Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-166-2013.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska č. 16, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. č. XXXX/XX, XXX XX S., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 609,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 505,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 505,-eur od 13.03.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 9,53 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 29,87 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 609,52 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 609,52 eur od 05.03.2013 až do zaplatenia a súčasne, aby navrhovateľovi zaplatila trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z trov právneho zastúpenia.
Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 20.08.2012 uzatvoril navrhovateľ v právnom postavení veriteľa s odporkyňou v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni viazaný spotrebiteľský úver vo výške 505,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporkyne vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami vo forme 24 mesačných splátok po 32,14 eur, t.j. celkom sumu 771,36 eur so splatnosťou prvej splátky 15.09.2012. V zmysle bodu 1.4 Časti 1 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporkyňa súhlasila s tým, aby navrhovateľ poukázal peňažné prostriedky z úveru priamo predajcovi, ktorý odporkyni predal tovar popísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu navrhovateľ následne poskytol odporkyni úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. V zmysle bodu 2.1 Časti 3 úverovej zmluvy sa odporkyňa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných
splátok s tým, že navrhovateľ splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov stanovených v úverovej zmluve, prípadne v aktuálnom sadzobníku poplatkov navrhovateľa, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ by odporkyňa bola poistená. Pri výpočte úrokov z úveru vychádzal navrhovateľ z roku 365-mi dňami (v prípade prestupného roku z 366-mi dňami) a zo skutočného počtu dní. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradila navrhovateľovi ani len časť dlžnej istiny. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne navrhovateľ vyhlásil dňa 04.03.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporkyne splatný v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené mala odporkyňa voči navrhovateľovi ku dňu podania návrhu na začatie konania neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 609,52 eur (505,-eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a 104,52 eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvné úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 609,52 eur od 05.03.2013 až do zaplatenia. V zmysle bodu 4.2 Časti 3 úverovej zmluvy sa účastníci konania dohodli, že navrhovateľ je oprávnený v prípade porušenia povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od odporkyne zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu odporkyne so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporkyňa bola povinná úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Navrhovateľ bol súčasne oprávnený od odporkyne požadovať náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti odporkyne. Podľa bodu 4.4 Časti 3 úverovej zmluvy sa ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy stal celý dlh odporkyne voči navrhovateľovi splatný, pričom nesplatená istina úveru bola až do dňa jeho úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. odporkyňa bola povinná zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu, a to vo výške 44,50 % ročne z aktuálnej dlžnej úverovej istiny.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý tak svoju neúčasť, ako aj navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to fotokópiou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 20.08.2012, fotokópiou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2013 spolu s dokladom preukazujúcim doručenie predmetnej zásielky, ako aj s fotokópiou výpisu z úverového účtu odporkyne vedeného u navrhovateľa a fotokópiou potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade v prospech odporkyne, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
dňa 20.08.2012 uzatvoril navrhovateľ v právnom postavení veriteľa s odporkyňou v právnom postavení dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni za účelom financovania nákupu tovaru zo strany odporkyne spotrebiteľský úver vo výške 505,-eur (cena kupovaného tovaru mala výšku 561,-eur, pričom odporkyňa priamou platbou predajcovi zaplatila sumu 56,-eur), ktorý sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi vrátiť v pravidelných 24 mesačných splátkach so splatnosťou vždy 15-ho dňa v mesiaci vo výške jednej splátky 32,14 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.09.2012 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.08.2014. V predmetnej zmluve sa navrhovateľ s odporkyňou súčasne dohodli na úrokovej sadzbe za poskytnutý úver vo výške 44,50 % ročne, pričom RPMN predstavovala výšku 54,8 % a priemerná RPMN výšku 45,60 %. Navrhovateľ sa s odporkyňou nedohodli na poistení predmetného úveru. Odporkyňa neuhradila navrhovateľovi ani len jednu splátku, na základe čoho navrhovateľ v zmysle bodu 4.1 Časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 04.03.2013 s tým, že k uvedenému dňu sa stal záväzok vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy splatný v celom rozsahu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 01. februára 2013, práva a povinnosti zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 01. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.01.2013.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 % tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah odporkyňa ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzatvorení ovplyvniť. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Uvedený záver možno jednoznačne vyvodiť z účelu a poslania tzv. spotrebiteľského práva, ktoré je založené na základnom postuláte, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako aj s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb na strane dodávateľa. V neposlednom rade je nerovné postavenie medzi týmito subjektmi dané aj možnosťou dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Keď potom v súdenej veci odporkyňa ako spotrebiteľka prijala od navrhovateľa ako dodávateľa (subjektu profesionálne pôsobiaceho na finančnom trhu) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol medzi nimi právny vzťah podliehajúci ochrane tzv. spotrebiteľského práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetná zmluva je zmluvou o úvere, ktorá je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. S poukazom na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že uzavretím predmetnej úverovej zmluvy sa odporkyňa ako
spotrebiteľka v porovnaní s navrhovateľom ako dodávateľom ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred navrhovateľom bez toho, aby odporkyňa mohla nejakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok. V rámci možností preskúmavania obsahu predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva zo strany súdu, sa súd v prvom rade zaoberal samotnou možnosťou preskúmania zmluvnej podmienky o výške zmluvných úrokov, ktorá je síce individuálne dohodnutým zmluvným dojednaním, avšak jedná sa o zmluvnú podmienku prezumovanú § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia (dojednaná výška úroku z omeškania - poskytnutý úver), ktorá je jasne, určito a zrozumiteľne v zmluve vyjadrená. Znenie § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (obsahujúce vyššie vymedzený výpočet zmluvných podmienok, ktoré nie sú neprijateľnými podmienkami), je však podľa názoru súdu potrebné vykladať v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k §-u 53 ods. 1 druhá veta ustanovením špeciálnym, a ktoré obsahuje zákonný limit odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov s tým, že táto odplata nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Z uvedeného potom vyplýva, že súd je oprávnený skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky, týkajúcej sa výšky úroku (odplaty) za poskytnutý úver bez ohľadu na to, že sa jedná o dojednanie prezumované § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené, súd potom podrobil kontrole navrhovateľom uplatnený úrok vo výške 44,5 % ročne, keď s poukazom na § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že dohoda o výške predmetného zmluvného úroku nie je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Uplatnený úrok vo výške 44,5 % ročne dohodnutý v úverovej zmluve (v návrhu na začatie konania uplatnený ku dňu 04.03.2013 v kapitalizovanej výške 104,52 eur a v nasledujúcom období zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do zaplatenia), je podľa názoru súdu v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na neprimerane vysokú výšku takto dojednaného zmluvného úroku z úveru. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2012, zverejnených na webovej stránke www.finance.gov.sk <http://www.finance.gov.sk> a z priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných v eurách v období uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnených na webovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> mal súd preukázanú ročnú percentuálnu mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch v trvaní od jedného do piatich rokov vo výške 45,60 % (v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou predstavovala RPMN výšku 54,8 %) a súčasne priemerné úrokové sadzby za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam, predstavovali pri úveroch so splatením od jedného do piatich rokov výšku 15,08 % ročne z čoho vyplýva, že navrhovateľ si v súdenej veci uplatňuje zmluvné úroky vo výške takmer 3 krát vyššej ako boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam zo strany bánk v rozhodnom období. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvných úrokoch rozhodne podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď súdu je síce zrejmé, že navrhovateľ pôsobí ako finančná inštitúcia na trhu nebankového sektoru s čím sú spojené vyššie riziká s menej náročným zabezpečovaním úverov, avšak podľa názoru súdu nemôžu byť tieto riziká premietnuté do takmer 3-násobnej výšky dohodnutých úrokov oproti úrokom stanovenými bankami. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery aktuálnej judikatúry slovenských súdov, ktoré dospeli k rovnakému právnemu záveru už v prípade, kedy úroky za poskytnuté úvery prevyšovali úroky za úvery poskytované bankami „iba“ 1,5 násobne (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co/138/2012 zo dňa 07.05.2013). Na základe uvedeného súd potom priznal v súdenej veci navrhovateľovi iba výšku reálne poskytnutých finančných prostriedkov a v časti tak kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 104,52 eur, ako aj dohodnutých zmluvných úrokov vo výške 44,50 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do zaplatenia, keďže neprimerané zmluvné podmienky nie je súd oprávnený moderovať, návrh zamietol.
Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy priznanej istiny, t.j. zo sumy 505,-eur počnúc od 13.03.2013 až do zaplatenia, keď uplatnená výška úrokov z omeškania zodpovedá zákonnej úprave § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. Pokiaľ sa však navrhovateľ domáhal v súdenej veci úrokov z omeškania už od 05.03.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý uviedol ako deň mimoriadnej splatnosti celého úveru v oznámení zo dňa 08.03.2013, súd poukazuje na to, že tento dátum predchádza samotnému vypracovaniu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo vyhotovené dňa 08.03.2013. Súd potom priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až odo dňa
nasledujúceho po doručení predmetného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 13.03.2013, keď predmetné oznámenie bolo odporkyni doručené dňa 12.03.2013.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech (navrhovateľ mal vo veci úspech v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 505,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 505,-eur od 13.03.2013 do zaplatenia), náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporkyni, ktorá mala vo veci úspech v menšej časti (odporkyňa mala v konaní úspech v časti nepriznania kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 104,52 eur, zmluvného úroku vo výške 44,50 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 104,52 eur od 05.03.2013 až do zaplatenia, a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 505,- eur od 05.03.2013 do 12.03.2013). Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 36,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 114,36 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena vo výške 39,84 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), potom za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu na začatie konania na súd) t.j. 2 x 39,84 eur, čo predstavuje sumu 79,68 eur. V súlade s § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky, právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2013 vo výške 2 x 7,81 eur, t.j. spolu 15,62 eur. V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa Vyhlášky o DPH vo výške 20 %, súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH z odmeny a tzv. režijných paušálom k jednotlivým úkonom právnych služieb vo výške 19,06 eur, t.j. 20 % zo sumy 95,30 eur). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 63,06 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny spolu s úrokmi z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci samej a nepriznaných kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 104,52 eur, zmluvných úrokov vo výške 44,50 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 až do rozhodnutia vo veci samej, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 104,52 eur od 05.03.2013 do rozhodnutia vo veci samej, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 505,-eur od 05.03.2013 do 12.03.2013), keď uplatnená istina spolu so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala výšku 863,19 eur, súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov konania vo výške 26,12 % (t.j. rozdiel úspechu navrhovateľa vo výške 63,06 % a jeho neúspechu vo výške 36,94 %), t.j. titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 9,53 eur (26,12 % zo sumy 36,50 eur) a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,87 eur (t.j. 26,12 % zo sumy 114,36 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.