Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10P-2-2013.pdf
PDF · 105.32 KB
No categories available
10P/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného za čas do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: D. H., nar. XX. X. XXXX, bytom E. F., Q. XXX/X a B.. X. H., nar. XX. X. XXXX, bytom E. F., X. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 1. 2013, sa otec vtedy ešte maloletého F. H. domáhal zníženia výživného na sumu 60 eur mesačne, od 1. 1. 2013. V návrhu uviedol, že ku dňu 1. 1. 2013 s ním bol skončený pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, pričom jeho zamestnávateľ mu pracovnú zmluvu neobnovil. Preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doposiaľ určené výživné. Od 2. 1. 2012 je zaevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nárok na podporu v nezamestnanosti nemá. V súčasnosti nepoberá žiadny príjem.
Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.
F. H. v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 21. 1. 2014, uviedol, že so znížením výživného nesúhlasí. Suma 60 eur nie je postačujúca na životné a školské náklady. Preto navrhol, aby bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a výživné bolo ponechané vo výške 120 eur mesačne. Podľa prílohy k písomnému vyjadreniu, otec v mesiacoch december - máj uhradil na výživné po 80 eur, v mesiaci jún 120 eur, v mesiaci júl 80 eur a od mesiaca august 2013 po 60 eur mesačne.
Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa. U otca sú však objektívne dôvody pre zníženie výživného. Rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. Na súdnom pojednávaní dňa 3. 2. 2014 uviedol, že so znížením výživného nesúhlasia, nakoľko náklady sa stále zvyšujú a výživné vo výške 120 eur je dostatočné.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 6. 2013, č. k. 10P/2/2013-49, tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 12. 2012, č. k. 9P/156/2012-32, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 4. 2013, č. k. 7CoP/13/2013-50, v časti o bežnom výživnom tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. H. zníženým výživným v sume 60 eur
mesačne od 11. 4. 2013 a vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala matka odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 9. 2013, č. k. 9CoP/88/2013-69, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že pri určení výživného je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, keďže princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva jeho stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Otec nepreukázal, že by u neho boli objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa v pracovnom pomere zodpovedajúcom jeho vzdelaniu. Skutočnosť, že otec maloletého nevyužíva nadobudnutú kvalifikáciu, príp. si nehľadá i iné miesto výkonu práce, nemožno brať na ťarchu dieťaťa. Krajský súd dospel k záveru, že otec maloletého i napriek tomu, že je v súčasnosti bez príjmu, využíva na prepravu osobné motorové vozidlo, neprepravuje sa napr. hromadnými dopravnými prostriedkami, vzal na seba zodpovednosť za splácanie hypotekárneho úveru na rekonštrukciu bytu, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Ďalej krajský súd uviedol, že skutočnosť, že u otca nastala zmena pomerov spočívajúca v strate zamestnania, bola známa už v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného, pričom je irelevantné, či dĺžka nezamestnanosti predstavovala 3,5 mesiaca alebo 6 mesiacov. Uvedená zmena už bola hodnotená v rámci predchádzajúceho rozhodnutia a vyhodnotená ako zmena prechodná, preto na ňu nemožno prihliadať v tomto konaní a inak právne hodnotiť skutkové okolnosti, ktoré boli známe už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Strata zamestnania u osoby v produktívnom veku, ktorej objektívne zdravotný stav nebráni pracovať, je vždy zmenou prechodného charakteru, preto je vždy potrebné prihliadať na potencionalitu a uprednostňovať princíp potencionality pred princípom fakticity.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie dňa 3. 2. 2014 v neprítomnosti otca, ktorý zobral termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní. Otec svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi, pričom vo veci bol vypočutý na predchádzajúcom súdnom pojednávaní. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Otec pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 19. 6. 2013 uviedol, že k podaniu návrhu ho viedla ekonomická situácia, nakoľko od 1. 1. 2013 mu skončil pracovný pomer na dobu určitú. Prácu si hľadá, a to aj v zahraničí. S plnením výživného mu pomáha jeho priateľka. Momentálne nemá žiadny príjem. O dávky v nezamestnanosti, ani o dávky v hmotnej núdzi si nežiadal. S priateľkou je dohodnutý, že mu bude sumu 60 eur mesačne na výživné dávať. V spoločnej domácnosti býva s priateľkou a jej dvoma deťmi. Priateľka pracuje, má čistý mesačný príjem približne 620 eur. Výdavky na bývanie sú 175 eur mesačne na elektriku, 50 eur na plyn a koncesionárske poplatky, 225 eur na splátku hypotekárneho úveru. Syn priateľky je zamestnaný, prispieva im na bývanie a stravu sumou 70 eur mesačne. Na dcéru priateľky je určené výživné, ktoré otec dieťaťa platí vo výške približne 100 eur mesačne. Vznikajú mu aj výdavky na telefón vo výške 31 eur mesačne, na splátku do Sociálnej poisťovne vo výške 30 eur mesačne. Uvedené výdavky za neho uhrádza jeho priateľka. Aktuálne platí výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne. Vlastní len automobil rok výroby 2005, ktorý už zverejnil na odpredaj, nehnuteľnosti nevlastní. Do Českej republiky si chodí hľadať prácu, nakoľko priateľka tam má príbuzných, u ktorých môže bývať. V Českej republike nepracuje. S maloletým sa stretáva sporadicky, na noc k nemu nechodieva. Okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti nemá. Pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 11. 12. 2013 otec uviedol, že zmeny od 1. 1. 2013 spočívali v skončení pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú. Žiadnym spôsobom sa ekonomicky nepodieľal na prevádzke motorového vozidla, na čo poukazovala matka v odvolaní. V roku 2013 býval u priateľky, jeho terajšej manželky. Od 1. 1. 2013 sa zaevidoval na úrade práce. Prácu si hľadal v Českej republike, aj na Slovensku. Výdavky na bývanie od 1. 1. 2013 uhrádzala manželka. Asi pred 2 mesiacmi predal auto za 3200 eur, z ktorých 1700 eur vrátil ING, 580 eur Sociálnej poisťovni a manželkinmu synovi 1200 eur. Momentálne nemá z predaja auta žiadne prostriedky. Hypotekárny úver v roku 2013 splácala manželka, rovnako aj všetky splátky na bývanie. Jeho bytové pomery sa nezmenili, vznikajú rovnaké výdavky na bývanie ako v čase posledného pojednávania. Na základe živnosti vykonáva lektorskú činnosť pre obchodnú spoločnosť Personal Centrum, s. r. o.. Zdržiava sa v Ostrave pri manželkinej matke a do miesta výkonu práce v Skalici dochádza 2-3 krát do týždňa. Na bývanie manželkinej matke neplatí. V rámci výkonu živnosti mu vznikajú výdavky na cestovné, ubytovanie. Peňažný denník si nevedie. Výživné na syna platí vo výške
60 eur mesačne, stretávajú sa sporadicky, nie na noc. Majetok nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má len k F.. Jeho manželka pracuje v pracovnom pomere, príjem má približne 600 eur mesačne v čistom.
Matka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že býva s plnoletým synom a maloletým F.. Plnoletý syn je od apríla 2013 zamestnaný a prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Jej priateľ s nimi v spoločnej domácnosti nebýva. Má príjem len z pracovného pomeru. Výdavky na bývanie sú mesačne 140 eur na nájomné, 33 eur na elektriku, 17 eur na plyn, 10 eur na internet. Maloletý navštevuje strednú školu v Liptovskom Hrádku, kde výdavky na cestovné sú 25 eur mesačne na autobus, dva krát do týždňa chodí vlakom, kde výdavok je 0,40 eura na cestu. Výdavky na školu sa oproti stavu pri predchádzajúcom rozhodovaní nezmenili. Maloletému však pribudli kožné problémy, od 7. 2. 2013 navštevuje kožnú ambulanciu, v súvislosti s čím vznikajú výdavky približne 25 eur mesačne. Vlastní byt, v ktorom bývajú, automobil rok výroby 1991. Otec platí výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne, teraz dal 120 eur prvý krát. Na maloletého vzniká aj výdavok na stužkovú vo výške 50 eur ročne. Na súdnom pojednávaní dňa 11. 12. 2013 uviedla, že od septembra poberá materské vo výške 394 eur mesačne. Výdavky na bývanie predstavujú 179 eur mesačne, vrátane elektriky a plynu. Býva v spoločnej domácnosti aj s plnoletým synom, ktorý je zamestnaný a prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne, so synom F. a s maloletou dcérou. Cestovné pre F. činí 25 eur mesačne, výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou 10 eur na 1,5 mesiaca. Na jej maloletú dcéru jej otec dieťaťa platí 200 eur mesačne.
F. H. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že výživné vo výške 60 eur mesačne je nepostačujúce. So znížením výživného nesúhlasí. Mesačne vynakladá na cestovné 20-30 eur, nakoľko študuje na Strednej odbornej škole L. V. E. O.. Na obedy každý deň nechodieva, chodieva 2-3 krát do týždňa. Jeden obed stojí 2,20 eura. V súvislosti s kožnými problémami chodí na kontroly jeden krát mesačne, momentálne má stav stabilizovaný, používa krémy. V zime chodí na snowboard, v lete sa venuje futbalu, horolezectvu, avšak nie organizovane. Na stužkovú sa ročne skladajú po 50 eur. Oblečenie a pomôcky na prax dostali v rámci školy. V súvislosti so školou vznikajú aj výdavky na školský výlet vo výške 13 eur, na exkurzie vo výške 10-13 eur na jednu exkurziu, plus vreckové. Majetok nevlastní. S otcom sa stretáva, nechodí však k nemu na noc, ani na víkendy. V roku 2013 bol u otca v Českej republike asi jeden týždeň. Asi 2 týždne dozadu mu otec dal 5 eur, inak mu dáva vreckové, keď príde k nemu, 1-2 krát do mesiaca po 5 eur. Na sviatky mu otec dá peniaze, 15-20 eur, na oblečenie a ošatenie mu nič nekupuje. Kredit na mobilný telefón mu dobíja mama sumou 5 eur týždenne.
Okrem výsluchu rodičov a F. H. súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, výpisom zo živnostenského registra otca, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9P/156/2012, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na F. H. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 12. 2012, č. k. 9P/156/2012-32, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 4. 2013, č. k. 7CoP/13/2013-50, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy ešte maloletého F. H. zvýšeným výživným v sume 120 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol F. H. študentom strednej školy v Liptovskom Hrádku. Matka bola zamestnaná v pracovnom pomere, s priemerným čistým mesačným príjmom 464,85 eura. Mala jednu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný v pracovnom pomere, s priemerným čistým mesačným príjmom 445,86 eura od zamestnávateľa L. T. Š. E. O. a s priemerným čistým mesačným príjmom zisteným súdom vo výške 143,77 eura od zamestnávateľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.. Mal jednu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 10. 4. 2013, č. k. 7CoP/13/2013-50, konštatoval, že námietku otca, týkajúcu sa zmeny jeho pomerov od času vydania napadnutého rozhodnutia, považoval za nedôvodnú. Dĺžka trvania nezamestnanosti otca do času rozhodovania odvolacieho súdu, teda približne 3,5 mesiaca, nie je takou okolnosťou, ktorú by bolo možné považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov, majúcu vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca.
Otec mal v období od 1. 11. 2012 do 31. 12. 2012 uzavretú s obchodnou spoločnosťou F. V. Q., Q.. J.. H.. dohodu o pracovnej činnosti, avšak za dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu nemal vyplatený žiadny
príjem. V období od 23. 5. 2012 do 30. 9. 2012 na základe dohody o vykonaní práce vykonával prácu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., kde za uvedené obdobie mu bol vyplatený príjem vo výške 718,88 eura. V období od 2. 1. 2012 do 31. 12. 2012 pracoval v L. Q. Q. T. Š. I. E. O., v pracovnom pomere na dobu určitú, s priemerným čistým mesačným príjmom 451,65 eura. V období od 1. 1. 2013 do 31. 8. 2013 bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom nepoberal žiadny príjem, a to ani dávky v hmotnej núdzi, ani podporu v nezamestnanosti. Od 1. 9. 2013 začal vykonávať živnosť pre predmety podnikania vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti a činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Obchodná spoločnosť X. C., Q.. J.. H.. otcovi vyplatila v roku 2013 faktúru č. 1/2013 vo výške 1122,77 eura dňa 28. 11. 2013, faktúru č. 2/2013 dňa 17. 12. 2013 vo výške 800 eur a v roku 2014 faktúru č. 3/2013 dňa 14. 1. 2014 vo výške 1000 eur. Otec má jednu vyživovaciu povinnosť.
Matka je zamestnaná v C. Q. Q. T., od 17. 9. 2013 je na materskej dovolenke. Jej priemerný čistý mesačný príjem v období od januára 2013 do augusta 2013, predstavoval 417,59 eura, aktuálne poberá materské vo výške 394 eur mesačne. Má dve vyživovacie povinnosti.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Otec sa domáhal zníženia výživného za obdobie od 1. 1. 2013, z dôvodu skončenia pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku zo dňa 10. 4. 2013, č. k. 7CoP/13/2013-50 (v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9P/156/2012) konštatoval, že u otca došlo k zmene pomerov, spočívajúcej v skončení pracovného pomeru, avšak uvedená skutočnosť nepredstavovala okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za kvalifikovanú zmenu pomerov, majúcu vplyv na výšku výživného. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v uznesení zo dňa 30. 9. 2013, č. k. 9CoP/88/2013-69, ktorým bol súd po zrušení rozsudku zo dňa 19. 6. 2013 v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný, súd preto už v ďalšom konaní neprihliadal ku skončeniu pracovného pomeru otca u posledného zamestnávateľa, nakoľko uvedená skutočnosť už bola hodnotená v rámci predchádzajúceho rozhodovania v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/156/2012. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyhodnotil súd zmenu pomerov na strane otca, spočívajúcu v strate zamestnania, aj za obdobie od 11. 4. 2013 (t. j. po rozhodnutí odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/156/2012) za zmenu prechodného charakteru, ktorá sama o sebe nie je dôvodom na zníženie výživného. Rovnako v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd pri posudzovaní schopností a možností otca prihliadal k potenciálnemu príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by sa zamestnal v pracovnom pomere, zodpovedajúcom jeho vzdelaniu, t. j. vo výške minimálnej mzdy. Otec v konaní netvrdil, ani nepreukázal, objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa v pracovnom pomere, najmä zdravotný stav, celodennú starostlivosť o maloleté dieťa a podobne. V prípade potenciálneho príjmu otca vo výške minimálnej mzdy, by bolo v jeho schopnostiach prispievať na výživu F. H. doposiaľ určeným výživným, t. j. 120 eur mesačne. Pokiaľ aj súdom predpokladaná výška mzdy otca v sume minimálnej mzdy je nižšia ako naposledy posudzovaný príjem otca vo výške 589,63 eura, súd prihliadol ku skutočnosti, že v období roku 2013 otcovi, na rozdiel od naposledy posudzovaného stavu, nevznikali výdavky na úhradu hypotekárneho úveru vo výške 225 eur mesačne, ktoré tvrdil pri výsluchu na pojednávaní dňa 10. 12. 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/156/2012. Pomery otca sa teda oproti naposledy posudzovanému stavu, prihliadajúc k potencialite jeho príjmov (pri predpokladanej výške minimálnej mzdy z pracovného pomeru) nezmenili. Od 1. 9. 2013 začal otec vykonávať živnosť, z výkonu ktorej mal súd preukázaný priemerný mesačný príjem od septembra 2013 do januára 2014 (z faktúr vystavených obchodnej spoločnosti X. C., Q.. J.. H..) vo výške 584,55 eura. Od 1. 9. 2013 sú teda príjmové pomery otca porovnateľné s príjmovými pomermi v čase rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/156/2012.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.