. Do príchodu polície čakali na chodníku, kde bol aj obžalovaný a do vozidla vôbec nešiel. Po krátkej chvíli došli policajti z Hanušoviec a požiarnici, ako aj policajti z ODI Vranov a keďže mal bolesti nohy a krvácal podrobil sa ošetreniu na rýchlej zdravotníckej pomoci a po zdokumentovaní išiel na pohotovosť do Vranova. Ďalej uviedol, že po vytiahnutí obžalovaného z auta, tento sa potácal, bolo na ňom badať požitie liehovín a po krátkej chvíli prišla jeho manželky, ktorá mu vyčítala, že sa vrátili zo svadby, že nemal nikde ísť a mal ostať doma spať. On sa podrobil dychovej skúške na pokyn policajta, pričom obžalovaný sa najprv nechcel podrobiť sa dychovej skúške, až neskôr sa jej podrobil, k policajtom sa správal agresívne, uvádzal, že vozidlo viedla jeho manželka, obviňoval policajtov, že mu zmizli doklady. Vo vozidle bol iba technik, ktorý zaistil stopy z vnútra vozidla. Po nejakom čase k nehode prišiel aj brat obžalovaného, ktorý na brata nadával, že po požití liehových nápojov riadil motorové vozidlo. Aj po zdokumentovaní nehody, keď boli na OO PZ v Hanušovciach obžalovaný bol agresívny uvádzal, že vozidlo neviedol, že ho viedla jeho manželka. On ešte vykonal na OO PZ opakovanú dychovú skúšku, kde bola prítomná aj manželka obžalovaného s negatívnym výsledkom. Dlhodobejšie sa zdržiava v zahraničí, pričom po nehode sa s obžalovaným nikdy nestretol. Uplatňoval si náhradu škody a to za poškodenie auta, ušlú mzdy a ublíženie na zdraví tak, ako to bolo vyčíslené jeho splnomocnencom.
Svedok I. F. na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 uviedol, že kritického dňa po tom, čo jeho známy V. I. nechal na benzínke svoje motorové vozidlo išli do mesta Hanušovce s vozidlom Y. S., ktorý aj BMW šoféroval, po nejakej chvíli sa vrátili znovu na benzínové čerpadlo, V. I. nastúpil do svojho vozidla a oni išli za ním do centra Hanušoviec. Išli s vozidlom za V. I., pričom videl ako od reštaurácie Topľa z pohľadu z ich ľavej strany vychádzalo vozidlo a smerovalo proti ním takým poloblúkom do ich jazdného pruhu, pričom pred nimi išiel V. I.. To auto išlo priamo na neho, pričom on sa snažil vyhnúť zrážke, ktorej nestihol zabrániť a došlo k vzájomnej zrážke. Oni zastavili vozidlo na pravej strane smerom na Prešov, na krajnici, povyskakovali z auta a išli k V. I., čo sa stalo. Videli dva rozbité autá, I. pomáhali vyjsť von, lebo mal poškodené dvere, pričom v druhom aute videl, ako šofér, akoby ležal na volante a predné sklo bolo rozbité. Niekto ho z vozidla vytiahol , ale túto osobu nepoznal. Po vytiahnutí bolo na ňom vidieť, že je úplne opitý, nevedel ani rozprávať ani gestikulovať a keď zistil, čo sa stalo bol arogantný. Keďže V. I. mal problém s nohou privolali záchranku a ihneď tam boli aj policajti z OO PZ Hanušovce. Pýtali sa , kto je vodič, chceli mu dať fúkať, pričom dychovú skúšku vtedy odmietal. Kričal, že nešoféroval, že šoférovala manželka, čelo mal krvavé a z toho usudzoval, že to bolo od nárazu do čelného skla. Po krátkej chvíli došli policajti z ODI Vranov, pričom obžalovaný odmietal aj vtedy fúkať, pričom V. I. sa podrobil dychovej skúške. Okrem toho uviedol, že na miesto došiel aj brat obžalovaného, na ktorého kričal prečo šoféroval keď bol opitý.
Svedok Y. S. na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2010 uviedol, že po tom, čo sa vrátili s V. I. z Hanušoviec opäť na benzínové čerpadlo, V. I. zobral svoje auto značky Audi a išli smerom do mesta Hanušoviec. V. I. išiel svojim vozidlo pred ním a on išiel za ním na vozidle BMW. On videl situáciu, keď od reštaurácie Topľa vošiel do protismeru V. I. červený golf, bolo to v ich jazdnom pruhu a došlo k čelnej zrážke. On zastal ihneď na krajnici a išli k V. I., čo sa vlastne stalo. Vodič Golfa, ktorého nepoznal, ako vyšiel vonku z vozidla si nespomínal, ale bol veľmi opitý. Vyplývalo to z jeho správania, že bol veľmi agresívny, a k tým čo tam boli sa správal arogantne. Po krátkej chvíli došli policajti, hasiči a záchranka a vykonávali potrebné úkony.
Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2011 uviedol, že kritického dňa v neskorých večerných hodinách išiel na diskotéku a keď bol pri reštaurácii Topľa, kde počul silný náraz a keďže bol iba pár metrov od hlavnej cesty išiel k nej a zbadal dve vozidlám, ktoré boli do seba narazené prednými časťami. Keď prišiel k vozidlu Golf červenej farby, videl za volantom obžalovaného Q. B., ktorého pozná osobne, pretože je z Hanušoviec, pričom otvoril z jeho strany predné dvere a vytiahol ho spoza volantu a išli smerom na chodník. Okrem neho sa vo vozidla Golf nikto nenachádzal. Z druhého vozidla vyšiel nejaký pán, ktorého bolela noha. Po krátkej chvíli došli policajti, ktorí vykonávali úkony usmerňovali dopravu, pričom keď obžalovaného dal na chodník cítil z jeho úst alkohol, bol malátny, potácal sa, pričom po krátkej chvíli sa tam zišlo viacero cudzích ľudí. Svedok okrem tejto výpovede z hlavného pojednávania vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že asi po 20 minútach po príchode polície z ODI Vranov na otázku policajta, kto viedol vozidlo a či sa podrobí dychovej skúške, obžalovaný uviedol, že vozidlo neviedol, a dychovej skúške sa nepodrobí, nakoľko nešoféroval. Po vytiahnutí z auta obžalovaný až do príchody hliadky polície tento sa nikde nevzdiaľoval z miesta dopravnej nehody a nepožíval žiadne alkoholické nápoje. Druhý vodič z vozidla podrobil sa dychovej skúške policajtovi z ODI, pretože v tom čase stál pri policajnom vozidle. Okrem iného uviedol, že po príchode policajta z ODI tento povedal, že do vozidla nech nikto nejde a nič nevyberá , lebo príde technik a bude zaisťovať stopy.
Na základe zápisnice ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a protokolu o dopravnej nehode ako aj ďalších dôkazov zabezpečených ešte v prípravnom konaní znalec z odboru cestná doprava H.. X. W. podal znalecký posudok, v ktorom vyhodnotil techniku jazdy obžalovaného a poškodeného a tiež príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska. Aj po dokazovaní vykonanom za prítomnosti znalca na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 znalec v celom rozsahu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Pri posúdení techniky jazdy vodiča osobného motorového vozidla značky F. B.-XXXAL uviedol, že analýzou pohybu vozidla do zrážky je možné potvrdiť, že vodič uvedeného vozidla svojou technikou jazdy donútil vodiča Audi A3 k náhlej zmene, rýchlosti a smeru jazdy. Na základe uvedeného poznatku s poukázaním na ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciach je technicky odôvodnené tvrdenie o nesprávnej techniky jazdy vodiča značky F. B. XXX U.. Pri posúdení techniky jazdy a správaní sa vodiča vozidla Audi A3 ev. č. B.- XXX U. teda poškodeného analýzou pohybu vozidla do zrážky je možné potvrdiť , že vodič uvedeného vozidla pred nehodovým dejom jazdil v časti vozovky vo vyhradenom jazdnom pruhu pre daný smer jazdy a povolenou rýchlosťou v uvedenom úseku. Na vjazd vozidla jazdiaceho v protismere reagoval pri technickom posudzovaní deja včas a to znižovaním rýchlosti jazdy a zároveň vybočením vľavo v smere svojej jazdy. S poukázaním na voľný priestor vľavo a nemožnosť technického odhadu ďalšie činnosti vozidla Golf, ktoré mu vošlo v nebezpečnej vzdialenosti do jeho jazdnej dráhy je odôvodnené hodnotiť techniku uvedeného vodiča ako správne. Technickou príčinou zrážky uvedených vozidiel je technika jazdy vodiča vozidla značky Golf, ktorý svojou technikou jazdy donútil vodiča vozidla Audi A3 k náhlej zmene rýchlosti a smeru jazdy. K zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu pri posudzovaní situácie smerom od Vranova do Prešova. Z postavenia vozidla Golf v čase jazdy, jednoznačne vyplýva, že uvedené vozidlo po určitý časový úsek sa muselo pohybovať v protismere. S poukázaním na úsek cesty , ktorý predchádzal miestu dopravnej nehody smerom odkiaľ prichádzalo vozidlo Audi A3 je možné potvrdiť technickú dohľadnosť a tým, je aj možné potvrdiť, že vodič vozidla značky Golf mal technicky vytvorené podmienky pre sledovanie situácie na vozovke, tým je odôvodnené tvrdenie, že vodič vozidla Golf mal možnosť zrážke zabrániť tým, že by bol vyčkal až sa uvoľní jazdný pruh od Vranova a potom mohol bezpečne uvedeným pruhom prejsť z dôvodu smeru svojej jazdy na Vranov - časové zabránenie zrážke. Vodič vozidla Audi A3 bol schopný zabrániť priestorovo zrážke jazdou nižšou rýchlosťou ako 54 km/hod., za predpokladu takej istej reakcie ako v čase dopravnej nehody. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že z postavenia vozidiel v čase zrážky zistil, že vozidlo Audi A3 bezprostredne pred zrážkou sa vyhýbalo vľavo v snahe zabrániť zrážke, pričom vozidlo zn. Golf smerovalo šikmo napriek jazdným pruhom k pravému okraju cesty. Postavenie vozidiel je graficky znázornené v znaleckom posudku, pričom s poukazom aj na výpovede svedkov na výsluchu ktorého sa zúčastnil je potrebné urobiť určitú korekciu voči stimulácii predloženého znaleckého posudku. Z postavenia vozidla Golf v čase zrážke jednoznačne vyplýva, že uvedené vozidlo po určitý časový úsek sa muselo pohybovať v protismere. Aj napriek rozdielom voči údajom uvedených v znaleckom posudku nemení sa technická príčina zrážky vozidla, nemení sa situácia čo vyvolalo kolízny stav. Aj naďalej potvrdil, že kolízny stav bol vyvolaný technikou riadenia motorového vozidla obžalovaným B. a to jazdou v protismere nebezpečnej vzdialenosti pred protiidúcim vozidlom.
Z predbežnej lekárskej správy a zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo Q.. H. Q. vyplýva, že poškodený V. I. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravej spánkovej časti s trojcentimetrovou dlhou pozdĺžnou ranou hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena stredne ťažkého stupňa, s tvorbou výpodku v kĺbe a tržnou zhmoždenou ranou na vnútornej strane ľavého kolena v dĺžke 1,5 cm. Adekvátna doba liečenia resp. PN a obmedzenia v obvyklom spôsobe života u takýchto poranení trvá 14-21 dní.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná a uznal ho za vinného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1písm. c) Tr. zák., a uložil mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., súhrnný peňažný trest vo výške 700,- Eur a pre prípad jeho marenia mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 61 ods.. 1, 2 Tr. zák., mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 (dvoch) rokov a súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T 30/08 zo dňa 08.03.2010, ktorým bol obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., uložený peňažný trest vo výške 300,-Eur a pre prípad jeho marenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený V. I. U. V. G. V. U..W.. P. , O. X s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine ako aj treste.
Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí konal dňa 31.05.2011 č.k. 1To 35/2011 uznesením zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2013 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka I. F., znalca z odboru cestnej dopravy H.. X. W., a znalca H.. W. R., svedka F. V., dňa 03.02.2014 vykonal výsluch svedka Y. S., P. R. a riadiac sa pokynmi uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 1To 35/2011 zistil skutkový stav ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Krajský súd podotkol, že vo vzťahu k tvrdeniam uvádzaným súdom 1. stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku je však potrebné podotknúť, že najme vo vzťahu k výpovediam svedkov V. I., I. F. U. Y. S. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia popisuje skutočnosti, ktoré mali vyplývať z ich výpovedi na hlavnom pojednávaní. Nezaoberá sa však nevedno či z dôvodu či to nepostrehol alebo z nejakého iného dôvody ich výpoveďami resp. ich tvrdeniami z prípravného konania, v ktorých sú v oproti výpovediam na hlavnom pojednávaní podstatné rozpory. Vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam bol zachovaný postup § 294 Tr. por. a súd tieto rozpory odstránil.
Svedok I. F. na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 uviedol, že spolu so svedkom S. išli vo vozidle za vozidlom poškodeného V. I. pričom videl, že od reštaurácie Topľa z pohľadu ich ľavej strany vychádza vozidla takým poloblúkom a smerovalo tesne proti ním do ich jazdného pruhu. Auto išlo priamo na vozidlo I., pričom on sa snažil vyhnúť zrážke, už nestihol a došlo k zrážke. V prípravnom konaní dňa 30.01.2007 (čl.77), tento svedok uviedol, že keď išli s vozidlom so svedkom S. za vozidlom poškodeného I. videl na pravej strane odstavené motorové vozidlo za krajnicou, vozidlo malo rozsvietené stretávacie svetlá a keď sa blížili k uvedenému vozidlu toto zrazu vyštartovalo proti ním, kde potom zmenilo smer jazdy do ľavej strany z jeho pohľadu a už videl ako V. I. , ktorý išiel pred nimi na vozidle chcel sa vyhnúť zrážke a to tak že strhol riadenie do ľavej strany aj napriek tomu došlo k zrážke s oproti idúcim vozidlom a zrážke došlo na ľavej polovici vozovky. Svedok jednoznačne na hlavnom pojednávaní potvrdil pri odstraňovaní týchto rozporov, že trvá na výpovedi zo dňa 15.11.2010 z hlavného pojednávania a je logické, že keď išli smerom na Prešov reštaurácia z ich pohľadu sa nachádzala na ľavej strane.
Aj svedok Y. S. v prípravnom konaní dňa 07.02.2007 (čl.75), ako aj svedkovia I. U. F. v prípravnom konaní uvádzali, že po príchode do centra mesta Hanušovce nad Topľou uvidel na pravej strane odstavené motorové vozidlo za krajnicou a keď sa k nemu blížili zrazu proti ním vyštartovalo, zmenilo smer jazdy a následne videl ako V. I., ktorý išiel pred ním na vozidle sa chcel vyhnúť zrážke, tak, že strhol riadenie do ľavej strany avšak napriek tomu k zrážke došlo v strede cesty. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2010 tento svedok uviedol, že keď išiel s vozidlom za vozidlom, ktorý riadil V. I. videl, keď od reštaurácie Topľa vošiel do protismeru V. I. červený Golf a došlo k čelnej zrážke. Na odstránenie rozporov
v zmysle § 264 Tr. por. svedok zotrval na svojej výpovedi zo dňa 13.12.2010 z hlavného pojednávania (čl. 261), že v čase keď išli smerom na Prešov vozidlo vyštartovalo z ich pohľadu z ľavej strany od reštaurácie Topľa. Vyššie uvedené skutočnosti oboch svedkov potvrdil aj poškodený V. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2011, ktorý sa terajšieho hlavného pojednávania nezúčastnil vzhľadom na dlhodobý pracovný pobyt vo Francúzku.
Znalec Ing. X. W. vo svojom znaleckom posudku, ktorý spracoval písomne v priebehu prípravného konania vychádzal z výpovede svedkov vyššie uvedených vo vzťahu k pohybu motorového vozidla, napriek podstatným zmenám vo výpovediach týchto svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2010 uviedol, že to nič nemení na príčine vzniku dopravnej nehody a to bez toho, aby akýmkoľvek výpočtom doložil toto svoje tvrdenie. Aj na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2013 zotrval v plnom rozsahu na podanom znaleckom posudku a svojej výpovedi zo dňa 15.11.2010 a uviedol, že sa v podstate zhodli v znaleckom posudku so znalcom H.. R. v polohe miesta zrážky a v rýchlosti vozidiel v čase zrážky. Aj znalec Ing. W. R. potvrdil, že čo sa týka miesta zrážky sa zhodli , že vozidlo bolo v pravom jazdnom smere od Prešova na Vranov nad Topľou.
Vzhľadom na odstránenie rozporov svedkami, súd je toho názoru, že znalecký posudok H.. X. W. ako dôkaz je preskúmateľný a vo vzťahu k ustáleniu príčin vzniku dopravnej nehody vychádza okrem výpovedi svedkov, ktorých rozpory súd odstránil aj zo záverov znaleckého posudku a tým stanovil aj miesto zrážky.
Z výpovedi svedkov z prípravného konania F., S. U. I. sa usudzovalo, že parkovisko a reštaurácia Topľa by sa mali nachádzať na pravej strane v smere jazdy od Vranov nad Topľou smerom na Prešov, avšak odstránenie rozporov potvrdilo celkom opačnú situáciu.
Súd vykonal aj dôkaz navrhovaný obhajobou a to vypočuť svedka S., ktorý mal podľa tvrdenia obhajoby obžalovaného vyťahovať z vozidla a mal vidieť aj priebeh nehody, avšak zo správy Mestského úradu Hanušovce nad Topľou vyplýva, že obhajobou uvedená osoba nikdy nebola hlásená na trvale ani prechodné bydlisko v meste Hanušovce nad Topľou a taktiež aj zo správy OO PZ Hanušovce nad Topľou je zrejmé, že na uvedenej adrese býva P. R., K.. X.X.XXXX, ktorého súd aj na hlavnom pojednávaní vypočul. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že býval na adrese Z. K. I., O. Č.. XXX a keď mu zomrela priateľka, z tejto adresy odišiel, meno P. S. mu nič nehovorí.
Vzhľadom na obranu obžalovaného, že liehové nápoje mal požiť až po dopravenej nehode a či obžalovaný mal možnosť po dopravnej nehode požívať alkoholické nápoje, Krajský súd nariadil vypočuť aj príslušníkov polície, ktorí na mieste dopravnej nehody boli ako prví, pričom išlo o príslušníkov OO PZ Hanušovce nad Topľou, ktorí mali prísť na miesto dopravenej nehody do 5 minút, kým obžalovaný tvrdil, že alkoholické nápoje požíval po dopravnej nehode asi 15 minút. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2013 k týmto skutočnostiam bol vypočutý svedok F. V., policajt OO PZ Hanušovce nad Topľou ktorý uviedol, že kritického dňa bol operačným dôstojníkom vyslaný na realizáciu dopravenej nehody pred reštauráciou Topľa, kde až do príchodu hliadky dopravného inšpektorátu z Vranov nad Topľou boli s kolegom S. na mieste nehody kde zabezpečovali prejazdnosť, stopy a pokiaľ bol na mieste až do príchodu hliadky nič nevidel, aby vodiči požívali liehové nápoje, na čo ich aj upozorňovali. Za jeho prítomnosti ani jeden z vodičov liehové nápoje nepožíval, keby to bol zbadal, upozornil by ich na to.
Vychádzajúc takto z dôkaznej situácie súd je toho názoru , že obrana obžalovaného nie je dôvodná, nie je vierohodná a je vyvrátená viacerými dôkazmi vykonanými tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.
V prvom rade treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že bezprostredne po nehode sa na priebeh nehody nepamätá, lebo narazil čelom do skla a bol v šoku. Spomína si na skutočnosť, že ho z vozidla vyberal pán S., ktorý je jeho susedom a asi po 15-tich minútach, keď ho vytiahol z auta išiel k autu, vybral 7 dcl fľašu liehovín, vrátil sa na chodník, pričom z tejto fľaše vypil viac ako polovicu. Tieto skutočnosti uvádzané obžalovaným nepotvrdzuje svedok Q. V., ktorý bezprostredne po nehode vyťahoval obžalovaného z vozidla Golf, osobne ho pozná a vytiahol ho spoza volantu a išli na chodník, pričom obžalovaný až do príchodu polície sa nikde nevzdiaľoval. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok F. V. policajt OO PZ Hanušovce nad Topľou. Obrana obžalovaného o svedkovi P. S. je vyvrátená výpoveďou svedka P.U. R.. Aj svedok I.
uviedol, že po zrážke vozidiel prišiel k vozidlu s ktorým mal zrážku nejaký muž, nepoznal ho a tento vyťahoval vodiča, ktorý sedel za volantom. Išiel s ním na ľavú stranu cesty a asi o 5-10 minút došli policajti. Tieto skutočnosti potvrdzoval aj svedok I. F.. Tento svedok ako aj ďalší svedkovia S., V. U. I. potvrdzujú skutočnosť, že obžalovaný po nehode kričal, že nešoféroval, že šoférovala jeho manželka. Z výpovede svedkov F. U. S. je zrejmé, že pred zrážkou ihneď išli za vozidlom poškodeného I., čo potvrdzuje aj samotný V. I. a nie ako to udáva obžalovaný, že prišli asi po trištvrte hodiny. Výpovede týchto svedkov sú zhodné s celkovou situáciou, ktorá nastala po dopravnej nehode s popisom správania sa obžalovaného a príchodom polície, ktorá vykonávala príslušné úkony. Na viac obžalovaný uviedol, že poškodený V. I. dva - tri dni po nehode ho navštívil doma a sa ho pýtal, prečo došlo k dopravnej nehode, že išiel rýchlosťou okolo 140 km/hod., sám si nevedel vysvetliť, prečo bol za ním doma, pričom tieto skutočnosti V. I. jednoznačne odmieta.
Za tohto stavu Okresný súd po vyhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov a to jednotlivo i v ich súhrne, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k jednoznačnému presvedčeniu a záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obranu obžalovaného súd považuje len za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, pretože táto obrana bola jednoznačne vyvrátená jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Znaleckým dokazovaním a ďalšími vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný s hladinou alkoholu v dychu pri vchádzaní na hlavnú cestu a odbočovaní vpravo motorovým vozidlom prešiel do ľavej polovici vozovky v smere, následne s vozidlo prešiel do pravej polovici vozovky, kde došlo k čelnému nárazu s osobným motorovým vozidlom zn. AUDI, ktoré prichádzalo zo smeru od Vranova nad Topľou na Prešov, a v snahe vyhnúť sa zrážke prešlo do ľavej polovice vozovky v smere svojej jazdy.. Po právnej stránke obžalovaný týmto svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti pod vplyvom návykovej látky ublížil na zdraví a spôsobil väčšiu škodu na majetku.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je súkromným podnikateľom. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva , že sa dopustil troch priestupkov. Jeho posledné odsúdenie je z 08.03.2010 pod č. k. 2T 30/2008 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorým mu bol uložený peňažný trest podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák., vo výške 300,- Eur a pre prípad jeho marenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Peňažný trest dňa 23.04.2010 bol zaplatený a preto podľa § 92 ods. 2 Tr. zák. má zahládzajúce účinky.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., u obžalovaného zodpovedá uloženie peňažného trestu, ktorý mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., vo výške 500,- Eur a pre prípad jeho marenia mu ustanovilo náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.
Vzhľadom na porušenie predpisov o cestnej premávke, povahu spáchaného prečinu a stupeň opilosti mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov.
Poškodený V. I. si v prípravnom konaní uplatnil náhradu škody, ktorá nebola presne špecifikovaná, pričom na hlavnom pojednávaní ( čl. 243) splnomocnenec poškodeného predložil návrh na uloženie povinnosti nahradiť škodu, na ktorom zotrval aj na hlavnom pojednávaní dňa 03.02.2014, avšak poškodený sa hlavného pojednávania nezúčastnil a na uloženie povinnosti nahradiť škodu bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, preto ho súd tohto poškodeného podľa § 288 ods. 1 Tr. por. a poškodenú G. V. U..W.. P., O. X, Č. X, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.