Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-150-2012.pdf
PDF · 100.36 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/150/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: G.I.C. Cash, a.s., so sídlom Hradbová 19, 040 01 Košice, IČO: 36 172 081, právne zastúpený GOREJ legal, s.r.o, so sídlom Advokátskej kancelárie Žižkova 6, 040 01 Košice proti žalovanému v 1. rade: D. I., E.. X.X.XXXX, K.Á. U. XXX, D. -F. a žalovanému 2. rade: D. Z.. E.. XX.X.XXXX, E. I. G. XX, D., Y.. D.E. Z., E.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, D. - F. v konaní o zaplatenie 505,60 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 429,28 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 429,28 Eur od 26.7.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 20,94 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 71,18 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie, Žižkova 6, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 505,60 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 675,60 Eur od 26.7.2009 do 21.10.2009 a zo sumy 505,60 Eur od 22.10.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.4.2009 poskytol žalovanému v 1. rade titulom uzavretej zmluvy o pôžičke č. 3103090139, sumu 560 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach spolu s 36 % ročným úrokom, resp. 3 % mesačne z dlžnej sumy, po 56,30 Eur. Žalovaný v 1. rade mal celkovo vrátiť 675,30 Eur, avšak neuhradil včas už prvú splátku, pričom s úhradou nasledujúcich splátok sa dostal rovnako do omeškania. S odkazom na ustanovenie čl. 4 Všeobecných podmienok poskytovania pôžičky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy nastáva splatnosť celého dlhu okamžite včasným neuhradením troch po sebe nasledujúcich splátok. Splatnosť celého dlhu tak nastala dňom splatnosti v poradí tretej omeškanej splátky, t.j. 25.7.2009. Po dni splatnosti žalovaný v 1. rade uhradil sumu 170 Eur dňa 21.10.2009, čiže celkový dlh predstavuje 505,60 Eur. Žalovaný v 2. rade priamo v zmluve o pôžičke č. 3103090139 zo dňa 16.4.2009 prevzal ručenie za záväzok žalovaného v 1. rade keď písomne vyhlásil, že berie na seba povinnosť uspokojiť splatnú pohľadávku žalobcu v prípade, že ju neuspokojí žalovaný v 1. rade v súlade s uzavretou zmluvou o pôžičke.
Súdu sa nepodarilo aj napriek vykonanému šetreniu zistiť pobyt žalovaného v 2. rade, preto mu súd uznesením zo dňa 10.10.2011 sp. zn. 38C/150/2012-66 v súlade s § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku pre toto konanie ustanovil opatrovníka. Uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2013.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.1.2014.
Žalobca v 1. rade a ani ustanovený opatrovník sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o pôžičke č. 3103090139 súd zistil, že dňa 16.4.2009 poskytol žalobca žalovanému v 1. rade sumu 560 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach spolu s 36 % ročným úrokom, resp. 3 % mesačne z dlžnej sumy, po 56,30 Eur, počnúc dňom 25.5.2009, vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalovaný v 1. rade mal celkovo vrátiť 675,30 Eur, avšak neuhradil včas už prvú splátku, pričom s úhradou nasledujúcich splátok sa dostal rovnako do omeškania. RPMN vyplývajúca zo zmluvy je 42,60 EUR. Žalovaný v 1. rade mal celkovo vrátiť 675,30 Eur, avšak neuhradil včas už prvú splátku, pričom s úhradou nasledujúcich splátok sa dostal rovnako do omeškania. S odkazom na ustanovenie čl. 4 Všeobecných podmienok poskytovania pôžičky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy nastáva splatnosť celého dlhu okamžite včasným neuhradením troch po sebe nasledujúcich splátok. Splatnosť celého dlhu tak nastala dňom splatnosti v poradí tretej omeškanej splátky, t.j. 25.7.2009. Po dni splatnosti žalovaný v 1. rade uhradil sumu 170 Eur dňa 21.10.2009, čiže celkový dlh predstavuje 505,60 Eur. Súd ma za preukázané, že žalovaný v 2. rade priamo v zmluve o pôžičke č. 3103090139 zo dňa 16.4.2009 prevzal ručenie za záväzok žalovaného v 1. rade keď písomne vyhlásil, že berie na seba povinnosť uspokojiť splatnú pohľadávku žalobcu v prípade, že ju neuspokojí žalovaný v 1. rade v súlade s uzavretou zmluvou o pôžičke.
Žalobca písomne vyzval žalovaného v 1. rade výzvou zo dňa 3.2.2012 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 505,60 Eur, na ktorú však žalovaný v 1. rade nereagoval. Následne žalobca vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa písomnou výzvou zo dňa 26.3.2012 na zaplatenie dlžnej sumy 505,60 Eur, na ktorú však taktiež nereagoval.
Niet sporu o tom, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.4.2009.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ost. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Vzhľadom ku skutočnosti, že z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu je aj poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných zdrojov, vzťah založený zmluvou zo dňa 16.4.2009 je úverovým vzťahom bez ohľadu na to, ako tento dokument žalobca nazval ( „pôžička“ je právnym inštitútom len medzi občanmi).
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však ohľadom prejednávaného záväzkového vzťahu nemožno uplatniť, nakoľko špeciálne ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pôsobia aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako lex specialis, a preto je potrebné sa riadiť všeobecnou právnou úpravou.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č.5/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.
Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v apríli roku 2009 bola 7,0149 % ročne, no v zmluve o úvere je uvedená sadzba 36%, čo predstavuje 360% výpočtového základu a sú viac ako o 280% vyššie než obvyklá úroková miera. Takto dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Preto dojednanie o úrokoch v zmluve o úvere v rozsahu prevyšujúcom 7,0149 % je neplatné, lebo sa prieči dobrým mravom. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 41 OZ postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od ostatného obsahu.
Ak by bola dodržaná zásada obvyklých úrokov z úveru, žalovaný v 1. rade by pri 7,0149 % sadzbe mal za dobu 1 roka zaplatiť celkom 599,28 Eur vrátane úroku. Ak žalovaný v 1. rade zaplatil 170 Eur, k úhrade zostáva suma 429,28 Eur.
Podľa ust. § 303 Obch. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
V zmysle uvedeného ust. zákona bol uzavretý platný ručiteľský záväzok, a preto súd oboch žalovaných zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 25.7.2009, t.j. od nezaplatenia 3. zročnej splátky až do zaplatenia dlžnej sumy.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaných k úhrade sumy 429,28 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 429,28 Eur od 26.7.2009 do zaplatenia a ohľadom tej časti žaloby, ktorou sa domáhal nároku dohodnutého v rozpore so zákonom, súd žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca žiadal náhradu trov konania za zaplatenie súdneho poplatku v sume 30 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 101,98 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd - 2 krát 34,86 Eur + 2 krát režijný paušál vo výške 7,63 EUR + 20% DPH).
Pri uplatnenom nároku 505,60 Eur a priznanej sumy 429,28 Eur mal žalobca v konaní len čiastočný úspech a to vo výške 84,90 % a neúspech vo výške 15,10 %. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 69.80 % svojich nákladov, čo predstavuje 71,18 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd zároveň zaviazal žalovaných k náhrade trov konania žalobcovi za zaplatený súdny poplatok vo výške 20,94 Eur, čo predstavuje 84,90 % z 30 Eur, t.j zaplateného súdneho poplatku žalobcom.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).