Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/431/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľky: J., nar. XX.XX.XXXX., bytom: X. občan SR, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou, matkou V., trvale bytom: X., občan SR proti odporcovi: Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom: L., občan SR o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal otca, teda odporcu v tomto konaní prispievať na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 160,- EUR so spätnou platnosťou od septembra 2012. Uviedla, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 5.11.2010 pod sp. zn. sumou 120,- EUR mesačne. V návrhu uviedla, že od posledného určenia výživného ubehli 3 roky. V tom čase bola študentkou 1. ročníka Strednej pedagogickej školy v Levoči. Od 3. ročníka je ubytovaná na školskom internáte, nakoľko jej školské povinnosti spojené s praxou v škole prebiehajú počas celého týždňa, aj v neskorších popoludňajších hodinách a dochádzanie jej zamedzovalo plnenie týchto povinností. Preto k výdavkom na štúdium, školské a mimoškolské aktivity a cestovné pribudli náklady na stravu a internát v sume 90,- EUR mesačne. Počas školského roku 2012-2013 sa zúčastnila povinného turistického výcviku, za ktorý uhradila 150,- EUR a povinného lyžiarskeho výcviku, ktorý ju stál 165,- EUR a počnúc 3. ročníkom sa mesačne všetci študenti skladajú na stužkovú slávnosť. Všetky tieto výdavky zabezpečila jej mama, nakoľko otec jej na ne prispieť nechcel. Otec od poslednej určenej výšky výživného ničím neprispieva. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, ktorá zabezpečuje aj 2 maloletým sestrám Radoslave, nar. 1996 a Miroslave, nar. 2004. Otec jej nijakým spôsobom neprispieva na ošatenie a nemá žiadne výdavky spojené so starostlivosťou o ňu, nakoľko od januára 2013 ho nenavštevuje. Pracuje ako príslušník PZ SR a jeho mesačný príjem v čase rozvodu rodičov v roku 2009 bol vo výške 900,- EUR. Matka je zamestnaná ako učiteľka v predškolskom zariadení a jej mesačný príjem v súčasnosti je 490,- EUR. Uviedla, že preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene preto žiadala zvýšiť výživné.

Na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v plnom rozsahu trvala na podanom návrhu. Poukázala na tam uvedené dôvody. Predložila súdu jej príjmy za obdobie rokov 2010-2013 a uviedla, žeby nežiadala o zvýšenie výživného v prípade, žeby nežiadala o zvýšenie výživného v prípade, keby otec dcéry prispel aspoň na tie väčšie výdavky ako napr. turistický výcvik, lyžiarsky, stužková, ale nebola z jeho strany ústretovosť.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nemá z čoho viac platiť. Predložil výpisy zo svojho účtu, v zmysle ktorých bol zrejme aj jeho príjem, ktorý nie je rovnaký každý mesiac, teda podľa toho, či má alebo nemá službu. Spláca 2 pôžičky spoločnosti Quatro, 1 vo výške 120,- EUR mesačne, 2 vo výške 36,- EUR mesačne. Predložil doklady o platení telefónu. Uviedol, že stále býva u svojej mamy, ktorá ho v podstate živí, pretože nemá z čoho jej prispievať, ale podľa možností prispieva. Jednu pôžičku si zobral na zakúpenie auta, 2 na garáž. Predložil súdu zároveň upovedomenie o začatí exekúcie pre vymáhaný nárok vrátane trov vo výške 19 021,- EUR. Uviedol, že táto je stále vedená, pretože dal odvolanie na súd a nevie koľko bude platiť, keďže súd ešte nerozhodol, ale trovy exekúcie budú buď 2322,83 EUR alebo 4704,82 EUR. Predložil súdu aj písomné vyjadrenie k návrhu, ktoré na pojednávaní aj prečítal. Dcéra žila s ním v spoločnej domácnosti od decembra 2012 do marca 2013, kedy v tomto období zabezpečoval starostlivosť o ňu on a to aj po finančnej stránke, matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou 26,- EUR podľa rozhodnutia súdu. Kúpil jej v tom čase oblečenie hneď ako sa k nemu nasťahovala, pričom prišla v roztrhaných nohaviciach a spolužiačkiných topánkach. Kúpil jej 2 riflí, bundu, tričká, čižmy, športové topánky, strávila uňho Vianoce, kedy dostala ďalšie veci na oblečenie, značkový parfém a iné. Hradil dcére výdavky v súvislosti so štúdiom, keďže v tom čase nemala uhradenú za mesiace stravu v škole, aj túto uhradil vo výške 86,87 EUR. Pokiaľ ide o lyžiarsky výcvik tento chcel uhradiť sám, v tom čase ešte dcéra bývala uňho, Kúpil jej aj nové lyžiarske nohavice a vetrovku, avšak keďže ochorela výcviku sa nezúčastnila, ale absolvovala ho až o rok neskôr keď už opäť žila u svojej matky. Bolo v jeho záujme, aby dcéra s matkou boli v kontakte a dcéra teda začala postupne matku navštevovať a neskôr sa dostala pod jej vplyv, čo sa stupňovalo natoľko, že v súčasnosti otca navštevuje minimálne. Na stužkovú slávnosť dcére chcel prispieť sumou 50,- EUR, ona ho síce pozvala, ale žiadala 180,- EUR čo odmietol, keďže vzhľadom na jeho výdavky bola vysoká a následne už záujem dcéry o to, či sa stužkovej slávnosti zúčastní alebo nie vymizol. Matka navrhovateľky podala naňho návrh na výkon exekúcie, keďže jej bol povinný vyplatiť zo zaniknutého BSM sumu 19 000,- EUR, na ktorú si musel vybaviť úver. Túto čiastku mal uhradiť do 30.9.2013, keďže sa tak nestalo bola na návrh bývalej manželky začatá exekúcia. Meškal s platbou 30 dní. S tým mu vznikli ďalšie náklady v súvislosti aj s trovami exekúcie. Výdavky mal tiež spojené s tým, že keď si manželka po rozvode zobrala všetky veci z bytu nechala mu holobyt musel investovať do opráv, do vymaľovania bytu, do upratania bytu s čím mal náklady asi 1000,- EUR. Bolo to nevyhnutné za účelom predaja bytu. Mesačne spláca pôžičky v sume 361,- EUR a výživné vo výške 285,- EUR, za internet a telefón platí 45,- EUR, musel zrušiť životnú poistku v mesiaci január 2013 a to aj napriek rizikovému povolaniu, nakoľko na ňu nemal finančné prostriedky. Okrem bežných výdavkov má výdavky v súvislosti s poistkou za škody spôsobené zamestnávateľovi, s poistkou na auto, ktoré nemôže predať, pretože žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je chorá a vyžaduje si odvozy na vyšetrenia do Popradu, v rámci Kežmarku, ale aj do Ružomberka. Sama navrhovateľka na ďalšom pojednávaní predložila súdu jednak potvrdenie o návšteve školy, ako aj o výdavkoch so stužkovou slávnosťou, lyžiarskym a turistickým výcvikom. Uviedla, že lyžiarskeho kurzu sa zúčastnila v januári 2013, turistického v septembri 2013. Na stužkovú sa skladali počas celého štúdia spolu sumou 200,- EUR. K lyžiarskemu a turistickému kurzu potrebovala aj vreckové, oblečenie, nemala ani turistické, ani lyžiarske, potrebovala topánky. Povinne sa zúčastnili počas turistického kurzu na pltiach a na rafte. Na otázku samosudkyne, či býva na internáte uviedla, že nie nebýva tam, neboli nato finančné prostriedky. Do školy dochádza. Odporca k výpovedi navrhovateľky dodal, že na lyžiarsky kurz jej zabezpečil rok predtým on oblečenie a nezúčastnila sa ho len preto, že nebola chorá. Keď príde k nemu na narodeniny, na Vianoce tak jej tiež kupuje nejaké veci. Navrhovateľka uviedla, že lyžiarske nohavice, ktoré jej kúpil boli veľké, topánky potrebovala aj turistické, aj lyžiarske. Na 19 narodeniny dostala od neho kabelku, na Vianoce pyžamo, gaťky, ponožky a na 18 narodeniny nič. Odporca uviedol, že na 18 narodeniny jej ponechal finančné prostriedky, za ktoré si mala niečo kúpiť a ktoré mu pôvodne mala vrátiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. z 5.11.2010, z dokladov o príjmoch rodičov navrhovateľky, z výpisov z účtu odporcu, z upovedomenia o začatí exekúcie, kde oprávnenou je matka navrhovateľky a povinným jej otec, teda odporca v tomto konaní, z faktúr predložených odporcom, ako aj z ďalších predložených dôkazov v spise mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. zo dňa 5.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2010 bolo zvýšené výživné otca Z. a dcéru J. zo sumy 100,- EUR na sumu 120, -EUR. V tom čase bola dcéra študentkou 1. ročníka SOŠ v Levoči na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia v konaní , kedy navštevovala základnú školu v mieste bydliska. Otec v zamestnaní dosahoval príjem 900,- EUR

mesačne, splácal úver vo výške 128,- EUR mesačne. Býval u svojej matky, ktorej prispieval sumou 200,- EUR mesačne a to už bola v tom čase chorá, dôchodkyňa. Okrem iných výdavkov si ročne platil životné poistenie 16 000,- Sk. Matka mala príjem okolo 490,- EUR mesačne, dcére platila životnú poistku 2100,- Sk polročne a okrem inkasných poplatkov 2 dcéram úrazové poistenie 10,- EUR mesačne. V čase terajšieho rozhodovania súdu sa dcéra nachádza v maturitnom ročníku strednej školy. Príjem otca je pohyblivý, priemerne cca 1000,- EUR mesačne, z ktorého platí výživné na deti 285,- EUR mesačne, spláca 2 pôžičky spolu 361,- EUR mesačne. Podľa možností prispieva matke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a o ktorú sa stará. Vozí ju po lekárskych vyšetreniach v rámci Kežmarku do Popradu, ale aj do Nemocnice v Ružomberku, hradí poistku za auto, ktoré musí mať aj za týmto účelom, aby mohol odvážať matku na vyšetrenia. Životnú poistku zrušil v mesiaci január 2013, nakoľko ako uviedol nemal ju z čoho platiť. V súčasnosti má ešte neukončenú exekúciu, kde bude platiť trovy exekúcie 4704,82 EUR. Samozrejme obe účastnícke strany, ako aj matka navrhovateľky majú ďalšie bežné výdavky. 4 mesiace od decembra 2012 do marca 2013 navrhovateľka bývala s odporcom, ktorý sa o ňu staral a hradil výdavky v súvislosti so štúdiom, ošatením a všetky ďalšie potrebné náklady. Matka navrhovateľky v tom čase bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 25,- EUR mesačne. Na lyžiarsky výcvik, ktorého sa dcéra zúčastnila v januári 2013 jej otec zakúpil výstroj rok predtým, kedy sa ale lyžiarskeho výcviku nezúčastnila z dôvodu choroby. V návrhu navrhovateľka tvrdila, že býva na internáte s čím má náklady vo výške 90,- EUR mesačne, čo však už pravdou nie je a do školy dochádza. Na stužkovú podľa toho ako vypovedala na pojednávaní zaplatila sumu 200,- EUR spolu, na ktorú sa skladali počas celého štúdia. Turistický výcvik ju mal v mesiaci september stáť 150,- EUR. V súčasnosti je príjem matky 587,- EUR, v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu bol jej príjem 490,- EUR.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 veta 3 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 163 ods.1 Zákona o rodine „rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.“

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd zato, že nie je dôvodné návrhu vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k významným zmenám ani na strane navrhovateľky, ani na strane odporcu a ani na strane matky navrhovateľky. Základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom ale musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne. V danom prípade k žiadnej takejto zmene na žiadnej účastníckej strane nedošlo. Naviac dôvodom pre zamietnutie návrhu za obdobie od septembra 2012 do 3.9.2013 je aj tá skutočnosť, že výživné možno spätne priznať len u maloletých detí. U dospelého dieťaťa sa výživné môže priznať len odo dňa podania návrhu. Návrh bol na súde osobe podaný dňa 3.9.2013.

Trovy konania súd účastníkom nepriznal, nakoľko neúspešnej navrhovateľke trovy ani nevznikli a odporca bol v konaní úspešný, ale takisto mu nevznikli v súvislosti so súdnym konaním trovy, aj keby na ne v súlade s mal nárok. Žiadne trovy si v konaní ani neuplatnil.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).