Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-237-2013.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/237/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnej: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, S., o vymoženie 716,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. decembra 2011 č. k. 13Er/684/2005-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e . Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 16. 12. 2011 č. k. 13Er/684/2005-24 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/684/2007 vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 161,33 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 41 ods. 2, § 43, § 57 ods. 1 písm. g/, 200 ods. 2, § 196, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47 Notárskeho poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa poverením č. 5402 031688* zo dňa 15. 12. 2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice spísanej v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom pod sp. zn. N 3686/2005, Nz 34265/2005, NCRLs 33778/2005 zo dňa 23. 07. 2005. Oprávnený sa návrhom zo dňa 15. 11. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 716,99 eura s príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 23. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Skutkovým a právnym základom exekučného titulu je Zmluva o úvere č. 4091974 uzavretá medzi oprávneným a povinnou zo dňa 20. 01. 2005, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej úver 12.000,- Sk a povinná sa zaviazala poskytnutú sumu (celkovo sumu 21.600,- Sk) vrátiť zvýšenú o poplatok 9.600,- Sk v desiatich pravidelných mesačných splátkach po 2.160,- Sk, počnúc dňom 21. 02. 2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinná, zastúpená na základe písomného splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, uznala záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Tento súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou exekučného titulu, pretože až tento prejav vôle povinnej robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Povinná týmto prejavom vôle súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Uviedol, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Skutočnosť, že povinná nevyslovila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnila inú osobu je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na vyššie uvedené zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy doterajšieho exekučného konania, ktoré si vyčíslil vo výške 161,33 eura. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny za úkony exekučnej činnosti v sume 39,85 eura vrátane DPH, náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 38,64 eura a cestovné náklady vo výške 71,28 eura vrátane DPH, náhrady za spotrebný materiál vo výške 4,45 eura a náhrady za stratu času vo výške 7,11 eura. V závere uznesenia uviedol, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že oprávnený tým zavinil, že exekúcia musí byť zastavená a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil. Uviedol, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to v čase, keď preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd mohol poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, len ak nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, inak by žiadosť zamietol. Okresný súd Levice rozhodol o udelení poverenia pre súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súd preskúmal notársku zápisnicu už pri udeľovaní poverenia, a tým, že poverenie udelil, uznal, že exekučný titul je v súlade so zákonom. Predmetné plnomocenstvo preskúmal aj notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a žiaden rozpor so zákonom nezistil. Namieta tvrdenie súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného ako aj povinného pri jej spísaní, a táto absencia spôsobila materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Tvrdil, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva zo znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že je rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 EP, teda podľa procesného práva. Nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice a okrem toho, notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Obe náležitosti boli splnené a podotkol, že náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Podotkol, že postačuje, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. Uviedol, že ak sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon teda za určitých podmienok dovolil, aby si účastníci zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Oprávnený ďalej namieta tvrdenie okresného súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. OZ, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobila. Ďalej namietal samotnú výšku trov exekúcie, ktorú priznal súdnemu exekútorovi a ku ktorej úhrade ho súd zaviazal. Uviedol, že v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., podľa ktorého sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Účelnosť sa posudzuje najmä podľa spôsobu vykonávania exekúcie, podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie, ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný výškou a druhom vynucovaného plnenia. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých exekučných úkonov, t. j. uviesť reálny čas, ktorý potreboval na vykonanie daného exekučného úkonu. Súd by mal pri rozhodovaní o odmene a náhrade trov exekútora posudzovať, či ide o úkony a náklady účelne vynaložené exekútorom v rámci predmetnej exekúcie. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadnu časovú špecifikáciu exekučných úkonov súdneho exekútora. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 161,33 eura, pritom vôbec nešpecifikoval, za aké konkrétne úkony priznal súdnemu exekútorovi odmenu vovýške 39,85 eura za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu bez toho, aby uviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, a akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že súd predmetné uznesenie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 OSP, keďže neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu, ako aj odôvodnenosť hotových výdavkov. Takýto nedostatok spôsobil nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia, čím je oprávnenému odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva oprávneného na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním. Podaním zo dňa 03. 09. 2012 sa domáhal prerušenia konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd, pričom všeobecný súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. V závere návrhu uviedol, že žiada súd, aby konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Okrem toho, rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným dňa 15. 11. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 716,99 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3686/2005, NZ 34265/2005, NCRLs 33778/2005 zo dňa 23. 07. 2005 spísanú v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára dňa 15. 12. 2005 výkonom exekúcie. Oprávnený návrhom zo dňa 23. 11. 2010 žiadal súd o zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, ako aj o neprípustnosti exekúcie, ktorú následne zastavil. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 20. 01. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bol zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní došlo k zmene Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233//1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2013 okrem čl. I bodov 55 a 56, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014, odvolací súd nemohol preskúmavať aj výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, keďže v Exekučnom poriadku sa v ustanovení § 58 ods. 6 slová „je odvolanie prípustné“ nahradili slovami „nemožno podať mimoriadne dovolanie“. Od 1. novembra 2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 znie: Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. V ustanovení § 243b ods. 1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013 citovaného zákona č. 299/2013 Z. z.) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Napadnuté uznesenie, v ktorom bolo rozhodnuté aj o trovách konania (trovách exekúcie) vydal vyšší súdny úradník pred 1. novembrom 2013, pričom ním došlo k zastaveniu exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a Exekučný poriadok od 1. novembra 2013 v takomto prípade neumožňuje o podanom odvolaní proti takémuto uzneseniu rozhodovať podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní je treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzať z platného a účinného ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré neumožňuje podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania (teda aj trov exekúcie), takže o podanom odvolaní v časti výroku o trovách exekúcie rozhodne sudca Okresného súdu Levice. Od 1. novembra 2013 totiž zákon nepripúšťa odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, teda aj trov exekúcie a už nie je možné, aby o takomto odvolaní rozhodoval krajský súd ako súd odvolací. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku upravujúceho zastavenie exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V časti podaného odvolania voči výroku o trovách exekúcie odvolací súd vracia vec prvostupňovému súdu, kde s poukazom na ust. § 374 ods. 4 OSP rozhodne s konečnou platnosťou o takto podanom odvolaní sudca. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.