Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-449-2011.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/449/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. O., N. G. X, N., zast. JUDr. Petrom Hercegom, advokátom v Bratislave, Košická 56, proti odporcovi: A. W., M. XX, N., o zaplatenie 43.397,73 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. marca 2011 č.k. 42C/143/2009-121 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.655,51 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 04. 03. 2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
Navrhovateľka sa v konaní voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 43.397,73 Eur (1.307.400 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 14. 04. 2009 do zaplatenia, titulom odporcom prevzatých a nevyplatených kúpnych cien za predaj nehnuteľností v jej mene. Dôvodnosť uplatneného nároku odvodzovala od skutočnosti, že odporcu plnomocenstvom zo dňa 10. 03. 2003 splnomocnila k administratívnym, právnym a finančným úkonom súvisiacim s prevodom a prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pozemku parc. č. 13332/3 o výmere 722 m2, vedenom na LV č. 2166 Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra Bratislava III, k. ú. Nové Mesto, okres Bratislava III, ako aj k prevzatiu kúpnej ceny za predaj uvedenej nehnuteľnosti. Odporca splnomocnený navrhovateľkou predal predmetný pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 24. 06. 2003 manželom Tomíkovým, za kúpnu cenu 40.742,22 Eur (1.227.400 Sk). Podľa kúpnej zmluvy bola celá kúpna cena splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy, v hotovosti k rukám predávajúceho, s tým, že podpisom kúpnej zmluvy zmluvné strany súčasne potvrdili úhradu kúpnej ceny. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 04. 07. 2003, pod č. V-1946/03. Plnomocenstvom zo dňa 16. 08. 2007 navrhovateľka opätovne splnomocnila odporcu na predaj pozemku, zapísaného na LV č. 2166, kat. úz. Nové Mesto, obec Bratislava- m. č. Nové Mesto, a to parcely č. 13332/7, o výmere 20 m2. Odporca v mene navrhovateľky uvedený pozemok predal Ing. Gálikovi, za kúpnu cenu 2.655,51 Eur (80.000,- Sk), ktorú sa zaviazal odovzdať predávajúcej do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy. Navrhovateľke ani jednu z prevzatých kúpnych cien nevyplatil.
Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že kúpnu cenu vo výške 40.742,22 Eur (1.227,400 Sk) v hotovosti odovzdal navrhovateľke bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy, dňa 24. alebo 25. 06. 2003 za prítomnosti ich matky. Kúpnu cenu vo výške 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) za predaj 20 m2 pozemku odporca navrhovateľke neodovzdal v zmysle dohody že za zabezpečenie predaja pozemku v roku 2003, si túto kúpnu cenu môže nechať na pokrytie nákladov, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, medzi inými aj nákladov na vypracovanie geometrického plánu.
Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca na základe navrhovateľkou udelenej plnej moci predal v jej mene pozemok parc. č. 13332/3 o výmere 702 m2, kúpnou zmluvou zo dňa 24. 06. 2003, za kúpnu cenu 40.742,22 Eur (1.227.400 Sk). Kúpnu cenu v mene predávajúcej prevzal pri podpise kúpnej zmluvy dňa 24. 06. 2003, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Spornou ostala skutočnosť, či odporca tieto peniaze odovzdal navrhovateľke, nakoľko navrhovateľka tvrdila, že k ich odovzdaniu nikdy nedošlo a odporca tvrdil, že kúpnu cenu navrhovateľke odovzdal v prítomnosti ich matky na Legionárskej ul. č. 1 v Bratislave s tým, že písomné potvrdenie o tom nemá, nakoľko sestre dôveroval. Odporca poukázal na to, že bezprostredne po prevzatí peňazí si navrhovateľka ich časť nechala u matky a časť v hodnote 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) si vložila na novovytvorený účet. Odporca vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 40.742,22 Eur (1.227.400,- Sk) vzniesol námietku premlčania, nakoľko navrhovateľka už v roku 2003 vedela, že odporca jej pozemok predal. Musela o tom vedieť aj z dôvodu jej návštev u brata Zdenka Dávida, ktorého pozemok bezprostredne susedil s predaným pozemkom, a počas ktorých si musela všimnúť, že na uvedenom pozemku sa realizuje stavba, ktorá tam predtým nebola.
Námietku premlčania časti uplatneného nároku vyhodnotil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 107 O.z. upravujúce premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, za dôvodnú. Konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť deň po podpise kúpnej zmluvy, pri ktorom odporca peniaze v mene navrhovateľky prevzal, t. j. dňa 25. 06. 2003 a uplynula dňa 25. 06. 2006. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, resp. ak právny dôvod neexistoval, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. V danej veci odporca neoprávnene prevzal plnenie, kúpnu cenu, a nakoľko neexistoval žiaden právny dôvod, aby si kúpnu cenu ponechával, bolo jeho povinnosťou bezprostredne- druhý deň po prevzatí, kúpnu cenu odovzdať navrhovateľke. Zároveň týmto okamihom je určený začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty, a to bez ohľadu na to, či sa oprávnený dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto obohatenie získal. Uzavrel, že ak navrhovateľka dňa 10. 03. 2003 písomne splnomocnila odporcu na prevod svojej nehnuteľnosti a po dobu dlhšiu ako šesť rokov sa nezaujímala, či došlo skutočnému prevodu tejto nehnuteľnosti, prípadne k prevzatiu kúpnej ceny za nehnuteľnosť, vystavila sa riziku, že dôjde k eventuálnemu premlčaniu jej nároku, ktorý si mohla uplatniť vo vzťahu k odporcovi v zmysle ust. § 451 a nasl. O.z. Napriek tomu prvostupňový súd tvrdenia navrhovateľky, že nevedela o prevode pozemku, označil za účelové, nakoľko skutočnosť, že vedela o predaji pozemku vyplývala z jej daňového priznania za rok 2004, ktoré osobne podpísala a v tomto daňovom priznaní sa už neuviedla ako vlastníčka pozemku s parc. č. 13332/3, z čoho je zrejmé, že bola uzrozumená s predajom pozemku a s tým, že už nie je jeho vlastníčkou. Okrem uvedeného pripomenul, že register nehnuteľností je verejnou listinou prístupnou všetkým fyzickým i právnickým osobám.
V časti o zaplatenie 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) mal konajúci súd za preukázané, že odporca v mene navrhovateľky uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim Ing. Gálikom, od ktorého prevzal kúpnu cenu 2.655,51 Eur (80.000,- Sk), ktorú sa zaviazal navrhovateľke odovzdať do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že k odovzdaniu kúpnej ceny nedošlo. Navrhovateľka poprela tvrdenie odporcu o existencii ústnej dohody medzi účastníkmi konania, ktorá ho oprávňovala si túto kúpnu cenu ponechať za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v roku 2003 a 2007 a na úhradu nákladov s tým spojených a odporca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukázali uzavretie takejto dohody. Súd preto návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na vyplatenie žalovanej sumy podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákona.
Súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 O.z. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 účinného v čase vzniku omeškania, a to ku dňu 04. 03. 2008. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 27. 02. 2008, pričom odporca mal povinnosť vyplatiť navrhovateľke kúpnu cenu vo výške 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) do troch dní od podpisu zmluvy, nakoľko posledný deň lehoty padol na sobotu, tak kúpna cena sa stala splatnou dňa 03. 03. 2008 (pondelok) a do omeškania sa dostal dňa 04. 03. 2008, odkedy súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby.
Uvedený rozsudok v celom rozsahu napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 43.397,73 Eur (1.307,400 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. zo žalovanej sumy od 12. 05. 2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že ani v plnomocenstve zo dňa 10. 03.
2003, ani v plnomocenstve zo dňa 16. 08. 2007, nebolo určené do akej doby od prijatia kúpnej ceny je odporca ako splnomocnenec povinný navrhovateľke prijaté finančné prostriedky odovzdať. Vzhľadom na obsah oboch splnomocnení nepovažuje, prevzatie kúpnych cien odporcom za naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a rovnako tak nepovažuje deň prevzatia týchto kúpnych cien za deň začatia plynutia lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca oprávnene a v súlade s udeleným plnomocenstvom prevzal kúpne ceny za predávané pozemky a nakoľko v plnomocenstve nebola uvedená lehota, do uplynutia ktorej ich má navrhovateľke vrátiť, bezdôvodné obohatenie na jeho strane vzniklo až po prevzatí výzvy zo dňa 16. 04. 2009 na vydanie prostriedkov z kúpnych zmlúv odporcom a márnom uplynutí 5- dňovej lehoty stanovenej na dobrovoľné vydanie týchto prostriedkov, a to z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Výzvu odporca prevzal dňa 05. 05. 2009 a do dňa 12. 05. 2009 tak bola držba sporných kúpnych cien odporcom oprávnená. Nakoľko lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 13. 05. 2009, návrh na vydanie platobného rozkazu podaný na súde dňa 26. 05. 2009, bol podaný včas, a nie po uplynutí premlčacej lehoty.
Pokiaľ ide o súdom priznaný nárok na zaplatenie sumy 2.655,51 Eur, súd síce tento priznal, avšak na základe nesprávneho posúdenia termínu vzniku bezdôvodného obohatenia, nesprávne priznal aj začatie plynutia úroku z omeškania a jeho výšku. Rovnako aj v tomto prípade bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo až po prevzatí výzvy a márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. dňa 13. 05. 2009. Za irelevantné navrhovateľka označila ustanovenie kúpnej zmluvy, podľa ktorého odporca bol povinný odovzdať navrhovateľke kúpnu cenu do troch dní od podpisu zmluvy, nakoľko navrhovateľka nemala o obsahu kúpnej zmluvy vedomosť a v plnomocenstve zo dňa 16. 08. 2007 tiež nebola určená lehota na odovzdanie prevzatej kúpnej ceny. Tvrdenie súdu o vedomosti navrhovateľky o predaji pozemku s parc. č. 13332/3, nemožno považovať za neuplatnenie si práva, nakoľko ako už uviedla, do prijatia výzvy na plnenie podľa nej nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je z dôvodu závažných procesných pochybení podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 43.397,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo žalovanej sumy od 14. 04. 2009 do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2010 navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť v časti uplatneného príslušenstva, konkrétne úroku z omeškania v uplatnenej výške zo žalovanej sumy od 14. 04. 2009 do 06. 05. 2009, a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Aj napriek dispozitívnemu prejavu vôle navrhovateľky, ktorá je v sporovom konaní ako dominus litis oprávnená disponovať s predmetom konania, súd o čiastočnom späťvzatí nerozhodol ani v konečnom rozhodnutí, ktorým bolo konanie skončené.
Prvostupňový súd tiež pochybil, keď navrhovateľke v rozpore so zásadou ne ultra petitum partium, vyjadrenou v ust. § 153 ods. 2 O.s.p., priznal úrok z omeškania už od 04. 03. 2008, a to aj napriek tomu, že v návrhu na začatie konania si uplatňovala úrok z omeškania od 14. 04. 2009 a po čiastočnom späťvzatí, o ktorom nebolo rozhodnuté, od 06. 05. 2009. Uvedeným nesprávnym postupom súd prvého stupňa porušil základné zásady, ktorými je ovládané sporové občianske súdne konanie, a uvedené malo za následok aj nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej (vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania).
Za nevyhnutné považoval odvolací súd v krátkosti sa vyjadriť aj k odvolacím námietkam navrhovateľky, ktorá začiatok plynutia premlčacej doby, vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi nebol v udelených plnomocenstvách dohodnutý čas vrátenia prevzatých kúpnych cien, nesprávne viaže na doručenie výzvy odporcovi na ich vrátenie dňa 16. 04. 2009 a márne uplynutie lehoty päťdňovej lehoty na ich dobrovoľné vydanie.
Ak čas splnenia záväzku nie je dohodnutý alebo inak určený právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu, dlžník je povinný splniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 O.z.). Len samotná skutočnosť, že veriteľ môže kedykoľvek požiadať o splnenie dlhu sama o sebe neznamená, že plynutie premlčacej doby bude závisieť od jeho výzvy na plnenie adresovanej dlžníkovi. Všeobecne v právnej
teórii platí, že prvá objektívna možnosť vykonania práva v prípade absencie dojednania splatnosti dlhu je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t. j. dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k vzniku dlhu, a ktorý je v zmysle ust. § 101 O.z. určujúcim pre plynutie premlčacej doby.
Pokiaľ by sa preto súd priklonil k argumentácii navrhovateľky o plynutí premlčacej doby, znamenalo by to, že navrhovateľka by mohla kedykoľvek požiadať o vrátenie prevzatých peňazí, napr. aj s odstupom desiatich rokov, a dokiaľ by tak neurobila, premlčacia doba by ani plynúť nezačala. Takéto neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú je neakceptovateľné a v rozpore s účelom inštitútu premlčania, t. j. časovému obmedzeniu uplatniteľnosti práva, ktoré má oprávnený subjekt viesť k tomu, aby pod sankciou straty vynútiteľnosti práva uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Pôsobenie inštitútu premlčania tak vedie k zvýšeniu právnej istoty a zodpovedá aj zásade, že každý sa má starať o svoje práva (vigilentibus iura).
Odporca prevzal kúpne ceny za prevádzané nehnuteľnosti v deň podpisu kúpnych zmlúv oprávnene, t. j. na základe splnomocnenia udeleného navrhovateľkou, v jej mene. Prvostupňový súd správne ustálil, že na ďalšie ponechanie týchto kúpnych cien nemal odporca žiaden právny dôvod (splnomocnený bol len na ich prevzatie), a tieto mal bezprostredne, t. j. nasledujúcim dňom po ich prevzatí vrátiť navrhovateľke. Ponechaním si peňažných prostriedkov prevzatých na základe splnomocnenia navrhovateľky, odporca založil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko na jeho strane nebol žiaden ďalší právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval na ich ponechanie si. Bezdôvodné obohatenie tak vzniklo nie prevzatím peňažných prostriedkov v deň podpisu kúpnych zmlúv, ale až ich neoprávneným ponechaním si aj po tomto dni. Súd prvého stupňa preto správne uvedený vzťah vyhodnotil odo dňa nasledujúceho po prevzatí finančných prostriedkov ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Na právnej kvalifikácii tohto vzťahu nič nemení ani výzva navrhovateľky na vrátenie peňazí zo dňa 16. 04. 2009. Vzhľadom k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty nie je pre posúdenie premlčania rozhodná vedomosť navrhovateľky o bezdôvodnom obohatení.
Z navrhovateľkou uvedených odvolacích námietok preto obstojí len tá, ktorou navrhovateľka namieta irelevantnosť ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2008, podľa ktorého bol odporca povinný odovzdať navrhovateľke prevzatú kúpnu cenu do troch dní od podpisu zmluvy, nakoľko týmto dojednaním nebol dohodnutý čas plnenia medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a odporcom ako dlžníkom (navrhovateľka nebola účastníčkou tejto dohody), a preto uvedené zmluvné dojednanie nebude mať vplyv na priznanie úroku z omeškania.
Aj napriek tomu, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou odporcom, odvolací súd vzhľadom na závažné procesné pochybenia, ktoré nepochybne majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej, musel napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvého stupňa rešpektujúc vyššie uvedené rozhodne o čiastočnom späťvzatí navrhovateľky a viazaný žalobným petitom navrhovateľky opätovne rozhodne vo veci samej. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti súdu prvého stupňa, že navrhovateľka aj v odvolacom konaní vykonala úpravu žalobného petitu, v zmysle ktorej došlo k ďalšiemu späťvzatiu v časti príslušenstva.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.
O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.