Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/557/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom W. X, F., proti odporcovi F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1.119,90 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -82 zo dňa 9. augusta 2013, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. -82 zo dňa 09.08.2013, odporcu zaviazal do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 604,70 eur spolu so sankciami za omeškanie odporcu so splácaním peňažných prostriedkov odporcovi poskytnutých, a to úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 18 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia s tým, že ak v dôsledku postupného splácania dlhu odporcom nárok navrhovateľa na takto určené sankcie dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. 900 eur, následné sankcie za omeškanie odporcu so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť výšku 9 % ročne zo sumy 604,70 eur (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané, že dňa 21.07.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o úvere č. 61115, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 900 eur s úrokom vo výške 2,2 % mesačne, teda s navýšením za 24 mesiacov o sadzbu 52,80 %, čo je 475,20 eur. Celkovú dlžnú sumu vo výške 1.375,20 eur sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 57,30 eur (37,50 istina + 19,80 eur úrok) splatných vždy do 20. kalendárneho dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená na 60,78 %, ročná fixná úroková sadzba na 54,79 % s tým, že priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 46,56 %. Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 21.07.2011 bolo potvrdené poskytnutie úveru 900 eur, príjmovým pokladničným dokladom zhodne zo dňa 21.07.2011 bolo potvrdené, že navrhovateľovi odporca zaplatil poplatok za úver vo výške 30 eur. K zmluve o úvere bol vypísaný dotazník označený ako žiadosť o poskytnutie úveru a oboznámený bol formulár o štandardných európskych informácií a spotrebiteľskom úvere podpísaný obidvomi sporovými stranami. Navrhovateľ upomínal odporcu o zaplatenie predmetného úveru Upomienkami z dní 06.02.2012, 09.03.2012, 03.05.2012 a následne dňa

04.06.2012 zaslal odporcovi Oznámenie o strate výhody splátok, výzvu na splatenie celého dlhu zo zmluvy o úvere č. 61115.

Po zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti. Nesporne bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 61115 podľa Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver celkom vo výške 900 eur. Z tohto úveru odporca nesporne zaplatil sumu len 295,30 eur, čo predstavuje rozdiel 604,70 eur. Pretože odporca riadne neplatil, a to ani napriek opakovaným výzvam (upomienkam) navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 900 eur a odporcom zaplatenou sumou 295,30 eur. Úrok z omeškania priznal podľa a , (ďalej len „“) v súlade s nariadením vlády č. vo výške 9 % ročne, a to odo dňa 24.06.2012 do zaplatenia, keď mal za to, že podľa oznámenia o strate výhody splátok, výzvy na splatenie celého dlhu zo zmluvy o úvere č. 61115 navrhovateľ vyhlásil úver splatný ku dňu 23.06.2012. Keďže odporca do 23.06.2012 úver v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatil, tak sa dostal do omeškania a odo dňa nasledujúceho 24.06.2012 mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku uplatnenej istiny, t.j. v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 475,20 eur (uplatnená istina 1.119,90 eur - priznaná istina 604,70 - poplatky za upomienku 40 eur) titulom úrokov z úveru, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia, 40 eur titulom poplatkov za upomienku, ako aj príslušného úroku z omeškania zamietol a to ohľadne uplatneného úroku z úveru v sume celkom 475,20 eur, ktorý bol v zmluve dojednaný ako úrok vo výške 2,2 % mesačne, teda za 24 mesiacov 52,80 %, súd dospel k takému záveru, že uvedené dojednanie je odporujúce dobrým mravom, a teda ako celok podľa neplatné. Ročne, resp. za 12 mesiacov predstavuje medzi účastníkmi v zmluve dojednaný úrok výšku 26,40 %. Súd v rámci vykonaného dokazovania porovnal dojednaný úrok s priemernými úrokovými mierami z úverov (dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska), pričom hodnota priemernej úrokovej miery v danom období (mesiac 7/2011) predstavovala pre spotrebiteľské úvery výšku 10,98 % ročne. Medzi účastníkmi dojednaný úrok však bol viac ako dvojnásobne vyšší oproti tomu, ako bol tento uvedený priemer a tak súd vyvodil, že dojednanie úrokovej miery vo výške 26,40 % je vo vzťahu k spotrebiteľovi odporujúce dobrým mravom a teda neplatné. Preto súd návrh zamietol ohľadne zaplatenia sumy 475,20 eur a príslušenstva tvoriaceho úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 24.06.2013 do zaplatenia.

Pri , nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 21.07.2011, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona, ako aj všeobecného predpisu, ktorým je .

V časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 18,25 % ročne zo sumy 475,20 eur návrh zamietol z dôvodu, že uplatnenie tejto vychádzalo z celkovej sumy 1.079,90, ktorá v sebe zahŕňala aj úrok z úveru, v ktorej časti súd uplatnený nárok navrhovateľovi nepriznal, resp. v ktorej časti súd návrh zamietol (ako je uvedené vyššie). Súd konštatoval, že nepochybne bolo síce v konaní preukázané, že došlo k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, na druhej strane však je potrebné na tento vzťah aplikovať okrem ustanovení i ustanovenia a vykonávacích predpisov k nemu. Takýmto vykonávacím predpisom je ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Nariadenie v jeho ustanovení limituje výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že odporcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom spotrebiteľským a že odporca sa dostal do omeškania so splácaním, a teda je zrejmé, že limity sankcií za omeškanie tak, ako sú vykonávacím predpisom určené sa vzťahujú aj na vzťah medzi účastníkmi konania. Zmluvná pokuta totiž podľa ustanovenia predmetného nariadenia je spolu s úrokom z omeškania sankciou spojenou s omeškaním odporcu.

Podľa ustanovenia § 3a ods. 1 predmetného nariadenia sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť jednak priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a zároveň nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Ako mal súd zistené z internetového sídla Ministerstva financií SR (na ktoré citované

zákonné ustanovenie odkazuje), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnená pred vznikom omeškania odporcu pre obdobný typ úveru (spotrebiteľský úver do 1.500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov) bola 48,66 %. Pre určenie limitu je potrebné k tejto prirátať 10 percentuálnych bodov, t.j. výška sankcií ročne nesmie presiahnuť 58,66 % ročne. Zároveň však táto nesmie presiahnuť prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania. V čase vzniku omeškania odporcu bol úrok z omeškania predmetným nariadením určený vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola 1 %, t.j. vo výške 9 %. Trojnásobok predstavuje teda 27 %, a keďže tento limit sankcií je nižší, ako limit vychádzajúci z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, súd ho na daný prípad aplikoval. Keďže súd v zmysle vyššie uvedeného priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom úrok z omeškania je taktiež sankciou podľa citovaných ustanovení predmetného nariadenia, výška zmluvnej pokuty tak, aby spĺňala stanovený limit, môže byť maximálne 18 % ročne (9 + 18 = 27). Navrhovateľ si však v návrhu na začatie konania uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne, čo je 18,25 % ročne. Priznaním zmluvnej pokuty v uplatnenej výške by došlo k prekročeniu limitu sankcií stanoveného predmetným nariadením, a tak súd l návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol i v rozsahu 0,25 % ročne zo sumy 604,20 % od 24.06.2012 do zaplatenia.

Súd napokon návrh zamietol i v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienku vo výške 40 eur (4 x 10 eur) a príslušného úroku z omeškania. Rovnako, ako pri zmluvnej pokute, i ohľadne poplatkov došlo nepochybne k platnému dojednaniu týchto poplatkov, a to rovnako na rube zmluvy v čl. IV bode 2. Tieto poplatky však rovnako napĺňajú definíciu sankcie spojenej s omeškaním, keďže predstavujú iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Súd v zmysle vyššie uvedeného ustáli, že výška sankcií nesmie podľa ustanovenia § 3a ods. 1 predmetného nariadenia prekročiť 27 % ročne a priznaním úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a zmluvnej pokuty vo výške 18 % ročne bol dosiahnutý limit 27 % ročne, a tak nárok na zaplatenie akýchkoľvek ďalších sankcií nemohol byť navrhovateľovi priznaný. Preto súd zamietol návrh i ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky, ako iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia (ďalej len „“), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď mal za to, že navrhovateľ bol v konaní približne rovnako úspešný, ako bol neúspešný a teda podľa citovaného ustanovenia bolo rozhodnuté, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že prizná navrhovateľovi celý ním uplatnený nárok na peňažné plnenie a prizná mu tiež nárok na trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu podľa podaného návrhu.

V podrobnostiach uviedol že súd I. stupňa mal síce k dispozícii všetky ku veci sa vzťahujúce dôkazy, tieto však nesprávne v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a v dôsledku toho nesprávne, nezákonne a voči navrhovateľovi až diskriminujúcim spôsobom rozhodol.

Uvádzal, že súd mal za preukázané a toto nespochybňuje ani navrhovateľ, že uplatneným bol nárok zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi, na základe zmluvy č. 61115 zo dňa 21.07.2011, ktorej právny režim sa spravuje prednostne o spotrebiteľských úveroch a v spojení s a nasledujúcimi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, vo vzťahu k predpisom lex specialis a tento podrobne upravuje zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 10.07.2013 podrobne zdôvodnil dôvodnosť ním podaného návrhu a vo všetkých častiach uplatnených nárokov. Predovšetkým uniesol dôkazné bremeno o tom, že všetky podmienky poskytnutia úveru odporcovi na základe zmluvy č. 61115 boli medzi účastníkmi vopred a individuálne dohodnuté. Túto skutočnosť nespochybnila ani výpoveď odporcu na pojednávaní, navyše tento sám uviedol súdu, že: - žalovanú istinu dlhu uznáva, neplatenie zdôvodnil zmenou jeho výšky príjmu nevedel sa vyjadriť iba ku výške príslušenstva dlhu na istine, - bol opakovane klientom toho istého veriteľa (navrhovateľa), podmienky poskytnutia úveru poznal, z predošlých úverových vzťahov, jednalo sa o predošlé zmluvy č.: 65307, 66127, 67305, 68094, 69127 a 60122 - úvery poskytnuté na základe týchto predošlých zmlúv odporca

riadne splatil, - samotnú zmluvu a obchodné podmienky si pred jej podpisom prečítal boli mu poskytnuté, ako osvedčenému klientovi, dokonca výhodnejšie úverové podmienky (čo do výšky zmluvného úroku z úveru), - potvrdil doručenie 3 upomienok a napriek tomu súd navrhovateľovi nepriznal nárok na žiadnu sumu zmluvného úroku z úveru, iba sumu rozdielu medzi sumou vyplatenou (900 eur) a sumou odporcom už zaplatenou.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uvádzal, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho doplňujúceho zdôvodnenia podaného návrhu, v podaní s dátumom 10.07.2013, ktoré bolo súdu pred rozhodnutím vo veci samej aj doručené. K odvolaniu pripojil fotokópiu podania zo dňa 10.07.2013.

Vo vzťahu ku Zmluve č. 61116 navrhovateľ uviedol, že v tejto zmluve je uvedená sadzba RPMN 60,78 %. Priemerná RPMN pre tento typ úveru bola v čase uzatvorenia zmluvy 46,56 %. Dohodnutý úrok z úveru je len nepatrne vyšším ako bol priemerný úrok v danom čase zisťovaný NBS a Ministerstvom financií SR. Nakoľko všetky podmienky poskytnutia úveru boli s odporcom vopred a individuálne dohodnuté, odporca podmienky poznal navyše z predošlých úverových vzťahov čo do istiny dlhu, uplatnenej návrhom odporca svoj záväzok uznal, zmluva bola písomná a obsahovala (aj správne) všetky predpísané náležitosti, nejedná sa teda o úver neúročený a bez poplatkov istina úveru bola riadne odporcovi vyplatená a preto je rozhodnutie súdu I. stupňa nesprávne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ), podľa ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Podľa , ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. platného v čase uzatvorenia zmluvy (21.07.2011) a v čase pred vznikom omeškania (24.06.2012):

1/ Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

2/ Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Správne teda okresný súd po vyhodnotení, že navrhovateľ požaduje úroky z omeškania, zmluvnú pokutu ako aj iné nároky súvisiace s omeškaním dlžníka v rozpore s nariadením vlády tieto ako nedôvodné nepriznal.

Nemožno v tomto smere súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že odporca svoj dlh uznal. Toto nevyplýva ani z jeho výpovede na pojednávaní dňa 19.07.2013, keď odporca uznal záväzok iba čo do istiny a pokiaľ sa týka príslušenstva tam sa vyjadriť nevedel, nakoľko v žiadnej z upomienok neboli špecifikované úroky z omeškania a ani zmluvná pokuta.

Nakoľko predmetný vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve ( v samotnej zmluve sa uvádza, že bola uzatvorená podľa a a nasl. ), správne okresný súd preskúmal zmluvu čo do jej podmienok a jej súladnosť s uvedenými právnymi predpismi ako aj zákonom na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním spisového materiálu, a vyhodnotením toho čo tvrdili účastníci konania mal aj odvolací súd za preukázané, že požadované sankcie titulom úrokov z úveru, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % ročne zo sumy 604,70 eur od 24.06.2012 do zaplatenia, 40 eur titulom poplatkov za upomienku, ako aj príslušného úroku , presahujú sankcie určené vo vyššie citovanom nariadení vlády a preto je návrh navrhovateľa v tejto časti nedôvodný. Okresný súd sa podrobne týmto nárokom zaoberal a preto odvolací súd nepovažoval uvedené dôvody opätovne opakovať.

Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní odvoláva na to, že poskytol odporcovi možnosť výslovne namietať podmienky úveru a odporca toto nevyužil nezbavuje to povinnosti súdu preskúmať súlad ustanovení zmluvy a všeobecných podmienok s príslušnými ustanoveniami zákona a v prípade zistenia ich nesúladu so zákonom nárok z takejto zmluvy nepriznať. V tomto prípade bolo zistené, že sankcie dlžníka za nesplnenie povinností presahujú zákonom stanovený rámec. Ani individuálne dojednaná zmluvná pokuta a paušálna suma za zaslané upomienky nemôže byť dojednaná v rozsahu, ktorý zákon nepripúšťa (v tomto prípade nad rozsah určený nariadením vlády č. 87/1995 Z. z). Odvolací súd ešte v tejto súvislosti poukazuje na ust. , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dojednanie vyššej ako obvyklej úrokovej sadzby spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania podľa ust. . Správne teda okresný súd posúdil aj platnosť jednotlivých časti zmluvy podľa uvedeného ustanovenia.

Nakoľko odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné, rozsudok okresného súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .