Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P., H. koniec XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 451,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -67 zo dňa 31. júla 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia až 4, , (ďalej len "OSP"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 25.05.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 604,24 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 20.06.2012 vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 16.10.2012 platobný rozkaz č.k. -32, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 451,30 Eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal právny zástupca vedľajšieho účastníka odpor, ktorým namietal nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu.

Súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou dôvodiac tým, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky ust. nedopadá a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípade a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle , je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. -121 zo dňa 31.01.2013 v zmysle ktorého ust. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom ustanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu. Právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a preto pokiaľ odporca nepodal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -75 uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník, a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Dôvodil, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, čo je rovnocenný a právne rovnako účinný vstup do konania, ako vstup na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak by sa prijal právny názor, podľa ktorého ako vedľajší účastník nie je oprávnený v tzv. skrátenom konaní podať odpor, dochádzalo by k situáciám, tak ako je tomu aj v tomto prípade, že by súdy aj napriek zákonnému zákazu v vydávali platobné rozkazy aj v spotrebiteľských veciach, v ktorých sú uplatňované nároky z neprijateľných podmienok. Ak by malo platiť, že spotrebiteľské združenie nie je oprávnenou osobou na podanie odporu, potom by stratilo zmysel pôsobenie spotrebiteľského združenia v súdnom konaní. Súd by mal procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky vykladať v súlade s európskou legislatívou, pričom poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ. Ako vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje. Ak súd odmietol jeho odpor, postupoval v rozpore s cieľom Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ, ako aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Nesprávny postup súdu mu znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to rozhodnutia C-240/98, C-244/98, C-168/05, C-429/05, C-473/00, C-618/10, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. augusta 2012.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa v podanom návrhu zo dňa 25.05.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 604,24 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.11.2010 do zaplatenia a trov konania. Dňa 20.06.2012 došlo súdu prvého stupňa oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Podaním doručeným súdu dňa 03.09.2012 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti zaplatenia sumy 152,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 152,94 Eur od 20.11.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 16.10.2012 platobný rozkaz č.k. -32, ktorým zaviazal odporcu, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 451,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 451,30 Eur od 20.11.2010 a nahradil trovy konania vo výške 27,00 Eur, alebo v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Zároveň poučil odporcu o tom, že uznesením odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou ( ). Odporca platobný rozkaz prevzal dňa 08.11.2012, právny zástupca vedľajšieho účastníka prevzal platobný rozkaz dňa 09.11.2012 a navrhovateľ dňa 12.11.2012. Dňa 19.11.2012 vedľajší účastník na strane odporcu podal proti platobnému rozkazu odpor. Dňa 30.11.2012 navrhovateľ podal na súd nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania. Uznesením č.k. -61 zo dňa 28.03.2013 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na strane odporcu. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol.

Podľa , súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie sa nepoužije.

Podľa , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní (v tzv. rozkaznom konaní), z čoho vyplýva, že skutkový stav veci pred jeho vydaním sa nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, teda ako pred vydaním rozsudku, resp. uznesenia, čím sa platobný rozkaz odlišuje od týchto druhov súdnych rozhodnutí. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je predovšetkým odporca a na základe udeleného splnomocnenia aj jeho splnomocnený zástupca.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) , osobitným predpisom je napríklad aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého stranu sa pripojil. Môže sa teda vyjadrovať k veci, navrhovať dôkazy. Jeho postavenie je však obmedzené, pretože je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania, ako aj opravný prostriedok môže podať len so súhlasom účastníka, na ktorého strane vystupuje. Občiansky právny poriadok je kogentnou právnou úpravou. Účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť len také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V konaní o vydanie platobného rozkazu uvedená právna úprava právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu neupravuje, na rozdiel od práva podať odvolanie ktoré právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznáva. výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, pričom stanovuje, že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej ( prvá veta ). Teda z toho vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento sa stal právoplatným. Ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu do konania, avšak odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu právny význam. Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu teda nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a to za podmienok uvedených v ustanovení druhá veta a to aj proti vôli hlavného účastníka konania. Kogentné ustanovenie nie je možné vykladať extenzívne tak, že pokiaľ odporcovia odpor v zákonom stanovenej lehote nepodali, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu, príp., že jeho lehota je limitovaná lehotou odporcov.

Odvolací súd s poukazom na uvedené zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom na strane odporcov, je podaný neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , tak, že úspešnému navrhovateľovi v tomto odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a žiadne trovy konania mu ani nevznikli.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.