Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-65-2011.pdf
PDF · 119.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-17C/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcov: 1) V. B., N.. X.X.XXXX, A. XXX, 2) X. W., N.. XX.X.XXXX, A. XXX, 3) V. W.K., N.. XX.X.XXXX, A. XXX, zast.: JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá 18, proti žalovanému: Q. Q., N.. X.XX.XXXX, A. XXX, zast.: JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 6, v konaní o uloženie povinnosti umožniť vstup na pozemok
rozhodol:
Žalovaný je povinný umožniť žalobcom v 1. - 3. rade a nimi určenému dodávateľovi stavebných prác vstup na svoj pozemok - parcelu č. XXX, zapísanú na LV XXX kat. územia Budimír, a strpieť dokončenie bočnej steny - zateplenie bočnej steny v rozsahu jej sokla na stavbe - rodinnom dome č.s. XXX, postavenom na parcele XXX/X, zapísanom na LV XXX kat. územia Budimír a to v rozsahu šírky vo vzdialenosti 140 cm od steny rodinného domu žalobcov po celej dĺžke steny domu a to v období 14 pracovných dní v čase od 7.00 hod - 16.00 hod v období mesiacov apríl - september kalendárneho roka, v ktorom sa tento rozsudok stane právoplatným s tým, že počiatok týchto prác sú žalobcovia povinní oznámiť žalovanému v lehote 30 dní pred ich začatím a v lehote do 3 dní po ukončení prác uviesť pozemok žalovaného do pôvodného stavu.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa pôvodným žalobným návrhom domáhali, aby bola žalovanému uložená umožniť vstup žalobcom na svoj pozemok - parcelu XXX k.ú. Budimír: 1) za účelom dokončenia zateplenia bočnej steny rodinného domu žalobcov podľa právoplatného stavebného povolenia Obce Budimír č.377/19-Bu/Se z 13.7.2010 2) za účelom realizácie drenážneho izolačného výkopu popri rodinnom dome žalobcov stojaceho na parcele XXX/X k.ú. Budimír, a to na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby Obce Budimír č. 0734/2010.
Ohľadom časti žaloby, ktorou sa domáhali uložiť povinnosť žalovanému umožniť vstup na parcelu XXX z dôvodu realizácie drenážneho a izolačného výkopu, súd konanie zastavil uznesením zo dňa 13.12.2011 z dôvodu, že ide o výkon udržiavacích a zabezpečovacích prác v zmysle stavebného zákona a o takomto právnom vzťahu rozhoduje stavebný úrad.
Vo vzťahu tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému aby umožnil vstup žalobcom na svoj pozemok za účelom dokončenia zateplenia bočnej steny ich rodinného domu, keďže to nevyhnutne vyžaduje údržba tejto už existujúcej stavby, upravenou žalobou sa domáhali určenia povinnosti žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Žalovaný s tým nesúhlasil, navrhol žalobu zamietnuť. Vzniesol tiež námietku nedostatku právomoci v tejto veci konať s tým, aby súd konanie zastavil vzhľadom na to, že o tejto veci má konať jedine stavebný úrad.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, obhliadkou na mieste samom, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Na liste vlastníctva č. XXX kat. územia Budimír je zapísaná nehnuteľnosť - dom č.s. XXX na parcele XXX/X a na LV č. XXX kat. územia Budimír pozemky - parcela XXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere 97 m2 a parc. č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2.
Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobcovi a v 1. - 3. rada to žalobcovia v 1. a 2. rade vlastnia jenu polovicu a žalobkyňa v 2. rade druhú polovicu z celku.
Na liste vlastníctva č.XXX k.ú. Budimír je zapísaná nehnuteľnosť - rodinný dom č.s. XXX a parcela č. XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 368 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 717 m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný.
Uvedené skutočnosti mal súd preukázané listom vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX k.ú. Budimír, čím mal súd preukázanú aktívnu i pasívnu legitimáciu účastníkov konania.
Žalobcovia v žalobe ako dôvod jej podania uviedli, že stavebným úradom - Obcou Budimír im bolo vydané stavebné povolenie č. 377/09-Bu/Se zo dňa 13.7.2009, právoplatné dňom 29.10.2009 na prístavbu a nadstavbu rodinného domu č.s. XXX. Taktiež na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 18.10.2010 im bolo vydané súhlasné stanovisko obce pod č. 0734/2010 na realizáciu drobnej stavby - stavebných úprav - výkop drenáže a izolácie okolo rodinného domu.
Žalobcovia uviedli, že ich dom prebieha po svojej dĺžke pozdĺž právnej hranice ich parcely č. XXX/1 a parcelou žalovaného č. XXX tak, že na jednom svojom konci je roh domu vzdialený cca 0,5 a na druhom cca 1 m. Za účelom vykonania izolácie domu ako aj osadenia drenáže je treba vykonať výkop popri stene domu, čo však bez možnosti vstupu na parcelu žalovaného nie je možné. Keď v roku 2010 začali so súhlasom žalovaného zatepľovanie, práce museli prerušiť kvôli vzniknutému konfliktu zo strany žalovaného, čo musela riešiť aj polícia. Vyzvali preto žalovaného listom zo dňa 23.2.2011 a požiadali ho umožnenie vstupu na jeho pozemok, čo žalovaný listom zo dňa 3.3.2011 odmietol.
V písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2011 žalovaný ohľadom toho, čo je predmetom konania tvrdil, že nie je pravda, že žalobcom neumožnil vstup na svoj pozemok, pretože na konaní, zvolanom stavebným úradom na deň 6.10.2010 žalovaný umožnil žalobcom v dňoch 11. - 12.10.2011 vstup na svoj pozemok, počas ktorých stavebná firma žalobcov vykonala zateplenie bočnej steny ich rodinného domu, pričom ešte v dňoch 20.9.2010 - 24.9.2010 táto firma vykonala fasádne práce. Tieto stavebné práce teda boli riadne dokončené podľa stavebného povolenia, o čom predložil súdu ako dôkaz fotografie tejto steny domu žalobcov.
V tomto podaní žalovaného bola vznesená námietka právomoci súdu, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.12.2011 tak, ako je uvedené vyššie.
Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 13.7.2009 bolo stavebným úradom - Obcou Budimír vydané stavebné povolenie č. 377/09-Bu/Se pre stavebníkov X. W. P. V. W., rod. B. za účelom realizácie stavby prístavby a nadstavby rodinného domu na pozemkoch XXX/X a XXX/X v kat. území Budimír, pričom realizáciou tejto stavby vznikne nová bytová jednotka so zastavanou plochou 129,25 m2, úžitkovou plochou 166,75 m2 a obytnou plochou 70,8 m2. Výška stavby bude 7,2 m. Dve miestnosti a nová vstupná hala na prízemí budú oddelené od novej bytovej jednotky a stnú sa súčasťou stávajúcej časti stavby rodinného domu parc. XXX/X a XXX/X, ktorá je samostatnou časťou.
V tomto stavebnom povolení bol stavebníkom určený celý rad povinností a podmienok realizácie stavby a zároveň sa konštatovalo aj to, že žalovaný ako jeden z účastníkov konania podal námietky, avšak boli podané po stanovenej lehote, preto sa nimi stavebný úrad nezaoberal.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva aj to, že stavebný úrad nariadil na deň 2.7.2009 ústne prejednanie a miestne šetrenie, ktorého sa okrem žalovaného zúčastnili všetci účastníci konania, a ktorí žiadne námietky ani zásadné pripomienky preto realizácii tejto stavby nemali. Žalovaný sa konania nezúčastnil, pretože oznámenie o začatí konania a pozvanie na ústne prejednanie si na pošte nevyzdvihol v stanovenej lehote a zásielka bola uložený na pošte. Tú si vyzdvihol dňa 7.7.2009 a námietky boli stavebnému úradu doručené až dňa 10.7.2009, preto na ne nebolo prihliadané.
Keďže stavebníci splnili všetky zákonom požadované predpoklady a predložili dokumentáciu spĺňajúcu stavebnotechnické požiadavky, bolo ich žiadosti o vydanie stavebného povolenia vyhovené.
Zo spisu stavebného úradu súd zistil, že žalovaný podal proti tomuto stavebnému povoleniu - rozhodnutiu č. 377/09-Bu/Se zo dňa 13.7.2009 odvolanie dňa 5.8.2009, o ktorom Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutím č. 2009/01088 zo dňa 19.10.2009 rozhodol tak, že rozhodnutie Obce Budimír č. 377/-Bu/Se zo dňa 13.7.2009 v celom rozsahu potvrdil.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že krajský stavebný úrad venoval pozornosť tiež námietkám, ktoré žalovaný vzniesol dňa 10.7.2009.
V týchto námietkách ( ako to súd zistil zo spisu stavebného úradu) žalovaný uvádzal, že 1/ v projektovej dokumentácii je riešená žumpa ako existujúca, čo nie je pravda, pretože odpad z rodinného domu, ktorý je predmetom riešenia, vyviedol do miestneho kanálu 2/ mal výhrady voči strešným oknám z jeho strany 3/ namietol rozpor medzi právnou hranicou , kde je postavený dom a geometrickým plánom pretože namerané hodnoty nesúhlasia so skutkovým a právnym stavom 4/ trval na umiestnení lapačov snehu na streche domu žalobcov vzhľadom na to, že stavba je blízko hraníc a môže tak dôjsť k poškodeniu jeho pozemku 5/ výslovne zakázal žalobcom vstúpiť na jeho pozemok a neprial si, aby po ňom chodili
K námietkám žalovaného sa krajský stavebný úrad vyjadril ohľadom tvrdeného napojenia domu na existujúcu žumpu tak, že v danom prípade sa stavebné konanie viedlo ohľadom prístavby a nadstavby k už existujúcej stavbe domu, ku ktorému bola aj existujúca žumpa a teda odvedenie splaškových vôd z nových zariaďovacích predmetov je možné riešiť aj týmto spôsobom o to viac, že vlastník tejto žumpy (žalobkyňa v 1. rade k tomu dala súhlas). Tvrdený odvod splaškov do kanála, ktorý obci slúži na odvod dažďovej vody krajský stavebný úrad vyhodnotil len ako tvrdenie, ktoré nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Ohľadom lapačov snehu na strešnej krytine krajský stavebný úrad uviedol, že táto povinnosť je daná vždy vtedy, keď strecha je strmšia ako 25o a v tomto prípade navrhnutá strešná krytina STAMINA ako strešný systém s týmto riešením počíta. Splnenie povinnosti stavebníka osadiť lapače snehu na strane, ktorá je strmšia ako 25o sa však kontroluje až v rámci kolaudačného konania.
Krajský stavebný úrad vyhodnotil, že konanie, ktoré viedlo k stavebnému povoleniu tak, že neboli zistené žiadne dôvody, ktorý mali za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, nakoľko bolo vydané v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutie sa stalo právoplatné 29.10.2009.
Súčasťou spisu stavebného úradu je tiež výkresová projektová dokumentácia obsahujúca projekt stavby z hľadiska priestorového vymedzenia prístavby i nadstavby, jej technické stavebné riešenie napojenia sa jednotlivé médiá, spôsob vykurovania, odvod vody ... Súhrnná technická správa v bode 2.2 vo všeobecnom popise stavby uvádza nutnosť zateplenia z dôvodu nezodpovedajúcim parametrom tepelných strát a ako vyplýva z výkresovej časti riešenia zatepľovania obvodových stien, malo sa realizovať kontaktným zatepľovacím systémom - polystyrénom o hrúbke 80 mm.
Zo zápisnice zo dňa 6.10.2010 (čl. 35) mal súd preukázané, že v tento deň stavebný úrad zvolal osobné stretnutie účastníkov konania za účelom vyriešenia problému, spočívajúceho v tom, že žalovaný neumožnil žalobcom vstup na svoj pozemok zrealizovať stavbu v zmysle stavebného povolenia a to realizáciu fasády a drenážnych prác. Došlo medzi nimi k dohode, že žalovaný umožní vstup
žalobcom za účelom ukončenia fasádnych prác s tým, že počiatok týchto práca žiadal oznámiť týždeň vopred. Ohľadom vykonania drenážneho výkopu vyslovil kategorický nesúhlas, keďže nebol predmetom stavebného konania.
Stavebný úrad prijal záver, že skutočne ohľadom drenážnych prác vydané stavebné povolenie neuvažuje a preto ho nemožno realizovať na základe tohto rozhodnutia, čo však nebráni stavebníkom podať ohlásenie drobnej stavby popr. žiadosť o stavebné povolenie v závislosti od ich rozsahu a teda potreba vstupu na pozemok žalovaného z tohto dôvodu by mala byť predmetom nového konania.
Tomuto jednaniu predchádzal list žalovaného z 19.4.2010 (čl. 37), v ktorom žalobcom dal súhlas, aby od 20.9.2010 do 24.9.2010 v čase od 9.00 hod do 14.30 hod v šírke 1,4 m po dĺžke domu realizovali fasádne práce, avšak len pracovníkmi stavebnej firmy. Žalobcom vstup na svoj pozemok výslovne zakázal.
Žalovaný pred súdom prezentoval, že po tom, ako prebehlo ústne konanie na stavebnom úrade dňa 6.10.2010, došlo k dohode, že ohľadom fasádnych prác môžu žalobcovia pracovať na zadnej stene svojho domu v čase od 11. do 12.102010 avšak bez výkonu drenážnych prác. žalobcovi tieto práce vykonali. Na základe toho preto, keď žalobcovia ako stavebníci stavbu dokončili v rozsahu, na aký mali stavebné povolenie , žalovaný už voči nim nemá žiadne povinnosti.
Žalobcovia namietali tomuto tvrdeniu vzhľadom na to, že v rozsahu výšky asi jedného metra je nedokončená, pričom za účelom realizácie povrchovej úpravy a následného zateplenia je potrebná doba aspoň 2 - 3 dní, keďže z technologického hľadiska tieto práce nie je možné robiť naraz.
Z dokazovania vyplynulo, že sa jedná o potrebu zateplenia sokla obvodového múra dotknutej steny. Zo správy Ing. P. B. - projektanta stavebnej fyziky a Ing. Q. M. - autorky projektu, podanej dňa 19.11.2011 (čl. 65) vyplýva, že otázka zateplenia stavby ako celku pri rekonštrukcii domu žalobcov nebola riešená formou spracovania samostatného zatepľovacieho projektu z dôvodu, že takýto projekt stavebný zákon nepožadoval. Pre potreby kolaudácie stavby je ale potreba kompletného posúdenia energetickej úspornosti objektu a vydanie energetického certifikátu podľa zákona 555/2005 v znení jej vykonávacej vyhlášky č. 311, pričom neumožnené vykonanie zateplenia je predpoklad, že objekt bude v menej hodnotnej, nižšej kategórii a bude mať vyššiu potrebu tepla na vykurovanie.
Žalovaný tvrdil, že samotný projekt so zateplením sokla neuvažoval, pričom predmetom žaloby nie je potreba zateplenia sokla a teda by sa jednalo o nárok nad rámec žalobného petitu. Keďže doba nevyhnutná na vykonanie zateplenia obvodovej steny domu žalobcov z jeho strany im bola poskytnutá a táto práca aj vykonaná, niet dôvodu, aby mu bola uložená povinnosť strpieť vstup žalobcov na jeho pozemok za účelom zateplenia sokla.
Žalobcovia poukázali na to, že súhrnná technická správa a elaborát ohľadom tepelnotechnického posúdenia hovorí o tom, že stavba domu bude zateplená dodatočne, pričom samotné tepelnotechnické posúdenie domu ako celku bolo vypracované vo február 2011. V súlade s čl. 8, bod 8.2 projektant ako nevyhnutné navrhol aj zateplenie soklového muriva po celom obvode objektu rodinného domu žalobcov tak, aby boli splnené požiadavky STN 730540.
Svedkyňa Ing. B. B. - pracovníčka stavebného úradu, ktorá vydala stavebné povolenie, vypovedala, že pre potreby stavebného konania a vydanie stavebného povolenia boli zo strany žalobcov predložené všetky dokumenty, ktoré vyžaduje stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy. Predložená stavebná dokumentácia riešila aj otázku potreby zateplenia rodinného domu, ktorého návrh bol uvedený v projektovej dokumentácii. V prípade samostatného zateplenia sokla PD nie je potrebná a stačilo by iba ohlásenie stavebnému úradu, pričom otázka technologického riešenia a aj samotná realizácia je už vec samotného stavebníka.
Vypovedala aj to, že zo stavebného hľadiska je sokel súčasť múra, tvorí nadzemnú časť suterénu a je vlastne podlahou prízemia samotnej budovy. Sú to teda obvodové múry suterénu a svojou povahou sú rovnocenné stavbe samotnej. V danej veci pre potreby stavebného konania sa spočiatku uvažovalo iba so zateplením obvodových múrov, t.j. bez soklov, Táto potreba vyvstala priebežne a preto projektant v realizačnom posudku z roku 2011 riešil aj túto časť. Zateplenie sokla je pritom vykonanie izolácie t.j. povrchovej úpravy, smerujúca k technickému zhodnoteniu stavby. Napokon svedkyňa uviedla aj to, že
v danom prípade dom žalobcov stojí pozdĺž spoločnej hranice s parcelou žalovaného tak, že sa svojím priebehom smerom dozadu mierne zužuje a teda tieto práce by nebolo možné bez jeho pomoci. Za existujúceho stavu ale by ani stavebný úrad nemal k dispozícii ozrejmenú plochu nevyhnutnej potreby a preto by o prípadnej povinnosti žalovaného strpieť vstup na svoj pozemok stavebný úrad ani nemohol rozhodnúť.
Svedkyňa Ing. P. B., vypovedala, že pôsobí v oblasti stavebnej fyziky budov, v rámci čoho sa venuje rekonštrukciám a významným obnovám stavieb a energetickej certifikácii. Vo vzťahu k domu žalobcov pre potreby stavebného konania vypracovala časť PD, týkajúcu sa tepelnotechnického hodnotenia stavby ako celku a tiež jej jednotlivých častí, tzv. kritických detailov. Po tom, ako sa čiastočne realizovali práce podľa pôvodného projektu, je vždy potrebné a nevyhnutné vyhodnotiť reálny stav a na základe toho prijať záver potreby vykonania aj iných zásahov. V rámci tohto procesu sa vyhodnocuje resp. sleduje existencia vlhkosti a iných negatívnych prejavov a to najmä z hľadiska hygienických kritérií. Po tom, ako bola realizácia zateplenia v zmysle pôvodnej PD čiastočne uskutočnená, svedkyňa zistila, že suterén tohto domu je používaný a bezprostredne nad ním sa nachádzajú obytné miestnosti. Pivničné priestory resp. suterén, u ktorých sa pôvodnou PD neuvažovalo so zateplením nadzemnej časti , je vlhký a na základe toho vvvstala potreba drenáže, sanačných omietok a pod. V dôsledku tej skutočnosti, že v pôvodnej PD sa neuvažovalo so zateplením komplexného domu t.j. aj častí, ktoré zostali obnažené (vrátane sokla), sa zistil výskyt plesní. Na základe toho tam, kde sa zateplenie sokla nedokončilo, je kritické a je pravdepodobné, že výskyt plesní bude aj v iných častiach. Uvedené skutočnosti zistila počiatkom roka 2011 a v posudku z februára 2011 vyhodnotila potrebu zateplenia sokla ako nevyhnutne nutnú.
Svedkyňa zdôraznila, že k vypracovávanej PD pôsobila v pozícii poradenstva a to v rozsahu požiadaviek samotného projektanta, v tomto prípade Ing. M., a práve ona svedkyňu vo februári 2011 pozvala na miesto samé na posúdenie tých hľadísk, o ktorých vypovedala.
Obhliadkou na mieste samom súd zistil, že vnútorné strany stien, nachádzajúcich sa strane, ktorá svojou dĺžkou susedí s pozemkom žalovaného, sú namoknuté, „mapy“ boli v niektorých miestach v rozmedzí od 50 do 100 cm. V pivničných priestoroch bolo zistené namákanie stien po celej ich výške a aj výskyt vody na podlahe a to tak, že žalobcovia vyhĺbili zbernú jímku, v ktorej v čase obhliadky bola voda cca 25 cm. Je pravda, že obhliadka sa konala 27.6.2013 v čase, keď bolo pomerne mokro. Vzhľadom na výskyt technického problému sa fotodokumentáciu, vyhotovenú z tejto obhliadky, nepodarilo súdu zabezpečiť.
Zo stanoviska realizátora stavebných prác - spoločnosti ATYPSTAV s.r.o. z 19.11.2012 súd zistil, že realizovať by sa mala dĺžka 11 m zateplenie sokla domu žalobcov zo strany od žalovaného, a že na túto prácu by bolo potrebných 14 dní (činnosť na každý deň je tu rozpísaná). realizovať tieto práce je však možné iba vtedy, ak je vonkajšia teplota v rozmedzí od +5o C do max. + 30o C a bez silného dažďa, vetra a slnečného žiarenia. Na vytyčovacom náčrte (čl. -119) bola zároveň vymedzená plocha, nevyhnutná ako realizačný priestor na vykonanie daných prác.
V posudku Ing. P. B. z februára 2011, týkajúceho sa tepelnotechnického posúdenia stavby rodinného domu žalobcov v rozsahu, v ktorom pojednáva o sokli súd zistil, že v tých častiach obvodových múrov v časti ich sokla a suterénneho muriva, v ktorých neboli zateplené, nie sú splnené normové požiadavky. Celkový záver hodnotenia kritických detailov je uvedený v bode 8.2, podľa ktorého: bolo jednoznačne preukázané, že je nevyhnutné zateplenie soklového muriva po celom obvode objektu rodinného domu v Obci Budimír na parcele č. XXX/1 a XXX/X, aby boli splnené požiadavky STN 730540.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho uzatvára:
Rozsah výkonu všetkých subjektívnych občianskych práv vrátane vlastníckeho práva vymedzuje ustanovenie § 3 ods. 1: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Vzhľadom na všeobecnú povahu tohto ustanovenia, porušenie uvedeného zákazu má za následok založenie určitej právnej povinnosti len v spojení s inými konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Výkon vlastníckeho práva, hoci toto právo patrí medzi základné práva a slobody, nie je absolútny.
Podľa § 127 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
V ustanovení § 127 sa vlastníkovi veci ukladajú povinnosti správať sa určitým spôsobom, konkrétne v záujme nerušeného výkonu práv iných vlastníkov sa niečoho zdržať, niečo strpieť, prípadne niečo konať. Toto ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva zakotvenej v § 3.
V § 127 odseku 3 je upravené tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov alebo stavieb.
Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod.
Obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb nie je totožné s údržbou, preto ho treba chápať ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo vo vlastnej stavbe.
Nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a obhospodarovanie možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré treba posudzovať objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony údržby a obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť.
Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu. Z toho vyplýva, že oprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie aj iné kvalifikované osoby (napr. na remeselnícke práce, výkony na pozemkoch a pod.).
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcom bolo vydané stavebné povolenie a to rozhodnutím obce Budimír č. 377/09-Bu/Se zo dňa 13.7.2009, právoplatným 29.10.2009, ktorým im bolo povolené vykonať k existujúcej stavbe rodinného domu prístavbu a nadstavbu, čím dôjde k vzniku ďalšej obytnej jednotky. Dominantná bola teda časť, ktorá sa týkala zriadenia novej stavby napojením sa na inú stavbu, ktorá už existovala, pričom pri jej realizácii bolo treba dodržať dokumentáciu, overenú v stavebnom konaní, ako to vyplýva z bodu 1. určených podmienok stavebným úradom v predmetnom rozhodnutí.
Z tohto rozhodnutia nevyplýva a nie je v ňom ani zmienka o tom, či a v akom rozsahu sa toto rozhodnutie vzťahuje aj na proces zatepľovania celej stavby ako celku, a vychádzajúc z odkazu v bode 1. určených stavebných podmienok, že „stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia“ nemení sa nič na tom, že ohľadom zateplenia sa uvažovalo iba v rámci výkresovej dokumentácie ako jedno z navrhovaných možností. Údaj o kontaktnom zatepľovacom systéme je iba graficky znázornený na novom stave pôdorysu prízemia i poschodia a z hľadiska protipožiarnej ochrany je technickej správe Ing. Q. W. z apríla 2009 vyhodnotená tak, že u zateplenej obvodovej steny polystyrénom nejde o čiastočne požiarne otvorenú plochu.
Z predloženého kompletného materiálu teda vyplýva, že ohľadom domu žalobcov neexistuje žiaden projekt, ktorý by individuálne riešil otázku jeho zateplenia z hľadiska technologických postupov. Nad všetky pochybnosti však so zateplením obvodových múrov domu žalobcov sa uvažovalo, pričom, ako
aj svedkyňa Ing. B. potvrdila, zo stavebného hľadiska je sokel súčasťou múra, ktorý tvorí nadzemnú časť suterénu a je vlastne podlahou prízemia samotnej budovy.
Vykonaným dokazovaním a to najmä obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že vykonanie ochranných prác aj na sokli obvodového múra domu žalobcov zo strany žalovaného (a zrejme nielen tam) je viac než nevyhnutné keď sa zistilo, že steny suterénu sú vlhké a v dôsledku toho aj vnútorné steny v starej ale aj v novej časti domu sú navlhnuté. O nevyhnutnosti vykonania tohto zásahu sa vyjadrila aj svedkyňa Ing. B., zaoberajúca sa tepelnotechnickým hodnotením stavby ako celku a tiež jej jednotlivých častí, tzv. kritických detailov. Aj ona po tom, ako sa čiastočne realizovali práce podľa pôvodného projektu zistila, že suterén tohto domu je používaný a že je vlhký a na základe toho vvvstala potreba drenáže, sanačných omietok a pod. a že v dôsledku toho sa v častiach, ktoré zostali obnažené (vrátane sokla), sa zistil výskyt plesní. Na základe toho tam, kde sa zateplenie sokla nedokončilo, je kritické a je pravdepodobné, že výskyt plesní bude aj v iných častiach.
Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané aj to, že žalovaný žalobcom spočiatku bránil vstúpiť na jeho pozemok (časť) za účelom dokončenia pozdĺžnej steny domu žalobcov, pričom o tejto povinnosti v stavebnom konaní nebolo rozhodované.
Podľa 135 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb.: (1) Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných, reklamných a propagačných zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
Opatrenie podľa tohto ustanovenia má charakter časovo obmedzeného vecného bremena a možno ho uložiť v tých prípadoch, keď uvedené práce nemožno vykonať z vlastného pozemku. Povinnosť možno uložiť buď samostatným rozhodnutím, alebo priamo v rozhodnutí, ktoré sa vydáva vo veci samej (napr. v stavebnom povolení, v rozhodnutí o vykonaní nevyhnutných úprav, udržiavacích alebo zabezpečovacích prác...) a bezprostredne súvisí s § 127 ods. 3 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Sb. (stavebného zákona) oprávňuje stavebný úrad, aby uložil tým, ktorí majú vlastnícke práva k susedným pozemkom nebo stavbám, aby strpeli prevedenie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb za predpokladu, že ide o naplnenie niektorého z účelov uvedených taxatívne v tomto ustanovení. Rozhodnutím stavebného úradu o povinnosti strpieť nevyhnutné práce vzniká správny vzťah; čo sa v danom prípade prejavuje tým, že stavebný úrad je aj skrz nesúhlas vlastníka oprávnený o použití jeho pozemku či stavby rozhodnúť a tým ho, hoci aj dočasne obmedziť vo výkone vlastníckych práv zákonom predvídateľným spôsobom.
Ak ale stavebný úrad správnym rozhodnutím neuložil povinnosť podľa ustanovení § 135 odst. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a stavebník sa s vlastníkom pozemku na spôsobe a rozsahu realizácie prác dohodol, nevznikol správny vzťah medzi účastníkmi a nenáleží o tom rozhodovať stavebnému úradu. Je tomu tak preto, že pri úvahe o povahe vzťahu je nutné vychádzať predovšetkým z rozboru vzájomného postavenia jeho účastníkov, ktoré je v danom prípade rovné. Ako bolo preukázané v konaní, účastníci sa na prácach ohľadom fasády tejto steny dohodli, a nedokončená zostala časť múra v rozsahu jeho sokla. Na základe toho sa žalobcovia domáhali, aby im bolo umožnené vykonať dokončenie zateplenia sokla obvodovej steny ich domu ako existujúcej stavby zo strany žalovaného v rámci jeho ochrany pred nepriaznivými vplyvmi, popísanými vyššie, pričom sa jedná o ochranu nevyhnutne potrebnú. Pritom, ako vyplýva mapových operátov, z pozemku žalovaného by bolo potrebné zabezpečiť v podstate iba montážny priestor, keďže práce by sa konali popri základoch domu žalobcov, stojaceho výlučne na ich pozemku.
Povolenie na zateplenie obvodových múrov bolo žalobcom vydané v rámci komplexného riešenia aj novovzniknutej časti a týkalo sa aj múrov pôvodnej t.j. už existujúcej stavby, ktorých integrálnou súčasťou je aj sokel, ktorý sa nedá oddeliť. Táto existujúca stavba potrebuje nevyhnutnú údržbu, čo v konaní bolo preukázané a nie je možné vylúčiť aj vznik škody a možnosť domáhať sa svojich práv podľa § 417 ods. 2 OZ, podľa ktorého:
(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Toto právo domáhať sa ochrany na súde je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Nemožno sa teda obrátiť na súd s akoukoľvek maličkosťou, ale iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany neoprávneného zasahujúceho. Ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a primerané opatrenia uložené súdom na odvrátenie hroziacej škody, treba posudzovať podľa toho, aká škoda ohrozenému hrozí, t.j. či mu hrozí škoda na majetku alebo na zdraví, alebo či ide o škodu, ktorá hrozí prírode alebo životnému prostrediu. Podľa povahy hroziacej škody treba posúdiť aj to, aké možnosti určitými vhodnými a primeranými opatreniami odvrátiť hroziacu škodu prichádzali do úvahy.
V prejednávanom prípade škoda hrozí nielen na majetku žalobcov ale aj na ich zdraví (výskytom plesní), pričom sa domáhali na žalovanom toho, aby im umožnil následky, ktoré z toho hrozia, odvrátiť. Konanie nemusí spočívať iba v aktívnom konaní niečo reálne plniť či urobiť, ale tiež v nečinnosti - pasivite, vedúcej k zabráneniu vzniku nepriaznivého následku. V kontexte snahy žalobcov o prevenciu zo strany žalobcov podľa § 417 OZ a ochranou svojho majetku a zdravia je vykonanie ochranného zateplenia sokla na stene existujúcej stavby domu nevyhnutným úkonom, a za tým účelom vytvorenie manipulačného priestoru aj na časti pozemku žalovaného objektívne potrebné, preto ho súd v súlade s ust. § 127 ods. 3 OZ zaviazal na povinnosť strpieť výkon týchto prác po dobu nevyhnutne potrebnú tak, ako to bolo špecifikované žalobcami a ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Tejto povinnosti, samozrejme, korešponduje povinnosť žalobcov počiatok týchto prác oznámiť žalovanému tak, ako sa zaviazali, a po ich skončení uviesť pozemok žalovaného do pôvodného stavu.
O trovách konania si súd vyhradil právo rozhodnúť až po právoplatnosti rozsudku v závislosti od jeho výsledku.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.