Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/37/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a prísediacich JUDr. Anny Kalivodovej a JUDr. Dariny Peťovskej, v trestnej veci obvinenej W. L. S. D.. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. k § 20 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014, takto

rozhodol:

obžl. W. L., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v C., trvale bytom C., D. XX, prechodne bytom Bratislava, T. X, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 16. 06. 2013,

obžl. C. W., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v J., trvale bytom D. I., G. XXX, prechodne bytom Bratislava, T. X, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 17. 06. 2013,

obžl. C. S., nar. XX.XX. XXXX/XXXX v J., trvale bytom D. I., Š. X, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 17. 06. 2013,

obžl. G. Ž., nar. XX. XX. XXXX/XXXX, trvale bytom D. I., L. G. XX, vo väzbe v ÚVV Bratislava od 17. 06. 2013 do 01.10.2013,

s ú v i n n í, ž e:

v presne nezistenom čase v roku 2013 sa obv. C. W. a obv. W. L. dohodli na vykonaní lúpežného prepadnutia v priestoroch prevádzkarne jedálne Eat and Meet na ul. Staré Grunty č. 36 v Bratislave, ktoré by mohli uskutočniť spolu s bratom obv. W., obv. C. S. tak, že obv. L., ktorá tam bola v tom čase zamestnaná, nechá otvorené zadné vstupné dvere a obv. S. by následne mohol vniknúť do prevádzkarne.

Obv. C. W. potom oslovila obv. C. S. a všetci traja sa stretli v byte na T.O. A. Č.. X v J. približne týždeň pred vykonaním samotného skutku, kde obv. C. W. vysvetlila obv. C. S. rozmiestnenie jednotlivých miestností a priestorov na mieste činu, dohodli sa, že obv. W. L. pôjde do prevádzkarne jedálne Eat and Meet a keď sa tam nebudú nachádzať iné osoby, okrem pracovníčky v kancelárií, pootvorí vstupné dvere do objektu, ktoré boli zabezpečené proti vstupu z vonkajšej strany a takto umožní obv. C. S. vniknúť do objektu a následne bude informovať obv. C. W. o tom, že obv. C. S. môže vykonať skutok a taktiež sa obvinení dohodli na tom, že lúpež vykonajú 16.06.2013 a ešte sa v uvedený deň stretnú pred skutkom na čerpacej stanici pohonných hmôt ÖMV na Hečkovej ulici v Bratislave, kde si dohodnú podrobnosti vykonania skutku.

Následne sa obv. C. S. skontaktoval s obv. G. Ž., pričom mu ponúkol možnosť zarobiť si peniaze tak, že bude robiť vodiča pri naplánovanom skutku a obv. Ž. taktiež oboznámil s postupom pri spáchaní skutku, konkrétne, že úlohou obv. S. bude vniknúť do prevádzkarne jedálne so zbraňou, pričom obv. L. sa už bude nachádzať v prevádzkarni a dá obv. W. signál, aby obv. S. išiel do objektu. Dňa 16.06.2013 okolo 17.00 h sa stretli obv. C. W., obv. W. L., obv. C. S. a obv. G. Ž. na uvedenej čerpacej stanici, kde obv. S.

informoval obvinené W. a L., že obv. G. Ž. bude robiť vodiča obv. S. a keď obv. S. vnikne do priestorov jedálne Eat and Meet, obv. Ž. ho bude čakať s naštartovaným motorom na aute, obv. C. W. nakreslila obv. C. S. plán objektu jedálne s označením jednotlivých miestností a priestorov, vrátane kancelárie, v ktorej sa nachádzajú peniaze, obv. W. taktiež odovzdala obv. S. krátku strelnú zbraň Zoraki mod. 914 výrobného čísla XXXXXXXX (tzv. plynovku), čiapku so šiltom a rukavice a tiež obv. S. usmernila, aby pracovníčke v kancelárii pri skutku zobral obidva mobilné telefóny, čím jej znemožní zavolať políciu a aby zobral kľúče od kancelárie, v ktorej ju zamkne spolu s obv. L., ďalej obv. W. inštruovala obvinených S. a Ž., že im po presune na miesto činu označí objekt, v ktorom má obv. S. skutok vykonať, ako aj vstupné dvere, cez ktoré sa dostane dnu. Obvinení sa tiež dohodli, že obvinená W. L. pôjde do prevádzkarne jedálne pod zámienkou, aby odniesla lekárske potvrdenie súvisiace s jej práceneschopnosťou a keď sa tam nebudú nachádzať iné osoby, okrem pracovníčky v kancelárii, otvorí vstupné dvere, aby umožnila vniknúť do objektu jedálne obv. S., o čom bude telefonicky informovať obv. W. a tá následne informovať obv. S..

Potom sa obvinení presunuli do Mlynskej doliny v Bratislave a to obvinené W. a L. na osobnom motorovom vozidle zn. K. B. EČ: G. XXX J. a obvinení C. S. a G. Ž. na osobnom motorovom vozidle zn. Š. V. EČ: G. XXX Q. na ulicu Staré Grunty v Bratislave, k prevádzkarni jedálne EAT & MEET, nachádzajúcej sa v dome č. 36, kde obv. C. W. vyložila obv. W. L.A. a obvineným C. S. a G. Ž. v zmysle ich predchádzajúcej dohody ukázala objekt jedálne a dvere, cez ktoré sa obv. C. S. dostane do budovy. Po vytvorení priaznivej situácie na mieste činu, keď sa tam nachádzala len poškodená T. B., ktorá prerátavala tržbu, obv. W. L. pootvorila vstupné dvere do objektu prevádzkarne jedálne a telefonicky informovala obv. C. W., že obv. C. S. môže skutok vykonať a obv. W.Á. následne o tom informovala obv. C. S., ktorý zamaskovaný čiapkou so šiltom, slnečnými okuliarmi a s nasadenými rukavicami o 19.30 h vnikol do priestorov prevádzkarne jedálne EAT & MEET cez vstupné dvere, predtým otvorené obv. W. L.Á. a prešiel do kancelárie, kde mieriac na poškodenú T. B. krátkou strelnou zbraňou tzv. plynovkou zn. ZORAKI MOD.914, poškodenú žiadal, aby mu dala peňažnú hotovosť, pričom jej odovzdal igelitovú tašku, do ktorej mu poškodená ale aj obv. W. L. postupne vložili peňažnú hotovosť a obvinený taktiež vyzval poškodenú T. B., aby mu odovzdala dva mobilné telefóny a kĺúče, na čo reagovala poškodená tak, že obvinenému odovzdala mobilný telefón zn. Samsung Galaxy SIII s vysvetlením, že iný mobilný telefón nemá. Obv. S. napokon poškodenú T. B. a obv. W. L. na mieste činu zamkol v kancelárii kľúčmi, ktoré mu predtým odovzdala pošk.B., z miesta činu odišiel a nastúpil do osobného motorového vozidla Š. V., čiernej farby, EČV: G. XXX Q., v ktorom ho čakal vodič obv. G. Ž. a potom sa obv. G. Ž. a obv. C. S. po skontaktovaní sa s obv. C. W. presunuli do obce Svätý Jur, kde si rozdelili peniaze a to tak, že obv. C. W. vzala sumu 10.660,- €, ktorá predstavovala jej podiel z lúpeže a podiel obv. W. L., obv. C. S. vzal sumu 6.010,- € a obv. Ž. obdržal sumu 1.520, - €. Uvedeným skutkom vznikla poškodenej spoločnosti Fit Food, s.r.o. celková škoda vo výške 18.190,- € a poškodenej T. B. škoda vo výške 289 ,-€,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali uvedený čin a spôsobili ním väčšiu škodu a závažnejším spôsobom konania (so zbraňou, organizovanou skupinou),

č í m s p á c h a l i

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák.

Za to sa

O d s u d z u j ú

I. obžal. W. L.

Podľa 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

II. obžal. C. W.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov nepodmienečne

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, § 48 ods. 4/ Tr. zák. súd obžalovanú zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

III. obžal. C. S.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 /rokov/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného vo vzťahu k obžalovanému S. 27. 09. 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: zbrane ZORAKI MOD. 914, výrobného čísla XXXXXXXX s jedným kusom zásobníka, ktoré sú uložené na oddelení dokladov Odboru poriadkovej polície OR PZ Bratislava IV pod č. XX/XXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

IV. obžal. G. Ž.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného vo vzťahu k obžalovanému Ž. 29. 08. 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa súd všetkých obžalovaných spoločne a nerozdielne zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, Bratislava, vo výške 289 (dvestoosemdesiatdeväť) Eur.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bratislava I, po splnení všetkých zákonných podmienok na jeho otvorenie a následnom prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava IV, obžalovaná W. L., obžalovaná C. W., obžalovaný C. S. a obžalovaný G. Ž. urobili vyhlásenie podľa , teda, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v prednesenej obžalobe okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. XPv/XXX/XXXX zo dňa 02. 12. 2013.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku, predseda senátu postupom podľa , , , a , za súčasného opätovného poučenia obžalovaných podľa

, položil obžalovaným tam uvedené otázky, na ktoré všetci obžalovaný odpovedali áno. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie všetkých obžalovaných, súd podľa prijal vyhlásenie všetkých obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý sa im kladie obžalobou Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. XPv/XXX/XXXX zo dňa 02. 12. 2013 za vinu. Podľa súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Primárne je nevyhnutné uviesť, že vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach , najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( Tr. zák. a Tr. zák.) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov ( Tr. zák.). V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (záujem chránený v podobe ochrany života, zdravia a majetku) a následok (porušenie a ohrozenie záujmu chráneného v podobe ohrozenia života, zdravia a majetku), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, za súčasného prihliadnutia u spolupáchateľov aj na to, akou miernou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Čo sa týka požiadavky primeranosti trestu, túto požiadavku Dohovor priamo nezakotvuje, judikatúra ESĽP však uplatňuje princíp proporcionality vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadav- ku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektova- nia tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu tres- tných sankcií. Všetci obžalovaní sa dopustili zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa , , Tr. zák. s poukazom na , Tr. zák. k Tr. zák., za ktorý zločin ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 12 rokov. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu u obžalovanej W. L. týka, súd sa oboznámil s odpisom registra trestov pričom zistil, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná. Ďalej sa súd oboznámil s lustráciou v systéme AVÍZO Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, a zistil, že obžalovaná nemá záznam v systéme AVÍZO a nemá záznam ani vo Výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Súd vzhliadol päť poľahčujúcich okolností a to, že táto viedla pred spáchaním riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a prispela k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. Keďže súd nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť pristúpil k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa ustanovenia Tr. zák. podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu trestu. Výmera trestu bola teda posudzovaná v rozsahu 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom k piatim významným poľahčujúcim okolnostiam a najmä k vyhláseniu obžalovanej súd pokladá uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov (teda na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby) za primeraný a plne súladný so základnými zásadami relevantnými pre ukladanie trestov i vzhľadom na jej účasť a podiel na súdenej trestnej činnosti. Podľa Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu u obžalovanej C. W. týka, súd sa oboznámil s odpisom registra trestov pričom zistil, že táto má jeden záznam, avšak sa osvedčila v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania k 20. 04. 2003. Ďalej sa súd oboznámil s lustráciou v systéme AVÍZO Ministerstva

vnútra SR, Prezídia PZ, a zistil, že obžalovaná má dva záznamy v systéme AVÍZO a má záznam i vo Výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Uvedené dva priestupky však súd nereflektoval, nakoľko išlo o bežné porušenie pravidiel cestnej premávky proti jej bezpečnosti a plynulosti. Súd vzhliadol päť poľahčujúcich okolností a to, že táto viedla pred spáchaním riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a prispela k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. Keďže súd nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť pristúpil k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu trestu. Výmera trestu bola teda posudzovaná v rozsahu 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom k piatim významným poľahčujúcim okolnostiam a najmä k vyhláseniu obžalovanej súd pokladá uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov (teda na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby) za primeraný a plne súladný so základnými zásadami relevantnými pre ukladanie trestov i vzhľadom na jej účasť a podiel na súdenej trestnej činnosti. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, § 48 ods. 4/ Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia i keď obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin. S poukazom na zákonné ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. mal súd, i vzhľadom na vyjadrenia obžalovanej na hlavnom pojednávaní, za to, že jej náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu u obžalovaného C. S. týka, súd sa oboznámil s odpisom registra trestov pričom zistil, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného dňa 27. 09. 2013 pre majetkovú trestnú činnosť. Pre prečin krádeže v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Uložený trest však doposiaľ nevykonal, čo však nebolo spôsobené jeho zavinením, nakoľko je od 17. 06. 2013 väzobne stíhaný. Ďalej sa súd oboznámil s lustráciou v systéme AVÍZO Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, a zistil, že obžalovaný má jeden záznam v systéme AVÍZO a má záznam i vo Výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Uvedený priestupok však súd nereflektoval, keďže konanie voči nemu bolo zastavené Obvodným úradom Pezinok dňa 13. 12. 2011. Súd vzhliadol dve poľahčujúcich okolností a to, že tento viedol pred spáchaním riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Keďže súd nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť pristúpil k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu trestu. Ako už bolo spomenuté vyššie, obžalovaný S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného dňa 27. 09. 2013 uznaný za vinného pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 20. 07. 2012. Z uvedeného dôvodu bolo preto na mieste uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože ho odsudzoval i za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V nadväznosti na túto skutočnosť súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného vo vzťahu k obžalovanému S. dňa 27. 09. 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu tak, ako tu ukladá zákonné ustanovenie Tr. zák. a preto pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal z upravenej asperovanej trestnej sadzby. Neslobodno opomenúť, že ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti z dôvodu uvedeného v , , , Tr. zák. a Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení Tr. zák. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu Tr. zák. Preto súd vychádzal z trestnej sadzby 7 rokov až 13 rokov a 7 mesiacov. Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného S. má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre neho neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd v žiadnom prípade nezľahčuje konanie obžalovaného S., ako všeobecne trestne zodpovedného subjektu, ktorý ako člen organizovanej skupiny porušil významný objekt chránený (život, zdravie, majetok), dokonca so zbraňou. Na druhej strane by bolo nespravodlivé opomenúť, že obžalovaný S. neprišiel s prvotným plánom uskutočnenia žalovaného skutku. Bola to práve jeho sestra, obžalovaná W., ktorá bola v tejto veci niekoľko krát za ním. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný S. sprvoti nesúhlasil s návrhmi obžalovanej W., týmto sa vyslovene bránil, avšak podľahol len kvôli finančným problémom do ktorých sa dostal. Nebol to on, kto organizoval a riadil celý postup a priebeh páchania súdenej trestnej činnosti. Podrobne „len“ plnil to, čo mu bolo povedané obžalovanou W. a obžalovanou L.. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä z jednotlivých výpovedí obžalovaného vyplýva, že tento je ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný. Ďalej súd zvážil, že sa jedná o mladého človeka, ktorý mal v čase spáchania skutku 19 rokov a plne si i počas hlavného pojednávania v konaní pred súdom uvedomoval závažnosť skutku, ktorého sa dopustil a tento skutok oľutoval nie len formálnym spôsobom. Pôsobiť na obžalovaného S. trestnom odňatia slobody i na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov, by bolo neprimerane prísne, nedôvodné a nespravodlivé v porovnaní s ostatnými obžalovanými, najmä s obžalovanou L. a obžalovanou W.. Súd teda pokladá uložený trest odňatia slobody v mimoriadne zníženej výmere 5 rokov za primeraný, spravodlivý a plne súladný so základnými zásadami relevantnými pre ukladanie trestov a so zásadami pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému S. obligatórne uložil i trest prepadnutia veci: zbrane ZORAKI MOD. 914, výrobného čísla XXXXXXXX s jedným kusom zásobníka, ktoré sú uložené na oddelení dokladov Odboru poriadkovej polície OR PZ Bratislava IV pod č. XX/XXXX, keďže táto bola v jeho vlastníctve a bola použitá na spáchanie trestného činu, pričom obligatórne rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu u obžalovaného G. Ž. týka, súd sa oboznámil s odpisom registra trestov pričom zistil, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného dňa 29. 08. 2013 pre majetkovú trestnú činnosť. Pre prečin krádeže v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Uložený trest však doposiaľ nevykonal, čo však nebolo spôsobené jeho zavinením, nakoľko bol od 17. 06. 2013 do 01. 10. 2013 väzobne stíhaný. Ďalej sa súd oboznámil s lustráciou v systéme AVÍZO Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, a zistil, že obžalovaný má jeden záznam v systéme AVÍZO a má tri záznamy i vo Výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Uvedené priestupky však súd nereflektoval, keďže jeho konanie spočívalo v bežnom vybočení z rámca právnych noriem, konkrétne sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky. Súd vzhliadol dve poľahčujúcich okolností a to, že tento viedol pred spáchaním riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Keďže súd nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť pristúpil k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu trestu. Ako už bolo spomenuté vyššie, obžalovaný Ž. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného dňa 29. 08. 2013 uznaný za vinného pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 20. 07. 2012. Z uvedeného dôvodu bolo preto na mieste uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože ho odsudzoval i za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V nadväznosti na túto skutočnosť súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12. 08. 2013 a právoplatného vo vzťahu k obžalovanému Ž. dňa 29. 08. 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu tak, ako tu ukladá zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. a preto pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal z upravenej asperovanej trestnej sadzby.

Neslobodno opomenúť, že ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti z dôvodu uvedeného v , , , Tr. zák. a Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení Tr. zák. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu Tr. zák. Preto súd vychádzal z trestnej sadzby 7 rokov až 13 rokov a 7 mesiacov. Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného Ž. má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre neho neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd v žiadnom prípade, tak ako u obžalovaného S., nezľahčuje jeho konanie. Obžalovaný Ž., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt a ako člen organizovanej skupiny porušil a ohrozil významný objekt chránený (život, zdravie, majetok). Na druhej strane by bolo nespravodlivé opomenúť, že obžalovaný Ž. neprišiel s prvotným plánom uskutočnenia žalovaného skutku. Bol to práve obžalovaný S., ktorý sa rozhodol, že by bolo dobré, keby do celej trestnej činnosti vtiahol aj svojho dobrého kamaráta obžalovaného Ž. a to kvôli tomu, aby mu tento robil šoféra. Obžalovaný S. mu povedal, že si môže privyrobiť, s čím obžalovaný Ž. súhlasil. Obžalovaný S. ho vyzdvihol pred jeho domom a povedal mu presne, že ide vylúpiť jedáleň v Mlynskej doline, pričom mu popísal plán na ktorom sa predtým dohodol s obžalovanou W.. Nebol to teda on, kto organizoval a riadil celý postup a priebeh páchania súdenej trestnej činnosti. Podrobne „len“ plnil to, čo mu bolo povedané obžalovanou W., obžalovanou L. a čiastočne obžalovaným S.. Treba pripomenúť, že celá trestná činnosť nebola postavená na obžalovanom Ž., ale na obžalovanej L., obžalovanej W. a obžalovanom S.. Bez súčinnosti obžalovaného Ž.T., ktorý bol do celej trestnej činnosti vtiahnutý len obžalovaným S., by určite došlo k tejto trestnej činnosti i bez jeho účasti, keďže nebyť práve obžalovaného S., s obžalovaným Ž. sa v pôvodnom zosnovanom pláne obžalovanou L. a obžalovanou W. nepočítalo od samotného počiatku. Ďalej súd zvážil, že sa jedná o mladého človeka, ktorý mal v čase spáchania skutku 19 rokov a plne si i počas hlavného pojednávania v konaní pred súdom uvedomoval závažnosť skutku, ktorého sa dopustil a tento skutok oľutoval nie len formálne. Súd tiež vzal do úvahy pozitívne hodnotiace správy zo spoločnosti LB Design, s. r. o., zo Športového klubu Svätý Jur a Únie malého futbalu TREM Šenkvice. Pôsobiť na obžalovaného Ž. trestnom odňatia slobody i na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov, by bolo neprimerane prísne, nedôvodné a nespravodlivé v porovnaní s ostatnými obžalovanými, najmä s obžalovanou L. a obžalovanou W.. Pokiaľ sa týka požiadavky obžalovaného Ž.T., aby súd pristúpil na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností súd sa s takýmto návrhom nemohol stotožniť. Súd si síce uvedomuje, že v zmysle požiadavky primeranosti trestu má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a úmerný jeho pomerom a účasti na trestnej činnosti, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a že trest, ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa, nesmie byť ukladaný mechanic- ky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Súd však precízne pristúpil k hodnoteniu všetkých skutkových okolností prejednávaného prípadu a citlivo hodnotil i osobu obžalovaného a jeho účasť na prerokúvanom prípade. Obžalovaný by si mal však uvedomiť, že nielen neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť, ale tak isto i neprimerane mierne tresty sú nespravodlivé a nie sú v súlade s požiadavkou proporcionality trestania. Ako už bolo naznačené vyššie, obžalovaný si bol plne vedomý svojho konania a mal dostatok času ukončiť svoju účasť na závažnej a organizovanej trestnej činnosti, respektíve sa vôbec na nej nepodieľať a odstúpiť od „dohody“ s obžalovaných S., a to ešte v čase, keď nedošlo ani k príprave súdeného zločinu lúpeže podľa Tr. zák., ako vzdialeného vývinového štádia trestného činu. Súd teda pokladá uložený trest odňatia slobody v mimoriadne zníženej výmere 4 rokov za primeraný, spravodlivý a plne súladný so základnými zásadami relevantnými pre ukladanie trestov a so zásadami pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Podľa Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Spoločne k druhu a výmere uložených trestov súd zdôrazňuje, že trest realizuje svoje poslanie ochra- ny spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať ďalej trestnú čin- nosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoloč- nosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Napokon všetci obžalovaní by si mali uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje pre- dovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať prin- cíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložené tresty naznačenú nevyhnutnú mieru. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preven- tívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvrat- nosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihli obžalovaných. Súd uzatvára, že pre vyššie uvedené skutočnosti a rozvedené úvahy senát okresného súdu považoval uložené tresty odňatia slobody za súladné so zásadami represie, ale i humanity v kontexte požiadav- ky primeranosti trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený a ani jeden z obžalovaných tento nárok nerozporoval, súd ich spoločne a nerozdielne zaviazal k náhrade škody vo voči poškodenej T. B. vo výške 289 Eur tak, ako to ukladá

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.