Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-246-2013.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/246/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: J. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, Q. V. R., občan SR, proti odporcovi: 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, občan SR, 2/ J. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi 2/ J. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P 420/2008-72 zo dňa 14.7.2009 s účinnosťou od 11.9.2013.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2013 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi 1/ a 2/ určenej rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 15P 420/2008-72 zo dňa 14.7.2009, na základe ktorého prispieval na výživu svojich synov sumou 83,- eur mesačne na každého z nich. Uviedol, že obaja už ukončili prípravu na budúce povolanie a t. č. sú zamestnaní resp. evidovaný na Úrade práce, sú schopní sa samostatne živiť.
Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že nesúhlasia so zrušením vyživovacej povinnosti.
Odporca 1/ uviedol, že od 1.9.2013 navštevuje dennú formu štúdia na Elektronickej fakulte a teda aktuálne z dôvodu denného štúdia nie je schopný samostatne sa živiť adekvátne životným potrebám. V auguste roku 2012 zanechal štúdium, nakoľko zo zdravotných dôvodov vynechal podstatnú časť študijného plánu a bol zamestnaný od 1.9.2012 do 15.9.2013. V súčasnosti má status študenta a teda povinnosť rodiča naďalej trvá.
Odporca 2/ uviedol, že ukončil strednú školu vykonaním maturitnej skúšky v roku 2012. Od septembra 2012 do apríla 2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce a nepoberal žiadne dávky sociálneho zabezpečenia. Od mája 2013 do novembra 2013 vykonával verejnoprospešné práce v obci I. a poberal mzdu 303,- eur mesačne. V súčasnosti od januára 2014 je zamestnaný cez
pracovnú agentúru v spoločnosti KIA Motors Slovakia a jeho mzda mesačne je 551,- eur, pracovný pomer má na dobu určitú.
Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 15P 420/2008-72 zo dňa 14.7.2009 vo veci zvýšenia výživného súd vzal za zistené, že naposledy bolo určené výživné otca platiť odporcovi 1/ a 2/ (v tom čase maloletý) sumu 83,- eur mesačne na každého z nich vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2009.
Z potvrdenia Žilinská univerzita Elektrotechnická fakulta zo dňa 26.11.2013 (čl. 16) súd zistil, že odporca 1/ navštevuje v akademcikom roku 2013/2014 (od 1.9.2013 do 31.8.2014) druhý ročník 1. stupeň vysokoškolského štúdia v dennej forme štúdia. Teda v konaní bolo preukázané, že odporca 1/ syn navrhovateľa sa pripravuje sústavnou činnosťou na budúce povolanie a nie je schopný sa samostatne živiť bez toho, aby neohrozil prípravu na zamestnanie.
Súd vzal za nesporné, že odporca 2/ ukončil svoje štúdium na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky v roku 2012 a od 1.9.2013 je schopný samostatne sa živiť.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V neposlednom rade i odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť a to nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.
V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že vo vzťahu k odporcovi 1/ nie sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky a to zmena pomerov na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca voči synovi Róbertovi. V konaní mal súd nepochybne preukázané, že odporca 1/ naďalej pokračuje vo svojom vysokoškolskom štúdiu dennou formou a je študentom druhého ročníka a teda pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Je potrebné poznamenať, že ak navrhovateľ ako účastník konania i napriek skutočnostiam vyplývajúcich z vykonaného dokazovania zotrval na podanom návrhu vo vzťahu k odporcovi 1/ a domáhal sa súdnej ochrany, musel si byť vedomý dôkaznej povinnosti preukázania odpadnutia zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene a procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred podaným návrhom. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na
konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, že existuje reálna možnosť dieťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Preto súd s poukazom na zistený skutkový stav návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ ako právne nedôvodný zamietol.
Vo vzťahu k odporcovi 2/ súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi 2/, a to z dôvodu jeho schopnosti samostatnej existencie nezávislej od svojich rodičov nadobudnutím spôsobilosti u odporcu 2/ samostatne sa živiť a to zaradením do pracovného pomeru a poberanie mzdy z pracovnej činnosti. Pre rozhodovanie súdu vo vzťahu k odporcovi 2/ bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a preto rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi 2/ ako synovi od podania návrhu, t.j. od 11.9.2013.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).