Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-39-2013.pdf
PDF · 104.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, v právnej veci navrhovateľky: T. O., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko L. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: D. O., nar. XX.X.XXXX, bydlisko L. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: B. O., nar. XX.X.XXXX a Q. O., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. O., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a D. O., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Dubníku, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dubník, vo zväzku 9, ročník 2002, na strane 31, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a. Súd z v e r u j e maloleté deti: B. O., nar. XX.X.XXXX a Q. O., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku a odporca je p o v i n n ý prispievať na ich výživu na maloletú B. vo výške 50,- eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 50,- eur mesačne od vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.
Súd stretávanie otca s maloletými deťmi: B. O., nar. XX.X.XXXX a Q. O., nar. XX.X.XXXX u p r a v u j e neobmedzene podľa vzájomnej dohody rodičov.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 6.2.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Zároveň žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného na každé dieťa po 50,- eur mesačne.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo harmonické až do apríla 2012, kedy sa dozvedela o manželovom mimomanželskom vzťahu. Ich manželstvo prestalo úplne fungovať, spolužitie bolo rozvrátené a dňa 22.7.2012 bola navrhovateľka nútená sa odsťahovať s maloletými deťmi k svojim rodičom. Dňa 1.9.2012 sa navrhovateľka odsťahovala od rodičov, keďže tam bývali v jednej izbe do bytovky v ich obci. Ďalej uviedla, že maloleté deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom tunajšieho súdu a bolo určené výživné 40,- eur a 30,- eur mesačne.
Navrhovateľka na pojednávaniach uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Ich manželstvo bolo dobré, až kým si manžel nenašiel mimomanželskú známosť. Manžel jej klamal, že ide do roboty a pritom išiel za priateľkou. Chodil za priateľkou často aj v noci. Navrhovateľka manželovi
povedala, že vie o tom, že má známosť, ale manžel jej kričal, že ona má známosť, hoci nikoho nemá. Od júla 2012 sa odsťahovala spolu s deťmi od manžela a odvtedy nežijú spolu ani neobnovili spolužitie. Nehospodária spolu a intímne spolu nežijú asi jeden rok. Navrhovateľka uviedla, že o deti sa riadne stará, maloletá B. navštevuje piaty ročník základnej školy a maloletý Q. prvý ročník základnej školy. Obe deti chodia na obed v škole. Stravu majú za minimum. S deťmi sú bežné výdavky na oblečenie, stravu a školské potreby. Na začiatku školského roka boli zvýšené výdavky na nákup školských potrieb. Tašku a peračník pre maloletého Q. kupoval otec. Maloletý Q. je astmatik a keď má problémy, berie lieky. Navrhovateľka navrhla stretávanie sa otca s deťmi od piatka od 17.00 hodiny do soboty do 17.00 hodiny. Naposledy sa otec s deťmi stretol pred Vianocami a potom v januári, keď priniesol peniaze. Navrhovateľka uviedla, že otec nemá záujem o deti. Platí výživné 70,- eur mesačne spolu na obidve deti.
Navrhovateľka je nezamestnaná od 12.10.2012 a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 174,70 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce od 2.8.2013, kde pracuje ako upratovačka, keď ju zavolajú. Býva s deťmi v trojizbovom byte, kde platí nájomné 186,- eur mesačne, plyn 60,- eur mesačne, elektrina 30,- eur mesačne a internet 30,- eur mesačne.
Odporca na pojednávaniach uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Manželstvo mali dobré zo začiatku, potom neskôr ho manželka podvádzala, klamala ho a robila mu dlhy. Manželka nezaplatila šeky, odpojili ich od elektriny a plynu a odporca to musel riešiť. Odporca má vzťah s druhou ženou, s ktorou ale nežijú v spoločnej domácnosti. S manželkou nežijú spolu od júla 2012, nehospodária spolu a intímne spolu tiež nežijú. Aj predtým už manželka odišla k svojej mame dvakrát a potom sa vrátila. Odporca uviedol, že bol nezamestnaný od 3.9.2012 do 4.6.2013 a poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 245,- eur mesačne. Od 5.6.2013 sa zamestnal na dohodu a teraz je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere cez agentúru. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je 596,81 eura. Počas týždňa sa zdržiava v Bratislave, kde si platí 130,- eur mesačne. Do práce chodieva autobusom. Stravu má strhávanú z výplaty mesačne 80,- eur. Má exekúciu 319,- eur, pretože kde pracoval predtým, mu nezaplatili zdravotné poistenie. Spláca to mesačne po 35,- eur. Okrem toho platí dve pôžičky vo výške 65,- eur spolu, ktoré si brali počas manželstva a použili ich na kúpu chladničky a mrazničky. Odporca býva sám v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú 125,- eur mesačne. Po rodičoch zdedil rodinný dom v L. spolu so svojou sestrou, v ktorom nikto nebýva a tento sa pomaly zrúti. Platí v tomto dome elektrinu a plyn 19,- eur spolu. Vlastní motorové vozidlo značky Renault, ktoré má asi 12 rokov. Ďalej uviedol, že si platí mobilný telefón paušál vo výške 29,90 eur mesačne a električenku 26,90 eur mesačne.
Odporca uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti manželke s tým, že bude platiť výživné 70,- eur mesačne, ani o cent viacej, čo aj v súčasnej dobe platí. Okrem výživného kúpil deťom na narodeniny oblečenie a dvakrát doniesol manželke zajaca, sliepky a vajíčka. Čo sa týka stretávania, nevie uviesť presne, pretože pracuje aj piatky aj soboty a nevie, či bude mať v sobotu voľno. Chodieva domov dvakrát do mesiaca a vtedy sa s deťmi stretne, a preto nenavrhuje presnú úpravu stretávania.
Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca na platenie výživného na maloletú B. vo výške 60,- eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 50,- eur mesačne, určiť styk otca s maloletými deťmi neobmedzene na základe vzájomnej dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme oboch účastníkov, čestným vyhlásením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správou z poradensko-psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 1.10.2013, správou zo šetrenia pomerov u rodičov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 20.12.2013, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 16P/222/2012, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 23.11.2002 v Dubníku. Z ich manželstva pochádzajú maloleté deti B. O., nar. XX.X.XXXX a Q. O., nar. XX.X.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Obaja majú maďarskú národnosť. Manželia mali posledné spoločné bydlisko L. XXX.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/222/2012-46 zo dňa 15.11.2012 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli maloleté deti B. O. a Q. O. zverené do osobnej starostlivosti matke od 1.7.2012 a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. sumou 40,- eur mesačne a na maloletého Q. sumou 30,- eur mesačne.
Z výpovedí oboch účastníkov mal súd preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2012, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu. O maloleté deti pochádzajúce z manželstva sa stará navrhovateľka, odporca sa stretáva s deťmi nepravidelne. Súd mal preukázané, že odporca udržiava mimomanželskú známosť. Obaja účastníci zhodne uviedli, že nechcú obnoviť manželské spolužitie.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1, 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 27 odsek 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a formálne a návrh navrhovateľky je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť maloletým deťom. Súd mal preukázané, že odporca má mimomanželskú známosť, ktorá aj v súčasnej dobe pretrváva. Pokiaľ ide o rozvrat v manželstve účastníkov, súd dospel k záveru, že tento je vážny a trvalý a nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z predložených dokladov o príjmoch účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.10.2012. Posledný pracovný pomer so zamestnávateľom T. L. spol. s r.o. J. ukončila dohodou dňa 5.9.2012. Podľa rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne zo dňa 7.11.2012 bola navrhovateľke priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 21,651 eura od 12.10.2012 na obdobie šiestich mesiacov. Navrhovateľke bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v priemernej výške 280,- eur. V súčasnej dobe je navrhovateľka stále nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 174,70 eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Od 2.8.2013 má navrhovateľka uzatvorenú dohodu o vykonaní práce a dojednanú odmenu za zrealizovanú činnosť 2,- eurá v hrubom.
Z predložených dokladov mal súd preukázané, že odporca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.9.2012 do 4.6.2013. Poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 204,45 eura. V súčasnej dobe je odporca od 5.6.2013 zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 596,81 eura.
Zo správy z poradensko-psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 1.10.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka je rozhodnutá pre rozvod manželstva a odporca jej rozhodnutie akceptuje. Navrhovateľka žiada zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, s čím odporca súhlasí. Rozdielna je predstava stretávania sa otca s maloletými deťmi, kde matka vyjadrila predstavu stretávania sa každý týždeň od piatka do soboty. Otec však s touto predstavou nesúhlasí a odôvodňuje
to pracovnou vyťaženosťou. Konkrétnu predstavu nemá a kontakt s deťmi verbalizuje „keď bude mať čas“. Obe deti majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom rodičom.
Zo správy zo šetrenia pomerov u rodičov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 20.12.2013 mal súd preukázané, že v čase šetrenia sa zdržiavala v domácnosti matka detí, deti boli v škole. Matka spolu s deťmi žije od septembra 2012 v prenajatom trojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu troch rokov. Výdavky na bývanie sú 275,- eur mesačne. Hygiena prostredia bola na požadovanej úrovni. Maloletá B. má v priestoroch bytu samostatnú izbu. Byt bol riadne zariadený. Počas šetrenia matka uviedla, že z finančných dôvodov zvažuje výmenu bytu za menší, pretože príjem rodiny tvoria dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, výživné a príjem matky z dohody o vykonaní práce vo výške 150,- eur mesačne. Vzťah detí s otcom je dobrý, stretávajú sa s ním však iba sporadicky. Obvykle jedenkrát za mesiac, hoci by privítali častejšie. Šetrením pomerov u matky bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o deti. Šetrenie pomerov na strane otca bolo realizované dvakrát, ale v čase šetrenia otec detí nebol zastihnutý a na predvolanie nereagoval a kolízneho opatrovníka nekontaktoval.
O úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletých detí. O maloleté deti sa stará matka a v konaní nebolo preukázané, že by matka zanedbávala svoje výchovné povinnosti, preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu a navrhovateľka má s deťmi bežné výdavky na oblečenie, stravu a školské potreby. Podľa názoru súdu odporca môže sumou 100,- eur mesačne prispievať na výživu svojich maloletých detí, vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti, schopnosti a tiež svoj príjem. V súčasnej dobe je odporca zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 596,- eur. Zo svojho príjmu je odporca schopný platiť výživné na maloleté deti v uvedenej výške. Ak odporca zo svojho príjmu bude prispievať na výživné maloletých detí spolu 100,- eur mesačne, s prihliadnutím na životné minimum, ktoré je 198,09 eura na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, odporcovi zostane ešte 496,- eur, čo je o 297,91 eura viac, ako je jeho životné minimum podľa zákona (596,- eur - 100,- eur = 496,- eur - 198,09 eura = 297,91 eura). Po zaplatení výživného odporcovi zostane ešte dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho výdavkov, reprodukciu pracovnej sily a nebude dotknutá jeho životná úroveň. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Uvedená výška výživného je primeraná veku a potrebám maloletých detí a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany navrhovateľky a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd upravil stretávanie sa odporcu s maloletými deťmi neobmedzene podľa vzájomnej dohody rodičov. Podľa tvrdenia odporcu, je jeho pracovná doba aj cez víkendy a nie je možné presne určiť dni, kedy bude doma. Súd preto neurčil presné dni stretávania sa odporcu s deťmi. Je však právom a tiež povinnosťou odporcu, stretávať sa so svojimi maloletými deťmi a aj takýmto spôsobom sa podieľať na ich výchove a starostlivosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia (§ 162 odsek 1,2 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.