Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-67-2022.pdf
PDF · 163.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/X, F., zastúpeného: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, Nitra, adresa na doručovanie: Lombardíniho 22B, Bratislava, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, IČO: 00 151 866, o správnej žalobe zo dňa 20. 08. 2022 proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-24/2022-SK zo dňa 13. 06. 2022, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZ-NR-KDI-24/2022- SK zo dňa 13. 06. 2022 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Šali č. ORPZ-SA-OPDP52-226/2021-P zo dňa 10. 03. 2021 a vec vracia Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Šali na ďalšie konanie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 18. 08. 2021 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, z ktorej vyplývalo, že žalobca prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti, v obci Diakovce na ceste III/1349 na 8.2 km, dňa 18. 08. 2021 v čase o 10:48 hod., o 43 km/h osobným motorovým vozidlom zn. Audi Q7, EČ: SA290CJ, porušil ust. § 16 ods. 4 zákona. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o cestnej premávke“, resp. „zákon č. 8/2009 Z.z.“), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“, resp. „zákon č. 372/1990 Zb.“).
Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam policajta zo dňa 18. 08. 2021, fotodokumentácia v počte 2 foto, certifikát o overení meracieho prístroja, evidenčná karta vodiča a evidenčná karta vozidla.
2. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Šali dňa 20. 10. 2021 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalobca, namietajúc v ňom rovnaké skutočnosti, ako aj v žalobe.
3. Následne bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie o priestupku, ako aj upovedomený o začatí konania, podaním zo dňa 22. 12. 2021, z ktorého sa najskôr ospravedlnil právny zástupca žalobcu, následne z ďalšieho termínu ústneho pojednávania žalobca. Do spisu bola založená aj mapa so súradnicami, vyplývajúcimi z fotodokumentácie, a tiež i úradný záznam zo dňa 03. 12. 2021, spracovaný npráp. Róbertom Mešterom, v ktorom bolo uvedené, že po nameraní bolo uvedené vozidlo
zastavené asi 100 metrov pred koncom obce Diakovce pri poľnohospodárskom družstve na pravej strane vozovky. Vodič vozidla nesúhlasil s blokovým konaním, tak bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Počas spisovania priestupku bolo vodičovi umožnené vyjadriť sa ku skutku čo odmietol a taktiež odmietol podpísať SVOP.
4. Dňa 10. 03. 2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku, v ktorej žalobca uviedol, že dňa 18. 08. 2021 viedol motorové vozidlo zn. Audi Q7, cez obec Diakovce, pričom si nie je vedomý žiadneho spáchania dopravného priestupku. Bol zastavený policajnou hliadkou, pričom mu oznámili, že podľa ich merania prekročil povolenú rýchlosť, s čím nesúhlasil. Hliadka ho zastavila už mimo obce, pričom mu na mieste nevedeli preukázať, či merali v obci alebo mimo obce. Taktiež z predchádzajúcich skúseností, bolo už súdom preukázané, že ručné meracie prístroje tohto typu Trucam nemerajú správne. Nemajú správne zaznamenanú polohu, pri meraní s prístrojom a jeho protipohybe s prístrojom, ten nameria väčšiu rýchlosť vozidla, ako sa v skutočnosti vozidlo pohybuje. Je presvedčený, že dopravný priestupok neprekročil a príslušníci PZ sa dostali do omylu z dôvodu používania nekvalitného meracieho prístroja. Má za to, že v tomto štádiu nebolo preukázané, že zariadenie je certifikované aj na klimatické podmienky v čase spáchania priestupku, najmä čo sa týka teploty a vlhkosti prostredie, preto nie je možné takýmto dôkazom preukázať jeho vinu. Zároveň neboli preukázané predchádzajúce kalibrácie meracieho prístroja. Z uvedeného preto nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie priestupku. Nie je si vedomý spáchania priestupku. Obvinený nemal už ďalšie návrhy a pripomienky a na znak súhlasu zápisnicu podpísal žalobca, ako aj jeho právny zástupca.
5. Rozhodnutím č. ORPZ-SA-OPDP52-226/2021-P zo dňa 10. 03. 2022 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Šali ako prvostupňový správny orgán rozhodol o prejednaní priestupku tak, že obvinený z priestupku - žalobca dňa 18. 08. 2021 v čase 10:48 hod. viedol vozidlo, tov. zn. Audi Q7, ev. č. SA290CJ v obci Diakovce po ceste III/1349, kde v kilometri 8.2 hliadka ODI Šaľa vykonala meranie maximálnej povolenej rýchlosti certifikovaným meracím prístrojom Micro Digi-Cam LTI 20-20 TruCam ev. č. A., ktorým mu bola nameraná okamžitá rýchlosť 93km/h-1. V meranom úseku cesty bola povolená maximálna rýchlosť 50 km/h-1 a vodičom bola prekročená o 43 km/h-1. Prekročenie rýchlosti bolo zaznamenané záznamom č. 1629283702_b100_0818_104822.jmx. Žalobca ako obvinený týmto svojim konaním porušil ustanovenie §-u 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. h) bod 2) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa §-u 22 ods. 2 písm. d) s poukazom na ust. §-u 82 zákona o priestupkoch bola žalobcovi ako obvinenému uložená pokuta vo výške 30 eur. Okrem toho podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z., bol žalobca povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-24/2022-SK zo dňa 13. 06. 2022 žalovaný odvolanie, ktoré podal žalobca zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Šali č. ORPZ-SA-OPDP52-226/2021-P zo dňa 10. 03. 2021 potvrdil.
7. V odôvodnení žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku v celom rozsahu, celý spisový materiál, dôvody nespokojnosti odvolateľa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že účastník konania dňa 18. 08. 2021 v čase o 10:48 hod. viedol vozidlo továrenskej zn. Audi Q7 s ev. č.: SA290CJ v obci Diakovce po ceste III/1349, kde v kilometri 8,2 hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa vykonávala meranie maximálnej povolenej rýchlosti certifikovaným meracím prístrojom Micro Digi-Cam LTI 20-20 TruCam ev. č.: A., ktorým mu bola nameraná okamžitá rýchlosť 93 km/h-1. V meranom úseku cesty, kde je povolená maximálna povolená rýchlosť 50 km/ h-1 a vodičom bola prekročená o 43 km/h-1. Prekročenie rýchlosti vodičovi hore uvedeného vozidla
bolo zaznamenané záznamom č. 1629283702_b100_0818_104822.jmx. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie vodiča Miroslava Sýkoru, ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 4) zákona o cestnej premávke, na základe čoho ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) bod. 2 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva, že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km/h.
K podanému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že je potrebné poukázať na celý postup vyplývajúci zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamov hliadky, fotodokumentácie, ako aj zo samotného spisového materiálu a to, že uvedené vozidlo továrenskej zn. Audi Q7 s ev. č.: SA290CJ bolo namerané v obci Diakovce na ceste III/1349 v km 8,2, kde hliadka ODI Šaľa vykonávala meranie najvyššej povolenej rýchlosti v obci, čo vyplýva aj z GPS súradníc z uvedeného meracieho prístroja TruCam. Tieto súradnice sa aktualizujú v meracom prístroji samé podľa polohy, bez zásahu obsluhy do meracieho prístroja a sú viditeľné aj na dôkaznom materiáli a to fotodokumentácií uvedeného priestupku vozidla Audi Q7, kde vidno aj rýchlostný limit merania 50 km/h, a taktiež vzdialenosť, na ktorú bolo vozidlo zachytené meracím prístrojom.
Žalovaný taktiež po kontrolnom nahodení GPS súradníc z fotodokumentácie na mape, mal za zrejmé, že sa jedná o úsek cesty nachádzajúci sa v obci, kde je taktiež v pozadí vidno aj zvislú dopravnú značku a zastavanú časť obce. Meranie bolo vykonávané certifikovaným laserovým prístrojom zn. Micro Digi-Cam, LT I 20-20 TruCam s výrobným číslom TC006526, ktorý bol schválený na vykonávanie merania rýchlosti pre Policajný zbor, ktorý podlieha pravidelnej kalibrácií každého pol roka v Slovenskej legálnej metrológií. Taktiež aj z certifikátu o overení č. 0056/312.04/21 nachádzajúcom sa v spisovom materiáli je zrejmé, že uvedený prístroj bol riadne kalibrovaný a vykonaná kalibrácia bola platná. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že obsluhu uvedeného meracieho prístroja možno vykonávať až po absolvovaní školenia na tento uvedený prístroj a udelenia certifikátu na obsluhu takéhoto prístroja, teda službukonajúci policajt, ktorý tento merací prístroj obsluhoval, bol riadne vyškolený a poučený o tom, ako s uvedeným prístrojom správne pracovať.
K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sťahovanie dát z meracieho prístroja TruCAm sa vykonáva v PC programe TruCam wiever, kde sa vyhotovuje fotografia zo samotného videozáznamu a ostatné dáta sú v uvedenom programe ukladane automaticky, preto mal žalovaný za to, že nemožno spochybniť vyhotovenie uvedenej fotodokumentácie samotného skutku a nazvať ju „skladačkou“. O meraní protipohybom poznamenal, že takéto meranie nemožno vykonať, nakoľko ako je vidno v uvedenej fotodokumentácií záznam č. 1629283702_bl00_0818_104822.jmx, počas merania musí obsluha merača TruCam namieriť červeným zarovnávacím krížikom na uvedené vozidlo, a preto z hľadiska protipohybu, by ho bolo nemožné zachytiť. Na otázku teploty a vlhkosti poukázal žalovaný na skutočnosť nachádzajúcu sa v návode na obsluhu uvedeného meracieho prístroja, kde sa uvádza, že merací prístroj TruCam je určený pre rozsah teplôt od -10 °C do + 60° C a je utesnený tak, aby poskytoval ochranu pred bežne sa vyskytujúcimi podmienkami v teréne a je chránený voči prachu a ľahkej vlhkosti. K dôkaznej fotodokumentácií s číselným označením 121619, ktorá je spomínaná v rozkaze o uložení sankcie za priestupok, a ktorá je odlišná ako označenie fotodokumentácie spomínanej v rozhodnutí, žalovaný dodal, že v uvedenej veci sa jedná o pisársku chybu prvostupňového správneho orgánu.
Žalovaný ako odvolací správny orgán, s prihliadnutím na závažnosť priestupku a mieru jeho závažnosti, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania (žalobca), pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 citovaného zákona prihliadal na okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv a tieto v odôvodnení rozhodnutia rozpísal. Vzhľadom k závažnosti uvedeného skutku mu správny orgán uložil najnižšiu sankciu vo výške 30,- eur.
Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie o priestupku prvostupňového správneho orgánu preskúmateľné v časti, v ktorej bola stanovená výška sankcie pre dostatok dôvodov, nakoľko je známe, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Určenie výšky sankcie v rámci určeného rozpätia je výsledkom správneho uváženia. Správny orgán sa zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako premisy takejto úvahy ustanovuje, obstaral si za tým účelom potrebné dôkazy, vyvodil z nich skutkové a právne zistenia a až potom na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní
zmyslu a účelu zákona, ktoré zákon ustanovuje, dospel pri dodržaní pravidiel logického posudzovania, k rozhodnutiu.
Záverom žalovaný zhodnotil, že listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli boli zistené a získané zákonným spôsobom, prvostupňový správny orgán Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali rozhodol vo veci priestupku, ktorá bola predmetom správneho konania v súlade so zákonom SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Správny orgán, ktorý sa predmetnou vecou zaoberal v prvom stupni, pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, dostatočne preukázal spáchanie, ako aj zavinenie priestupku účastníkom konania a svojím konaním mu neodoprel žiadne procesné práva a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.
III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)
8. Žalobou zo dňa 20. 08. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-24/2022-SK zo dňa 13. 06. 2022 spolu s rozhodnutím vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Šali, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-SA-OPDP52-226/2021-P zo dňa 10. 03. 2022.
9. V žalobných bodoch žalobca v prvom rade vymedzil skutkový stav. Žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval na námietky žalobcu, že k zastaveniu vozidla došlo mimo obec a aj meranie rýchlosti tým pádom bolo mimo obec. K požiadavke vodiča na presné špecifikovanie GPS súradníc z meracieho prístroja správny orgán nereflektoval, ale len „spracoval“ dokument, kde samostatne uviedol údaje (bez oboznámenia odkiaľ tieto údaje spracoval, akým spôsobom a doložením zdrojových podkladov) a samostatne fotku vozidla. Žalovaný bol povinný z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami doplniť dokazovanie v tomto smere, aby bola predmetná okolnosť bez akejkoľvek pochybnosti doložená dôkazmi.
10. Žalobca v ďalšej časti žaloby namietal nevysporiadanie sa s jeho námietkami v priebehu správneho konania a nesprávne zistený skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje tým, že žalovaný nesprávne posúdil a vyhodnotil dôkaznú situáciu, ktorá vychádzala zo spisového materiálu, čím nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní a zákonom o priestupkoch. Správny orgán sa nezaoberal rozpormi medzi výpoveďou účastníka konania a dokumentom, kde boli doplnené údaje o GPS. Správny orgán sa len obmedzil na zistenia z podkladového objasňovaného materiálu, ktoré spôsobili jeho mylné presvedčenie.
11. V súvislosti s meracím prístrojom žalobca uviedol, že žalovaný uvádza, že merací prístroj Micro Digi- Cam LTI 20-20 TruCam ev.č. TC006526, má byť certifikovaný, avšak neboli doložené ostatné doklady preukazujúce technickú spoľahlivosť a správnosť daného meracieho zariadenia. Neboli doložené doklady o vykonávaní pravidelných funkčných skúšok tohto zariadenia, o pravidelne vykonávaných kalibráciách tohto zariadenia. Je rozdiel „overenie meradla“, na ktoré odkazuje správny orgán, a je rozdiel „kalibrácia meradla“, na ktoré žalovaný nereflektoval a ktoré nezabezpečil. Tieto doklady sú nevyhnutné k tomu, aby bolo preukázané, že zariadenie je funkčné a technicky spoľahlivé a výsledky jeho meraní sú správne. Len samotný Certifikát o overení k takémuto preukázaniu nepostačuje. Žalobca navrhol, aby boli doplnené uvedené príslušné technické doklady (certifikáty, kalibrácie, funkčné kontroly), ktoré preukazujú, že zariadenie je funkčné a technicky spoľahlivé a výsledky jeho meraní sú správne. Zároveň poznamenal, že tieto skutočnosti namietal už aj v administratívnom konaní, kde žiadal o doplnenie s možnosťou následne sa opätovne oboznámiť a vyjadriť k zisteným okolnostiam. V napadnutom rozhodnutí žalovaný však uviedol, že v zápisnici o ústnom prejednaní priestupku je uvedené: „Stanovisko správneho orgánu k námietkam, vyjadreniam, resp. návrhom účastníka konania: Obvinený z priestupku nemá ďalšie návrhy a pripomienky.“ S uvedeným žalobca nesúhlasil.
12. Žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal rozpormi ohľadom skúšky meracieho prístroja za vymedzených klimatických podmienkach a správnosti zistených meraní meracieho zariadenia pri diametrálne iných klimatických podmienkach. Žalovaný sa len obmedzil na Certifikát o overení a svoju vlastnú úvahu. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že odkazuje na „návod na obsluhu uvedeného meracieho prístroja“. Žiaden takýto dokument však nebol súčasťou správneho spisu pred predložením odvolaciemu orgánu. Navrhol, aby bolo doplnené dokazovanie vo forme zabezpečenia
dôkazov, že kalibrácie meracieho prístroja a certifikovanie meracieho prístroja sú aj na klimatické podmienky v čase spáchania priestupku, najmä čo sa týka teploty a vlhkosti prostredia. Rovnako aj dôkazy, že by meranie meracím prístrojom bolo úplne rovnaké a spoľahlivé pri každej teplote vonkajšieho prostredia, pri každej vlhkosti vzduchu.
13. V ďalšej časti žaloby uviedol, že žalovaný sa nezaoberal rozpormi ohľadom spôsobu merania meracím prístrojom a vplyvom protipohybu na nameranú rýchlosť. Žalovaný sa len obmedzil na úvahu, že žiaden taký vplyv nehrozí. Namietajúce skutočnosti žalobca podložil rozsiahlym odborným výkladom, podľa ktorého laserové meranie vyžaduje pevné statické umiestnenie, pričom zariadenie zrealizuje minimálne dve merania, z ktorých vypočíta rýchlosť vozidla. Pokiaľ zariadenie nie je pevné, ale nastane jeho pohyb (či už úmyselne alebo z nedbanlivosti), výpočet nie je presný. Na tomto nič nemení „červený zarovnávací krížik“, ktorý len určuje bod, ku ktorému sa meria vzdialenosť, avšak keďže merania musia byť minimálne dve, tak náhodný pohyb medzi nimi spôsobuje nepresnosť merania. Žalobca opäť navrhol, aby bolo doplnené dokazovanie vo forme zabezpečenia dôkazov, že by pri protipohybe s prístrojom počas merania nedošlo k nameraniu inej ako skutočnej rýchlosti meraného vozidla.
14. Záverom žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci odôvodňujúc ho tým, že jednostrannosť konania prejednávajúceho orgánu je preukázaná aj tým, že účastník konania bol predvolaný na ústne pojednávanie na deň 10. 03. 2022, kde sa mal daný skutkový stav prejednávať. Avšak prejednávajúci orgán v tento deň aj vydal napádané rozhodnutie, t.j. ústne pojednávanie už bolo pre nich len „formalitou“, rozhodnutie mali pripravené vopred, o výsledku boli rozhodnutí vopred, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa ešte len mali prejednať na ústnom pojednávaní, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré tam účastník konania uviedol alebo skutočností, ktoré by sa mali doplniť. Takýto postup je v rozpore s procesnými právami účastníka konania a v rozpore so správnym poriadkom ako aj priestupkovým konaním a predstavuje závažný zásah do základných práv obvineného. Rozhodnutie preto trpí vadami, pre ktoré je nevyhnutné jeho zrušenie.
IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
15. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 11. 2022, v ktorom uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa nachádza a teda je uvedené foto č. 1629283702_bl00_0818_104822.jmx a taktiež z tohto fotografického záznamu riadne vyplývajú aj GPS súradnice miesta, kde službukonajúca hliadka polície vykonávala meranie maximálnej povolenej rýchlosti. Žalovaný by chcel taktiež opätovne poukázať aj na spomenutú evidenčnú kartu vodiča, kde v uvedenom prípade u žalobcu sa týka o opakované recidívne správanie z hľadiska porušovania ustanovenia § 16 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K žalobcovým námietkam uviedol, že napriek skutočnostiam, ktoré uviedol v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku, po jej celom preštudovaní a využití ďalších možnosti vyjadrenia sa, alebo podania iného stanoviska, či návrhu alebo pripomienky ju na znak súhlasu vlastnoručne podpísal spolu so svojím právnym zástupcom.
16. Ďalej poukázal na skutočnosť, že miesto vykonávania merania a teda miesto, kde bolo uvedené vozidlo Audi Q7 namerané, konkrétne presný kilometer cestnej komunikácie je uvedené v správe o výsledku objasňovania priestupku, ktorú hore uvedený žalobca odmietol podpísať a taktiež aj v samotnom napadnutom rozhodnutí o priestupku správneho orgánu. Žalobca taktiež vo svojej žalobe uvádza, že jediným úradným záznamom o prekročení rýchlosti je fotografický záznam, ktorý však ako on sám uvádza, neobsahuje údaje dostačujúce na jeho usvedčenie za uvedený priestupok a je tzv. „skladačka“. Na túto skutočnosť žalovaný taktiež poukázal v rozhodnutí o odvolaní, kde uviedol, že záznam z prekročenia rýchlosti je dokument vytvorený priamo z elektronického merača rýchlosti TruCam, ktorý obsahuje všetky potrebné údaje, dokumenty a GPS súradnice k dostatočnému usvedčeniu žalobcu. Spochybniteľnosť uvedených údajov či vytvorenia záznamu z elektronického meraču ako aj zabezpečenia videozáznamu a jeho priame posúdenie považuje žalovaný za irelevantné a bezdôvodné, nakoľko z fotografického záznamu uvedeného skutku je jasne zreteľné o aké vozidlo sa jednalo (teda typ, farba a evidenčné číslo vozidla), taktiež aj v akom úseku komunikácie bolo namerané, nakoľko GPS súradnice z výstupu z elektronického meraču to dokazujú.
17. K námietke žalobcu spočívajúcej v nejasnosti miesta, kde k nameraniu došlo a vykonania merania tzv. protipohybom žalovaný poukázal na úradný záznam spracovaný členom službukonajúcej hliadky npráp. Róbertom Mešterom, kde v tomto zázname je presne špecifikované a popísané od samotného
začiatku vykonávania merania hliadky, teda miesto merania, spôsob akým bolo meranie vykonané až k samotnému zastaveniu, či prejednaniu žalobcu. Taktiež sa v tom zázname uvádza, že vozidlo Audi Q7 s ev. č.: SA290CJ, ktoré v tom čase viedol žalobca, bolo zastavené asi 100 metrov pred koncom obce Diakovce pri poľnohospodárskom družstve na pravej strane vozovky. Žalobca na mieste nesúhlasil s prejednaním uvedeného skutku v blokovom konaní, preto s ním bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa však odmietol písomne vyjadriť a taktiež ju podpísať. Námietky zo strany žalobcu k doloženiu zvyšných kalibrácií. certifikácií a iných vykonávaných skúšok elektronického merača z dôvodu určenia jeho presnosti a spoľahlivosti považuje žalovaný za bezdôvodné, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádza certifikát správnosti uvedeného prístroja č. 0056/312.04/21, vydaný Slovenskou legálnou meteorológiou platný za obdobie, v ktorom bolo meranie vykonávané. V tomto certifikáte je taktiež uvedené, aké klimatické podmienky sa v danom čase vykonávania skúšky prístroja nachádzali v okolí, avšak nikde nie je uvedené, že konkrétne dané klimatické podmienky sú podmienkou presnosti merania. Preto by chcel žalovaný poukázať na ničím nepodloženú námietku zo strany žalobcu, ku klimatických podmienok ním uvádzaných, v danom dni a čase jeho spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a namerania elektronickým meracím prístrojom TruCam.
18. Žalovaný k podávanej žalobe má za potrebu opätovne uviesť, že zo spisového materiálu je zrejmé, že k dopravnému priestupku došlo z dôvodu, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. K uvedeným námietkam, ktoré sú v podstate zhodné s námietkami uvádzanými v odvolacom konaní je tiež potrebné poukázal' na obsah napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný dal žalobcovi vyčerpávajúce odpovede v intenciách odvolania, vysporiadal sa s listinnými dôkazmi, ktoré v odvolacom konaní skúmal a vyhodnocoval, pričom vyhodnotením týchto dôkazov dospel k záveru, ako to uvádzal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa v konaní zaoberal každou relevantnou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom preskúmaním spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, tak ako to vyplýva z administratívneho materiálu, čím skutkový stav veci po vyhodnotení týchto dôkazov považoval za spoľahlivo zistený a preukázaný, na základe ktorého sa dospelo k záveru, že skutok, ktorý sa kládol za vinu žalobcovi sa skutočne stal a oprávnene bol teda zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.
19. Na základe všetkých hore uvedených skutočností žalovaný zastal stanovisko, že konanie a rozhodovanie v predmetnej veci, teda aj rozhodnutie o odvolaní vedené pod číslom konania KRPZ-NR- KDI-24/2022-SK zo dňa 13. 06. 2022 nie je nezákonné, nemá znaky arbitrárnosti, a preto navrhol, aby krajský súd v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v medziach predmetnej žaloby dospel k záveru, že konanie žalovaného v tejto veci je v súlade so zákonom a súdu zároveň navrhol, aby žalobu zamietol ako neodôvodnenú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
20. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal ďalšie vyjadrenie zo dňa 10. 01. 2023, v ktorom argumentoval, že ani Úradný záznam spracovaný Róbertom Mešterom dňa 18. 08. 2021 nezachytáva presné súradnice GPS vozidla v čase uskutočnenia merania jeho rýchlosti. Tvrdenie žalovaného, že presné miesto merania je popísané v Úradnom zázname člena službukonajúcej hliadky npráp. Róberta Meštera, nie je správne. Predmetný Úradný záznam neobsahuje presné miesto merania formou GPS súradníc. Neobsahuje ani prílohy - napríklad fotodokumentáciu, kde malo byť zaparkované služobné vozidlo, z ktorého sa malo merať, alebo podobný dôkaz. Len písomný záznam, že išlo o Diakovskú cestu a to jej 8,2 km, nie je dostatočne relevantným dôkazom. Absentuje akýkoľvek dôkaz, že išlo o 8,2 km danej cesty. Interné postupy pri objasňovaní priestupkov alebo trestných činov spáchaných dopravným prostriedkom vyžadujú spracovanie fotodokumentácie, ktorá preukazuje aj samotné miesto priestupku. Bez nej ide len o tvrdenie správneho orgánu bez príslušného dôkazu. Rovnaká absencia dôkazov je aj v Správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 18. 08. 2021, v ktorej je opäť uvedený len 8,2 km, avšak bez akéhokoľvek dôkazu. Na margo je nevyhnutné uviesť, že len samotný Úradný záznam príslušníka PZ, ktorý mal zistiť priestupok / trestný čin páchateľa, nie je dostatočným dôkazom pre uznanie viny páchateľa. Ide len o dokumentovanie operatívneho postupu polície, ktorý má len povahu informácie, avšak nemôže byť použitý ako dôkaz v súdnom konaní. Tobôž, ak takýto úradný záznam je vypracovaný len takým príslušníkom PZ, ktorý zdokumentováva priestupok / trestný čin, teda je zúčastnený na priamom prejednávaní priestupku, teda na postupe, ktorý vedie k sankcionovaniu páchateľa. Poukázal tiež, že v minulosti už npráp. Róbert Mešter vypracovával úradný záznam v
inom správnom konaní (ORPZ-SA-OPDP53-1/2017), v ktorom popisoval údajný dopravný priestupok (prekročenie rýchlosti) s objektívnou zodpovednosťou držiteľa vozidla firmy S-CAR IN, s.r.o., kde je žalobca jediným spoločníkom a prokuristom, pričom zastupoval spoločnosť v správnom konaní. Na základe takéhoto úradného záznamu bola spoločnosti S-CAR IN, s.r.o., uložená sankcia rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Toto rozhodnutie však bolo zrušené druhostupňovým správnym orgánom. V tomto smere vzniká podozrenie, či ide zo strany dotknutého príslušníka stále k nestrannému konaniu alebo sú to okolnosti možnej predpojatosti tejto osoby. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že Úradný záznam spracovaný Róbertom Mešterom dňa 18. 08. 2021 obsahuje, že predmetné vozidlo bolo zastavené asi 100 metrov pred koncom obce Diakovce pri poľnohospodárskom družstve na pravej strane vozovky. Počas ústneho pojednávania dňa 10. 03. 2022 si žalobca zhotovil fotokópiu priestupkového spisu, kde Úradný záznam spracovaný Róbertom Mešterom dňa 18. 08. 2021 neobsahuje žiadne takéto informácie. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, prečo takéto okolnosti žalovaný tvrdí. Buď neuvádza pravdu, alebo existujú dva rôzne úradné záznamy, pričom ten, na ktorý odkazuje žalovaný, nebol vôbec súčasťou priestupkového spisu do dňa 10. 03. 2022. ak bol spracovaný alebo doložený do spisu následne, tak nebol o ňom žalobca oboznámený, čím došlo k porušeniu správneho konania, keďže bolo rozhodnuté bez toho, aby bol žalobca oboznámený s celým spisovým materiálom a dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správnym orgánom. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na postup npráp. Róberta Meštera v inom priestupkovom konaní (ORPZ-SA-OPDP53-1/2017), kde bol spracovaný plán miest meraní na preukázanie miesta spáchania priestupku. Žiaden takýto postup v tomto prípade však nebol zhotovený, čo zase preukazuje nedostatok dôkazov na jasné a zreteľné stanovenie skutkového stavu veci. Svoje tvrdenia žalobca podporil aj poukázaním na rozhodovaciu prax v správnom súdnictve, kde boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov práve pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nereflektovanie na tvrdenia a námietky účastníka správneho konania a nezabezpečenie preukázateľných a nezameniteľných dôkazov, a to na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžd/24/2011 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Sp/5/2011. V ostatnej časti vyjadrenia žalobca v značnej miere zotrval na skutočnostiach uvedených už v podanej žalobe, preto ich správny súd opätovne neopakoval.
21. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.
22. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 14. 04. 2023, za účasti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 SSP, ktorý svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil.
Dňa 13. 04. 2023 súd zabezpečil užívateľský návod Systém Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam II zo strany žalovaného, ktorý sa stal súčasťou súdneho spisu a súd sa s ním oboznámil.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 06. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZ-NR-KDI-24/2022-SK zo dňa 13. 06. 2022, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Šali č. ORPZ-SA-OPDP52-226/2021-P zo dňa 10. 03. 2021 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 3 SSP a vec vrátil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Okresnému dopravnému inšpektorátu v Šali na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
24. Vychádzal pritom z tohto právneho posúdenia:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku a rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákon o priestupkoch“, resp. „zákon č. 372/1990 Zb.“), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
Podľa § 12 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
Podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2. vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 21 až 50 km h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km h-1.
Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 9 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj "SSP"), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a), ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
25. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
26. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové
znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona o priestupkoch zavinenie z nedbanlivosti.
27. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.
28. Úlohou súdu v danom konaní tak bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktoré uznali žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2. zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. d) bod 1. zákona o priestupkoch mu uložili sankciu - pokutu vo výške 30,- eur. Žalobca v žalobe svoje námietky subsumoval pod žalobné dôvody uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 písmeno d), e), f), g) SSP - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, popierajúc spáchanie priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu.
29. Súd posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, tak ako je opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vychádzal pritom z toho, že jediným priamym dôkazom o spáchaní priestupku žalobcom bol záznam: 1629283702_b100_0818_104822.jmx, ktorý sa nachádza v administratívnom spise v dvoch vyhotoveniach, pričom v jednom vyhotovení je na osobné motorové vozidlo zamierený krížik a v druhom vyhotovení je osobné motorové vozidlo bez krížika, avšak číslo záznamu je rovnaké, čo orgány verejnej správy žiadnym spôsobom nevysvetlili a to ani v dôsledku námietok žalobcu, ktorý spochybňoval uvedený záznam. Okrem toho bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, bez podpisu žalobcu a dva úradné záznamy, spísané príslušníkom policajného zboru, avšak bez konfrontácie s tvrdeniami žalobcu, a preto ich nie je možné považovať za dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali spáchanie priestupku žalobcom. Rovnako tak v spise absentujú potvrdenia o absolvovaní školenia príslušníkov policajného zboru, vykonávajúcich meranie v čase spáchania priestupku a tiež udelené certifikáty na obsluhu službukonajúcim policajtom, a to i napriek tomu, že žalobca takýto dôkaz požadoval a žalovaný naň v preskúmavanom rozhodnutí poukazoval, avšak v administratívnom spise absentuje.
30. Za nedostatočne zistený skutkový stav považoval správny súd aj tú skutočnosť, že v administratívnom spise je založený certifikát o overení, avšak orgány verejnej správny sa v žiadnom rozsahu nevysporiadali s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa kalibrácie meradla, k čomu žalobca uvádzal, že ide o rôzne dokumenty. V prípade, ak správne orgány nevyhovejú návrhom účastníka konania na doplnenie dokazovania, resp. dokazovanie nevykonajú, je ich povinnosťou uvedenú skutočnosť v odôvodnení uviesť a zdôvodniť jej nevykonanie. V tomto ohľade takéto zdôvodnenie absentovalo.
31. Rovnako tak v spise bola založená strana č. 60 ZTS Elektronika SKS s.r.o. - TruCam II Užívateľský návod 1. vydanie, v dôsledku čoho správny súd vyzval žalovaného na predloženie celého užívateľského návodu a mal za to, že z predloženého užívateľského návodu skutočne vyplýva, že sťahovanie dát z meracieho prístroja sa vykonáva v PC programe TruCam wiever, kde sa vyhotovuje fotografia zo samotného videozáznamu, ale keďže vznikol spor ohľadom pravosti fotodokumentácie, bolo nevyhnutné, aby súčasťou spisu bol aj videozáznam, z ktorého fotografia vznikla, čím by bolo nespochybniteľné jej vyhotovenie a to bez ohľadu na to, v akej forme je založená v spise (nezhoda so žalobcom predloženými inými fotografiami).
32. Taktiež je nevyhnutné, aby sa správne orgány oboznámili s užívateľským návodom v celom rozsahu a nielen s jednou stranou, ujasnili si, či ide o zariadenie TruCam (tak ako je vymedzené vo výroku) alebo TruCam II (užívateľská príručka), podľa toho aj vymedzili skutok a zabezpečili si príslušný užívateľský návod, v rámci ktorého sú uvedené aj rôzne funkcie zariadenia a vysporiadali sa s nimi v rámci tvrdení žalobcu. Rovnako tak je potrebné odstrániť rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a predloženými úradnými záznamami službukonajúceho príslušníka policajného zboru, a to nie formou ďalších úradných záznamov, ale výsluchom, resp. konfrontáciou účastníka konania a službukonajúceho príslušníka policajného zboru.
33. Čo sa týkalo námietky zaujatosti, vznesenej žalobcom, správny súd má za to, že takáto námietka v správnom konaní vznesená nebola, ako ani v súdnom konaní nebola dostatočne odôvodnená. Vo vzťahu k odvolaciemu orgánu sa týkala iného príslušníka odvolacieho orgánu, nie toho, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal a argumentácia toho, že spolu sedia v jednej kancelárii, nie je relevantná. Rovnako tak vo vzťahu k p. Mešterovi bola vznesená námietka vytvárajúca určitú pochybnosť o jeho postupe, čo nepreukazuje však samé o sebe jeho zaujatosť voči žalobcovi, a preto ani v tomto prípade, nebolo možné sa s takouto námietkou zaoberať. V prípade, ak žalobca zotrvá na svojej námietke zaujatosti, je potrebné, aby v ďalšom správnom konaní postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a predmetnú námietku zaujatosti aj vzniesol a riadne odôvodnil.
34. Ohľadom námietky, týkajúcej sa manipulácie s administratívnym spisom a návrhu na odročenie pojednávania za účelom preskúmania obsahu súdu predloženého administratívneho spisu s obsahom dokumentácie nachádzajúcej sa v PC právneho zástupcu žalobcu, správny súd takúto požiadavku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko aj žalobca mohol poprieť existenciu dokumentu v PC, resp. ho vymazať, a tým vytvoriť domnienku manipulácie s administratívnym spisom. Pre správny súd v tomto ohľade bolo záväzné to, ako bol súdu administratívny spis predložený, t.j. zviazaný, riadne očíslovaný a jednotlivé strany boli verifikované povereným príslušníkom žalovaného. Preto bolo potrebné dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal svoju námietku, týkajúcu sa manipulácie so spisom.
35. Zhrnúc vyššie uvedené, ako aj vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predloženého súdu, aplikujúc primerane zásady trestného konania, správny súd nemal za preukázané, že žalobcovi dňa 18. 08. 2021 v čase o 10:48 hod., keď viedol vozidlo tov. zn. Audi Q7, ev. č. P. v obci Diakovce po ceste III/1349, kde v kilometri 8,2 hliadka ODI Šaľa vykonávala meranie maximálnej povolenej rýchlosti certifikovaným meracím prístrojom Micro Digi-Cam LTI 20-20 TruCam ev. č. A., bola nameraná okamžitá rýchlosť 93 km/h-. V meranom úseku cesty je povolená maximálna rýchlosť 50km/h-1 a vodičom mala byť prekročená o 43 km/h-1. Prekročenie rýchlosti bolo zaznamenané záznamom č. 1629283702_b100_0818_104822.jmx, avšak v administratívnom spise absentoval videozáznam, ako aj potvrdenia o absolvovaní školenia na konkrétny udelený prístroj a tiež udelené certifikáty na obsluhu službukonajúcim policajtom, ako aj užívateľská príručka a ďalšie vyššie uvedené dôkazy, ktorými by bolo možné dostatočným spôsobom ozrejmiť žalobcom namietané skutočnosti.
36. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 06. 2022, ako aj prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 03. 2021 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 SSP (z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a v zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
37. V ďalšom konaní preto bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), doplniť dokazovanie v naznačenom smere, opätovne preveriť tú skutočnosť, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom, prípadne za týmto účelom vykonať aj ďalšie dokazovanie tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že skutok, ktorý sa stal, je priestupkom a v prípade pochybností, postupovať v prospech páchateľa.
38. Správny súd tiež zdôrazňuje, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom
následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi je potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o uložení sankcie za porušenie všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasahuje aj do majetkového práva žalobcu. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že práve konanie žalobcu naplnilo skutkové znaky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h bod 2 zákona o priestupkoch a bolo mu potrebné uložiť sankciu - pokutu vo výške 30 eur.
39. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že jeho pozornosti neušla ani zmätočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie, keď na jednej strane správne orgány uvádzali, že žalobca bol v minulosti opakovane riešený za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, zo skutku žalobcu je zrejmý nedostatok disciplíny potrebnej k účasti v cestnej premávke, a preto mu uložili pokutu v spodnej hranici rozpätia od 30 eur do 400 eur, sumu 30 eur. Z uvedené vyplýva zmätočná správna úvaha pri ukladaní sankcie (recidivista verzus pokuta v spodnej hranici), čo v konečnom dôsledku podčiarkuje záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.