Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-269-2013.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/269/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: W. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, L., zomr. dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie sumy 334,59 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 9Er/392/2003-15 zo dňa 14. marca 2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 9Er/392/2003-15 zo dňa 14. marca 2012 v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, trovy exekúcie vo výške 24,99 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie v časti o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1955 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 196, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Konštatoval, že dňa 03.10.2011 doložil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože pohľadávka je nevymožiteľná, nakoľko povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zároveň súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 24,99 eura. Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila pre nedostatok majetku povinného, rozhodol podľa § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 24,99 eura. Trovy pozostávajú z náhrady hotových výdavkov poštovného v sume 21,87 eura a spotrebného materiálu v sume 3,12 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Namietal nesprávnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že oprávnený nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň poukázal na to, že súdny exekútor konal bez pokynu oprávneného. Napadnuté uznesenie je tak nesprávne a predčasné. Povinný sa v stave nemajetnosti nachádza len prechodne. Vzhľadom na vek povinného, jeho pracovnú schopnosť a ostatné pomery je veľmi pravdepodobné, že sa buď zamestná, alebo získa iný pravidelný príjem, napr. z podnikania, alebo získa majetok darom, prípadne dedením. Zastavenie exekúcie môže ohroziť vymožiteľnosť legitímnych a judikovaných nárokov oprávneného. Poukázal aj na doktrínu Ústavného súdu SR a na ust. § 157 ods. 2 OSP. Podľa jeho názoru všeobecný súd nemôže byť vo svojej argumentácii nekoherentný, jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Zároveň musí byť presvedčivé. Z odôvodenia napadnutého uznesenia objektívne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. S ohľadom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.10.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 03.11.2003 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na podklade vykonateľného rozhodnutia - Osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spísanej na not. úrade v Partizánskom, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom č.k. N 1307/03, NZ 53540/03 zo dňa 27.06.2003. Následne písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 03.10.2011, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, pričom zároveň špecifikoval trovy exekúcie vo výške 24,99 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem na súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor dostatočným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda zistil existenciu jedného z dôvodov predpokladaných v ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučného konania dňa 20.10.2003, pričom pohľadávka doposiaľ nebola ani len z časti vymožená, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (viac ako 10 rokov od začatia exekučného konania).
Navyše z obsahu súdneho spisu na č.l. 24 vyplýva, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie vedené pod sp. zn. 5D 404/2011, Dnot 178/2011 bolo právoplatne zastavené a nakoľko poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty - spolu vo výške 116,40 eura, súd rozhodol tak, že ho vydal synovi poručiteľa, ktorý sa postaral o jeho pohreb.
V zmysle ust. § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 37 Exekučného poriadku sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, pričom za poručiteľove dlhy zodpovedá dedič a to do výšky nadobudnutého dedičstva. Smrťou povinného tak jeho povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov nezanikajú, ale predchádzajú na dedičov.
Povinný v tomto prípade zomrel dňa XX.XX.XXXX iba zo zanechaním nepatrného majetku, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/404/2011 zo dňa 07.12.2011 právoplatného dňa 10.01.2012. Týmto uznesením bolo preto konanie zastavené. Správne je preto zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej exekúcii nedošlo k vstupu dedičov do žiadnych poviností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a napadnuté uznesenie v časti o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie (nakoľko súd v tomto prípade nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, napadnuté sú výroky aj odvolaním nenapadnuté, ak sú závislé od hlavného výroku), ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.