Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-20-2023.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Subarea
59Ek/20/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Y. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XX, XXX XX J., právne zastúpený PIRHOŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO 50 453 785, proti povinnému SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO 31 718 523, o vymoženie 226,10 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 292EX 11/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,98 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 02.01.2023 domáhal od povinného vymoženia 226,10 eur s prísl. na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 8Up/89/2022 dňa 23.09.2022. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi (povinný v tomto konaní) uložená povinnosť nahradiť žalovanému (oprávnenému v tomto konaní) trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 226,10 eur. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil vymáhaný nárok titulom trov súdneho konania v sume 226,10 eur a trovy exekúcie v celkovej výške 68,32 eur pozostávajúcich zo sumy 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a sumy 51,82 eur titulom trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.01.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/20/2023, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 13.03.2023 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že v konaní, ktoré je podkladom pre exekučný titul, s oprávneným komunikoval a v žiadnom prípade sa nevyhýbal plneniu, ktoré pre neho z tohto vyplynulo. Povinný nemal a žiaľ ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nepozná účet, ktorý by patril oprávnenému. Možnosť, že by oprávnený nemal účet v banke, považuje za minimálnu. Povinný ako prílohu návrhu na zastavenie exekúcie predkladá súdu e-mailovú komunikáciu zo dňa 20.12.2022, v ktorej oprávneného vyzýval na zaslanie, doručenie, či iné oznámenie čísla účtu v banke, kam môže poukázať platbu prikázanú rozsudkom OS Banská Bystrica sp. zn. 8Up/89/2022 (pozn. súdu v predmetnej veci je exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica). E-mail oprávnený poskytol povinnému osobne počas telefonického rozhovoru dňa 20.12.2022 s tým, aby ho povinný vyzval listom adresovaným do danej e-mailovej schránky. Oprávnený ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom účet alebo iný spôsob ako uhradiť predmetnú pohľadávku povinnému neoznámil. Naopak, svojou nečinnosťou (nezaslanie čísla účtu, či určenia iného spôsobu úhrady) a následným správaním bez odbornej starostlivosti, svojou nedbanlivosťou (podaním návrhu na začatie exekučného konania
02.01.2023) spôsobil, že predmetná exekúcia bola začatá nedôvodne. Povinný mal a má záujem na plnení riadne a včas a správanie oprávneného v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom (lex generalis k Exekučnému poriadku) nepožíva právnu ochranu, tak ako to ustanovuje čl. 5 CSP. Exekučné konanie inicioval oprávnený na návrh, ktorý bol podaný zjavne nedôvodne, za účelom umelo navyšovať pohľadávku. Povinný má za to, že tento dôvod, teda jeho ochota uhradiť predmetnú pohľadávku riadne a včas, ako aj nečinnosť a následné správanie oprávneného sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný v návrhu zároveň poukázal na ust. § 199g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Zmyslom exekúcie nie je vymáhať nároky oprávnených navýšené o umelo vytvorené trovy, ktoré majú povahu v nedbanlivosti a vykazujú známky neodborného správania v rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi špecifikovanými nielen v Civilnom sporovom poriadku, lex generalis Exekučnému poriadku, ale aj v samotnom zákone č. 233/1995 Z. z. v ustanoveniach o zastavení exekúcie a náhrade trov exekučného konania. V súlade s ust. §§ 199b a 199c Exekučného poriadku, v prípade, ak sa po začatí exekučného konania zistí, že povinný pohľadávku oprávneného aj s príslušenstvom uhradil ešte pred začatím exekučného konania, exekútorovi právo na náhradu trov neprináleží. To však neplatí v prípade, ak začatie exekúcie zapríčinil oprávnený svojou nedbalosťou, teda ak by si počínal s odbornou starostlivosťou, exekúcia by sa nezačala a exekútorovi by nevznikli trovy. Vtedy je oprávnený povinný exekútorovi trovy nahradiť. S prihliadnutím na skutočnosť, že povinný pozná číslo účtu, kam môže istinu zaslať, poukazuje túto na účet súdneho exekútora a zároveň žiada, aby súd v súlade s ust. § 61k ods. 2 vydal uznesenie, ktorým súd exekúciu zastaví a oprávnenému uloží povinnosť nahradiť trovy exekučného konania, odmenu exekútora a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný neosvedčil vo svojom návrhu žiaden z dôvodov jej zastavenia. V prvom rade, právny zástupca oprávneného nebol zo strany povinného kontaktovaný za účelom úhrady predmetných finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené, bol predmetný návrh na vykonanie exekúcie podaný riadne a včas, nakoľko si v súdom stanovenej lehote povinný svoju povinnosť nesplnil. V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade, ak chcel oprávnený (pozn. súdu oprávnený mal zrejme na mysli povinného) splniť predmetnú povinnosť, prečo nekontaktoval ani raz v priebehu od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia právneho zástupcu oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je povinný a ani jeho právny zástupca vyzývať na plnenie súdom stanovenej povinnosti v paričnej lehote. V danom prípade právny zástupca neevidoval platbu ako ani žiadnu komunikáciu, a v prípade ak je strana v spore zastúpená advokátom, je protistrana povinná komunikovať s týmto právnym zástupcom. V neposlednom rade oprávnený poukazuje aj na samotný výrok rozhodnutia, že súdne trovy konania mal povinný uhradiť na účet právneho zástupcu, preto je nelogické, že povinný ani raz právneho zástupcu oprávneného nekontaktoval v prípade ak tvrdí, že uhradiť spornú pohľadávku chcel. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že za toto konanie môže len a len povinný a to nesplnením si svojej povinnosti riadne a včas, pričom lehota na plnenie mu bola známa, rovnako ako právny zástupca oprávneného. V neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že oprávnený nepodal návrh na začatie exekúcie nasledujúci deň po uplynutí paričnej lehoty a teda predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.10.2022 a vykonateľnosť 29.10.2022, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 02.01.2023. Vzhľadom na uvedené, ak by chcel oprávnený konať tak, ako to označuje povinný vo svojom návrhu, návrh by podal hneď v prvý deň po uplynutí predmetnej lehoty a nie po uplynutí dvoch mesiacov od kedy mala byť povinnosť povinného splnená. Vzhľadom na uvedené oprávnený poukazuje na skutočnosť, že povinný neosvedčil žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie a žiada jeho návrh zamietnuť ako neopodstatnený. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a to za ďalší úkon právnej služby a to vyjadrenie k predmetnému návrhu v zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmene advokátov.
4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Exekúciu teda možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, pričom splnenie dlhu ako jednostranný právny úkon na strane povinného, ktorý smeruje k zániku povinnosti dlžníka plniť a jej zodpovedajúceho práva veriteľa na plnenie, je základným a typickým spôsobom zániku dlhu.
12. Exekučný súd v prejednávanej veci musel skúmať najmä skutočnosť, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, t.j. či v čase začatia exekučného konania reálne existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nakoľko v návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že istinu poukazuje na účet súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Túto skutočnosť súdny exekútor potvrdil, keď vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.03.2023 uviedol, že po podaní návrhu na zastavenie exekúcie povinný uhradil na depozitný účet súdneho exekútora sumu 365,82 eur. Uvedené vyplýva aj zo žiadosti súdneho exekútora o stanovisko zo dňa 20.03.2023 (doručená súdu dňa 20.03.2023), keď súdny exekútor požiadal o stanovisko, či exekučný súd bude o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodovať, nakoľko povinný splnil celý vymáhaný nárok a trovy exekúcie (platba povinného zo dňa 22.02.2023 vo výške 226,10 eur, platba povinného zo dňa 01.03.2023 vo výške 139,72 eur), pričom v žiadnom podaní ani pri popise platby povinný neuviedol, že ide o plnenie zábezpeky. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo preto potrebné vysporiadať sa s otázkou, kedy došlo k úhrade pohľadávky, vymoženie ktorej bolo predmetom exekúcie, t.j. či pred začatím exekúcie alebo po jej začatí.
13. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 02.01.2023, pričom exekúcia sa podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 04.01.2023. V posudzovanej veci nie je sporné, že došlo k zániku pohľadávky z exekučného titulu, nakoľko povinný zaplatil na účet súdneho exekútora celkovo sumu 365,82 eur, pričom je potrebné uviesť, že v predmetnej veci teda došlo k úhrade nielen vymáhanej istiny, ale aj trov exekúcie. Keďže úhradu, následkom ktorej došlo k zániku judikovanej pohľadávky oprávneného vymáhanej v exekučnom konaní, povinný realizoval dňa 22.02.2023, exekučný súd musí konštatovať, že povinný splnil to, čo mu exekučný titul ukladá až po začatí exekúcie. Aj keď povinný dlh (povinnosť uloženú exekučným titulom) splnil, čím došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom, je potrebné zdôrazniť, že k jeho zániku došlo až po tom, čo poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, keďže povinný až dňa 22.02.2023 (exekúcia sa začala dňa 04.01.2023) zaplatil na účet súdneho exekútora sumu vo výške
226,10 eur, v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu bola uspokojená v celom rozsahu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané, plnenie povinného realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania. Z uvedeného dôvodu preto exekučný súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť.
14. Aj napriek skutočnosti, že účinky splnenia sú predovšetkým hmotnoprávne, počas prebiehajúceho exekučného konania, má zánik dlhu splnením aj konkrétne procesnoprávne účinky (otázka náhrady trov). Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, avšak nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Nakoľko k zaplateniu dlžnej sumy zo strany povinného došlo až v priebehu exekúcie, súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti podľa prísl. ustanovení Exekučného poriadku, pričom ich výšku a spôsob určenia je upravený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku.
15. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza a je toho názoru, že exekučné konanie inicioval oprávnený na návrh, ktorý bol zjavne nedôvodný, a to za účelom umelo navyšovať pohľadávku, keďže povinný mal záujem na plnení riadne a včas a napriek skutočnosti, že povinný elektronicky (e- mailom) vyzval oprávneného o oznámenie čísla účtu, na ktoré má platbu poukázať a oprávnený mu číslo účtu a ani iný spôsob ako uhradiť pohľadávku neoznámil, exekučný súd uvádza nasledovné. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť nahradiť žalovanému (oprávnenému v tomto konaní) trovy konania vo výške 226,10 eur do rúk právneho zástupcu žalovaného. Vo všeobecnosti možno uviesť, že povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, resp. uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť trovy konania nahradiť, je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát tej z procesných strán, ktorá bola v konaní úspešná. Ak je strana v konaní zastúpená advokátom a bola jej prisúdená náhrada trov konania, strana, ktorá bola zaviazaná ich nahradiť, je povinná ju zaplatiť na účet advokáta, a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil advokát. Je potrebné teda poznamenať, že v týchto prípadoch je advokát platobným miestom na zaplatenie náhrady trov. Inak povedané, ak súd určil povinnosť zaplatiť náhradu trov advokátovi, stanovil tak platobné miesto, pričom advokát nadobúda postavenie subjektu, ktorý je oprávnený v mene účastníka a s účinkami pre účastníka konania náhradu trov prijať. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný mal povinnosť uhradiť pohľadávku oprávneného tak, že sumu priznanú exekučným titulom poukáže jeho právnemu zástupcovi. Exekučný súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučný titul, ktorým bol priznaný oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania, zároveň ustanovil lehotu troch dní na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, ktorá začala plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2022, posledný deň lehoty na dobrovoľné splnenie záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu pripadol na 28.10.2022. Preto tvrdenia povinného o ochote zaplatiť dlh riadne a včas uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie sa javia prinajmenšom ako účelové, keďže e-mail, ktorým povinný žiadal oprávneného o oznámenie čísla účtu, na ktorý by mohol súdom priznané prostriedky zaslať, bol oprávneným odoslaný až dňa 20.12.2022 a teda v čase, keď už uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti z exekučného titulu. Pre úplnosť súd zároveň dodáva, že povinný nemusel predmetný peňažný záväzok uhradiť výlučne prostredníctvom peňažného ústavu (banky), ale tento mohol uhradiť prostredníctvom poštového podniku, pričom povinnosť uložená exekučným titulom by bola považovaná za splnenú okamihom vyplatenia sumy peňažného záväzku oprávnenému v hotovosti. Nemôžu preto obstáť tvrdenia povinného o nedôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže k dobrovoľnému splneniu povinnosti povinným nedošlo, oprávnený nemal inú možnosť, ako sa domôcť uspokojenia pohľadávky priznanej exekučným titulom, než podať návrh na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
22. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
24. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a to za ďalší úkon právnej služby, a to vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkony právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 1 x 9,96 eur + 1 x 12,52 eur /režijný paušál za rok 2023/, + 20 % DPH a teda v celkovej sume 26,98 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný plnil na účet súdneho exekútora to, čo mu exekučný titul ukladá až po začatí exekúcie v dôsledku čoho sa takéto plnenie považuje za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, pričom úlohou súdneho exekútora bude pokračovať vo výkone exekúcie a to v rozsahu vymoženia trov exekúcie uvedených v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, keďže plnením povinného došlo k zániku exekučným titulom priznanej pohľadávky, ako aj trov exekúcie vyčíslených v upovedomení súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2023.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.