Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/374/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., K. P. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 970,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 06. 11. 2013 č.k. -62, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 970,67 eura so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 818,03 eura od 13. 04. 2007 do zaplatenia z titulu neplnenia splátok úveru podľa zmluvy k úverovému účtu zo dňa 16. 09. 2004, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa Q. s odporcom. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 15 dní nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu v sume 23,60 eura na jeho účet a vo zvyšku ním uplatnený nárok na náhradu trov konania zamietol.

Rozhodnutie o zastavení konania oprel o ust. , poukazujúc na to, že navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. a . V tejto súvislosti uviedol, že pri posúdení pomoci vedľajšieho účastníka, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje, vrátane nároku na náhradu trov konania, je potrebné prihliadnuť k účelnosti toho-ktorého úkonu právnej pomoci. Podanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako univerzálne podanie vzhľadom k jeho charakteru, keďže je úplne identické vo všetkých prípadoch, v ktorých vedľajší účastník vstúpil do konaní na súde prvého stupňa. Naviac v ňom oznámil len vstup do konania a vo všeobecnej rovine vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku bez akéhokoľvek pomeru ku konkrétnemu konaniu a ku skutkovým okolnostiam. Tiež poznamenal, že sa jedná o veci s relatívne nízkou právnou zložitosťou, časovou náročnosťou a s možnosťou využitia týchto podaní na množstvo druhovo identických konaní len v zmene osobe označenia účastníkov a spisovej značky, čo robí z nich len administratívnu agendu bez potreby právnych riešení. V danom prípade ide o univerzálne podanie zo strany vedľajšieho účastníka, ktoré však prispelo k plnému úspechu odporcu v konaní, a preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu uplatnených trov konania za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 eura, 2x režijného paušálu po 7,63 eura len v rozsahu 20 %, t.j. v sume 23,63 eura a vo zvyšku jeho návrh na priznanie náhrady trov konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovateľ i vedľajší účastník v zákonnej lehote len v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní žiadal v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastal preto názor, že združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac vo svojich radoch má členov, ktorí majú právnické vzdelanie a združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Vychádzajúc i z dôvodovej správy k argumentoval, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Okrem toho združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálnym vstupom do konaní, v ktorých pre takýto postup nebol žiaden dôvod, sa tak iba navyšujú trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Na tieto skutočnosti poukázali už i odvolacie súdy vo svojich rozhodnutiach. Ďalej konštatoval, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle pre ich nepriznanie. Pokiaľ vedľajší účastník sa odvoláva na ust. , ako i ustanovenie Charty základných práv EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ argumentoval, že združenie odporcu v konaní nezastupuje, a preto jeho odvolávka nie je náležitá, keďže uvedené ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená odporcu v konaní zastupovať. Taktiež namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné, pretože z neho nevyplýva, ktorému vedľajšiemu účastníkovi okresný súd náhradu trov konania priznal.

Vedľajší účastník sa rovnako tak domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania a žiadal, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 141,79 eura na účet jeho právneho zástupcu. Dôvodil, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to i napriek tomu, že súd prvého stupňa správne uviedol, že k zastaveniu konania došlo práve pre správanie navrhovateľa, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, čím procesne zavinil zastavenie konania, a preto bol mu povinný zaplatiť náhradu trov konania. Mal za to, že pri určovaní výšky priznaných trov právneho zastúpenia a aplikácii ust. postupoval svojvoľne a túto mu vzhľadom na univerzálnosť jeho podaní priznal len v rozsahu 20 % uplatneného nároku. Za podstatné považoval, že nárok uplatňovaný navrhovateľom bol premlčaný, pričom námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania ním by takto v konaní nemohlo byť na ňu prihliadnuté, z ktorého dôvodu by následne odporca bol v konaní neúspešný. Označil za odporujúce zásade rovnosti podmienok konania, spravodlivosti a dobrým mravom, že navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov o zaplatenie premlčaných záväzkov z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznáva v súdnych konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu a združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa túto priznal iba v obmedzenom rozsahu a tým mu de facto sťažiť uplatňovanie základného procesného práva na zastúpenie advokátom. Poukazujúc i na ním citované ustanovenia , týkajúce sa náhrady trov konania dôvodil, že v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá znamená, že úspešný účastník má právo na náhradu všetkých trov konania, pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností veci. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti umožňujú len dôvody zvláštneho zreteľa, ktoré však predstavujú celkom výnimočné prípady. V danej veci vznesením námietky premlčania riadne hájil práva odporcu, keď v dôsledku toho došlo k späťvzatiu návrhu. Nevidel preto dôvod pre priznanie náhrady trov v obmedzenom rozsahu, pričom i výpočet priznanej výšky trov označil za zmätočný.

Odporca sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( ) prejednal tieto odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa zrušiť, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 970,67 eura so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 818,03 eura od 13. 04. 2007 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, ktorý výrok pre absenciu odvolania zo strany účastníkov konania nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho časť, týkajúca sa výroku o náhrade trov konania, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu v sume 23,60 eura na jeho účet a vo zvyšku bol nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka zamietnutý.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( ) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V prípade zastavenia konania však platí zásada, že podľa nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ust. však zakotvuje dve výnimky z tejto zásady - podľa vety prvej tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; podľa vety druhej, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. teda ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, keďže by už išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ svoj návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, pokiaľ nejde o prípad podľa veta druhá , že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi.

Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci.

V súdenej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, požadujúci od odporcu, zaplatenie peňažnej sumy, pričom pred začatím pojednávania navrhovateľ svojim písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 08. 2012, zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Niet teda pochýb, že v danej veci z procesného hľadiska dôsledkom tohto späťvzatia bolo právoplatne zastavené konanie vo veci samej, čím vo svetle zhora uvedených záverov pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup v intenciách veta prvá . Zastavenie konania totiž z procesného hľadiska zavinil práve navrhovateľ, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ).

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal , zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej

právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i o ochrane práv spotrebiteľa, z ust. ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností (, ). V tomto smere už Ústavný súd SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Platí preto, že s ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil. Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.

S ohľadom na námietku navrhovateľa o zmätočnosti uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd prv než pristúpil k preskúmaniu jeho vecnej správnosti, skúmal, či uvedené uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád konania zakladajúcich dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle .

Podľa odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v tomto ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právu na spravodlivý proces, okrem iného zodpovedá i povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie ( v spojení s ) a v tomto rámci sa adekvátne čo do myšlienkových konštrukcií racionálne a logickým spôsobom vyporiadať so všetkými dôkazmi a skutočnosťami dôležitými pre posúdenie veci. Výkladom ust. pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Odvolací súd posudzujúc preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo svetle zhora uvedených aspektov dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že v odvolaním napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa nielenže tieto požiadavky nespĺňa, ale súdom prvého stupňa formulovaný výrok, týkajúci sa náhrady trov konania, je zmätočný a nevykonateľný. Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva že v súdenej veci začalo konanie na návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 13. 09. 2011. Dňa 06. 10. 2011 súd prvého stupňa platobným rozkazom č.k. -21 návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel, tento platobný rozkaz však uznesením

zo dňa 03. 02. 2012 č.k. -33 bol zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk odporcovi. Procesným úkonom Spotrebiteľského združenia OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, zast. HKP Legal, s.r.o., došlým prvostupňovému súdu dňa 26. 04. 2012, oznámilo toto združenie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, v rámci ktorého vznieslo i námietku premlčania voči nárokom navrhovateľa uplatneným v tomto konaní a požiadalo i o priznanie náhrady trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby. V nasledujúci deň bolo súdu prvého stupňa doručené i oznámenie Občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, že vstupuje do konania na strane odporcu a požiadalo o doručenie žalobného návrhu s prílohami. Po tom, čo navrhovateľovi dňa 25. 07. 2012 boli tieto podania oboch združení doručené, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 14. 08. 2012 oznámil súdu, že návrh berie v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Z uvedeného je zrejmé, že na strane odporcu takto v konaní vystupovali dvaja vedľajší účastníci a súd prvého stupňa ich i v záhlaví uznesenia uviedol a to spôsobom „vedľajší účastník: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, v konaní zast.: HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334 a vedľajší účastník na strane žalovaného: právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, v konaní zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom AK Košice, Stará baštová 2, IČO: 35 569 298“. Podľa výroku napadnutého uznesenia navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu a vo zvyšku bol jeho nárok na náhradu trov konania zamietnutý. Porovnajúc záhlavie napadnutého uznesenia s touto jeho výrokovou časťou by to potom znamenalo, že vo výroku bolo rozhodnuté práve o náhrade trov konania, týkajúcich sa vedľajšieho účastníka a to právna pomoc spotrebiteľom, čomu však odporuje odôvodnenie rozhodnutia. Z tohto totiž vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka (bez jeho bližšej špecifikácie), ktorý si náhradu trov konania vyčíslil za 2 úkony právnej pomoci a týmto bol, ako dokladuje obsah spisu, výlučne vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA podľa jeho písomného podania zo dňa 26. 04. 2012. Vedľajší účastník právna pomoc spotrebiteľom okrem oznámenia o svojom vstupe do konania a pripojenia plnej moci svojho právneho zástupcu žiadne iné podanie do spisu neadresoval, ktoré by obsahovalo jeho návrh na priznanie náhrady trov konania. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je tak v extrémnom nesúlade s jeho výrokovou časťou, týkajúcou sa náhrady trov konania, čím nesie atribúty nezrozumiteľnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Tým došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom konaní, ktorým účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ preto dôvodne vo svojom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu zmätočnosť jeho rozhodnutia v ním napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania.

I napriek tomuto zisteniu, ktoré samo o sebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že v intenciách o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Znamená to potom, že za situácie, keď došlo preskúmavaným uznesením ku skončeniu veci samej, bolo potrebné rozhodnúť i o náhrade trov konania všetkých jeho účastníkov. S ohľadom na výsledok konania a dôvodnosť aplikácie ust. vety prvej pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zakladajúcich vznik nároku odporcu na náhradu trov konania, ako i odporcu podporujúcich vedľajších účastníkov, preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť i o trovách konania odporcu, ako i oboch vedľajších účastníkov (nielen jedného z nich), ktoré zistenie by v prípade absencie odvolania bolo nutné napraviť postupom podľa . V tejto súvislosti je však významné, že vedľajší účastník právna pomoc spotrebiteľom v priebehu odvolacieho konania podaním, došlým súdu prvého stupňa dňa 04. 11. 2013, oznámil, že z konania vystupuje, a preto v ďalšom konaní už nie je potrebné o jeho trovách rozhodovať. Záverom odvolací súd tiež poznamenáva, že pokiaľ i dňa 03. 04. 2013 bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5 do konania na strane odporcu, účinky vedľajšieho účastníctva u tohto združenia nenastali, keďže konanie vo veci samej bolo už právoplatne zastavené.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami odvolateľov uplatnenými v ich odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.