Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-185-2013.pdf
PDF · 103.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/185/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. H., G.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca Y. O., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. A.U. G. F. O. Č.. XX, prechodne bývajúceho Z. U. B. Č.. XXX, za účasti matky P. H., G.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. G. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej doručil tunajšiemu súdu dňa 25.9.2013 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného z jeho strany voči maloletej Q. zo sumy 200 € mesačne na sumu 30 € mesačne, ktorý návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom z 22.1.2013 č.k. 25P 244/2012-57 súd zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné mu bolo určené vo výške 200 € mesačne od 1.11.2010 a dlžné výživné vo výške 5.400 € mu súd povolil splácať v splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným, on je toho názoru, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti a ako uviedol aj na pojednávaní nemá žiaden pravidelný príjem, jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád, v Q. XXXX sa jemu a jeho družke narodil syn Y., ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.10.2013 s návrhom otca nesúhlasila, svoj nesúhlas odôvodňovala tým, že pomery otca maloletej sa od rozhodnutia súdu nezmenili, bola si vedomá toho, že otec mal brigády, tak isto bol naďalej vedený v obchodnom registri firiem a z tejto činnosti mu plynul príjem, ona bola na rodičovskom príspevku, ktorý jej mal končiť z dôvodu dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa a ona sa stala nezamestnanou, poberala náhradné výživné od štátu vo výške 108,50 €, dcéra od septembra chodila do škôlky, hradila jej s tým súvisiace náklady sama z dôvodu neprijatia do štátnej škôlky, nakoľko v čase uzavretia prihlášok nedosiahla maloletá tri roky, triedu pre mladšie deti neotvorili, musela navštevovať súkromnú materskú škôlku kde bol mesačný poplatok 150 € a 50 € strava, keďže otec nehradil súdom stanovené výživné dňa 30.4.2013 podala návrh na exekúciu pre zmeškané výživné vo výške 6.000 €, následne dňa 10.7.2013 podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Košice II pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v záujme maloletej Q. odporúčal návrhu otca na zníženie výživného zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Q. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 244/2012 zo dňa 22.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2013, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, o zaviazaní sa otca prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške po 200 € mesačne, ako i o povolení splácať v tom čase vzniknuté dlžné výživné za obdobie od 1.11.2010 do 31.1.2013 v sume 5.400 € zo strany otca v splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným. Pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu v rámci ktorého bolo zistené, že matka maloletej bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, prídavok na maloletú Q., na maloletú mala výdavky na stravu 50 €, na lieky 10 €, na plienky 40 € a ostatné výdavky okolo 40 € vrátane hygieny a oblečenia, ako i jednorazový výdavok na kočík 80 €, postieľku 50 €, ohrádku 70 €, posteľ 79 €. Otec maloletej mal príjem z príležitostnej brigádnickej činnosti, bol konateľom aj spoločníkom v spoločnostiach, z týchto, ale nemal žiaden príjem a prispieval na domácnosť svojej priateľke sumou 100 € mesačne. Zo správ úradu práce súd zistil, že matke bol vyplácaný prídavok na dieťa v sume 22,54 € a rodičovský príspevok v sume 194,70 €. Zo správ daňového úradu vyplývalo, že otec nebol daňovým subjektom. Matka spolu s maloletou bývala v 3-izbovom byte, u svojej matky, kde mali k dispozícií jednu izbu, kde dieťa malo vytvorené vhodné podmienky, matka svojej matke na náklady na domácnosť prispievala mesačne sumou 100 €, maloletá bola pripravovaná na chirurgický zákrok oka, užívala antibiotiká, mala oslabenú imunitu, pričom s bývaním v spoločnom byte súviseli výdavky na nájomné 220 €, elektrina 50 €, UPC 35 €, plyn a smetie 30 €. Otec ako vyučený tesár si zarábal ako čašník, bol konateľom aj spoločníkom v spoločnostiach, avšak tvrdil, že z týchto nemal príjem, žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá bola v 7. mesiaci tehotenstva, tejto prispieval sumou 100 €, udával výdavky na cestovné 3 až 4-krát do týždňa 6 €, ďalšie pravidelné výdavky tvrdil, že nemal.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistení žiaden zamestnávateľ matky, ani otca maloletej v spornom období.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.10.2013 vyplýva, že matka bola v tom čase poberateľkou rodinného prídavku na dieťa v sume 23,10 € a rodičovského príspevku od 1.10.2010, ktorý jej bol aktuálne vyplácaný v sume 199,60 €.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.9.2013 bol maloletej priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 106,58 € počínajúc dňom 1.5.2013 a vo výške 108,50 € počínajúc dňom 1.7.2013 s výplatou matke maloletej.
Z matkou predložených kópií dokladov súd zistil, že matka uhrádza M. R. Ž. od septembra 2013 školné mesačne 150 €, zároveň 2.9.2013 uhradila zápisné 35 € a hradí maloletej poplatky za stravu v tomto centre.
Z obchodného registra súd zistil, že otec maloletej je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Y. M. A..P..U.. A. A. G. O. F. Č.. XX, O., od zápisu tejto spoločnosti v obchodom registri, t.j. od 4.9.2009, s vkladom spoločníka, teda otca, 5.000 €, je jediným konateľom a jedným z dvoch spoločníkov spolu so spoločnosťou M. A..P..U.., C. X, E., v spoločnosti M., A..P..U.., A. A.V. G. F. V. Č.. XXXX, K., od 25.11.2010, s vkladom otca ako spoločníka 2.500 €, pričom uvedená spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.2.2009, je jediným konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti M. A..P..U.. A. A. C. XXX/X, E., pričom jediným spoločníkom spoločnosti i jediným konateľom spoločnosti je od 10.2.2010 s vkladom spoločníka 16.598 €, spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri od 25.7.2009.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko A. zo 17.10.2013 vyplýva, že otec nie je a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko A., nie je poberateľom žiadnych dávok.
Zo správy Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 5.11.2013 vyplýva, že spoločnosť M., A..P..U.. za obdobie 2011 a 2012 nepodala daňové priznanie.
Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov, zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že spoločnosti M., A..P..U.., za rok 2011 nepodala daňové priznanie a podľa daňového priznania za rok 2012 vykázala výnosy 48.350 €, náklady 48.283 €, jej výsledok hospodárenia je plus 67 € a neuhradila žiadnu daň.
Z matkou predloženého dokladu Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe vyplýva, že zamestnávateľ spoločnosť L. A..P..U.., skončil s matkou ku dňu 31.1.2014 pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom do tohto pracovného pomeru matka nastúpila dňa 1.11.2013.
Z matkou predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 14.1.2014 vyplýva, že matke bol priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 26.12.2013 do zániku na nároku na nemocenské vo výške 7,205 € na deň z dôvodu jej dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.12.2013.
Z matkou predloženej kópie Dohody o opatrovaní dieťaťa súd zistil, že matka túto dohodu uzavrela ako zákonná zástupkyňa maloletej Q. s M. R. Ž. dňa 2.9.2013, z uvedenej dohody okrem iného vyplýva, že zápisné do jaslí je stanovené vo výške 35 €, mesačný poplatok za opatrovanie je 150 € bez stravy.
Z matkou predloženej kópie nájomnej zmluvy vyplýva, že matka maloletej a jej matka P. H., ako nájomkyne si prenajali 3-izbový byt Č.. XX G. G. F. Č.. XX Z. C. a bola dohodnutá cena prenájmu u prvého nájomcu, t.j. u matky matky maloletej 115 € mesačne a matky maloletej, ako druhej nájomkyne, 100 € mesačne.
Z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 vyplýva, že tento na podanom návrhu trvá, dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného sa do obdobia ním podaného návrhu nič podstatného nezmenilo, nemá žiaden príjem, poukazoval, že údajne nevie prečo pri poslednej úprave výživného pristúpil na dohodu s matkou o stanovení výživného na maloletú v sume 200 € mesačne, on sám býva v rodinnom dome u rodičov svojej priateľky, s ktorou spolu býval už v čase rozvodu manželstva účastníkov, z ktorého spolužitia sa mu X.X.XXXX narodil maloletý syn Y. O., o čom ale súdu rodný list dieťaťa nepredložil, matka tohto dieťaťa, teda priateľka otca, je podľa jeho tvrdení na materskej dovolenke s maloletým Y., dávky sú jej vyplácané vo výške okolo 225 alebo 230 € mesačne, podľa tvrdení otca, rodičia jeho priateľky sú zamestnaní, nevedel sa vyjadriť k nákladom na bývanie v uvedenom rodinnom dome, tvrdil, že na všetky tieto náklady na spoločnú domácnosť oni s priateľkou prispievajú mesačne sumou 100 € z materských dávok jeho priateľky, on sám na tieto náklady neprispieva žiadnou formou. Ukončil štúdium Stredného odborného učilišťa stavebného po dvoch rokoch štúdia, ako dôvod ukončenia štúdia uviedol, že štúdium ho nebavilo, nikde riadne zamestnaný nebol, nikdy nebol evidovaný na úrade práce, občas chodieva na brigády, hlavne v letných mesiacoch, v takýchto mesiacoch vie zarobiť od 300 do 400 €. Ako dôvod nezaevidovania sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie uviedol, že o takúto evidenciu sa pokúsil dva mesiace pred uvedeným pojednávaním vo veci, bol usmernený, že potrebuje súhlas Úradu práce v E. so zaevidovaním sa na Úrade práce v M., čo, uviedol, že „doposiaľ nestihol“, tvrdil, že zamestnávateľ u ktorého pracoval naposledy, v lete 2013 mu údajne doposiaľ dlhuje nevyplatenú mzdu v sume 2.500 €. Doplnil, že finančne mu vypomáha jeho matka sumami napr. 5 až 10 € na týždeň, ináč ho živí jeho priateľka, ktorá pred nástupom na materskú dovolenku bola študentkou a finančne jej vypomáhali jej rodičia. Výdavky na maloletého Y. uviedol v sume 200 € mesačne, tieto bližšie špecifikovať nevedel. On sám nemá žiadne zdravotné problémy. Uviedol, že na maloletú Q. neprispieva žiadnou formou. K spoločnostiam v ktorých otec, ako je uvedené vyššie, vystupuje ako spoločník a konateľ otec uviedol, že o týchto spoločnostiach nemá žiadne vedomostí, len spätne asi pred 2 rokmi podpísal „nejaké papiere za čo dostal 500 €“. Uviedol, že v rámci týchto spoločností on nevykonáva žiadne aktivity, nemá o nich žiadne vedomostí.
Z výpovede matky na uvedenom pojednávaní vyplýva, že táto s návrhom otca nesúhlasí, poukázala na to, že po dovŕšení tretieho roku veku maloletej jej prestal byť vyplácaný rodičovský príspevok, po ukončení materskej dovolenky nastúpila do pracovného pomeru v spoločnosti L., avšak zhruba mesiac po nástupe ochorela, toho času je dlhodobo práceneschopnou, má v tele zápal, pričom doposiaľ nebol zistený jeho zdroj, aj v súčasnosti sa snaží zabezpečiť si zdroj svojich príjmov, keďže medzitým zamestnávateľ spoločnosť L. A..P..U.. s ňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, ako je uvedené vyššie, poukázala na to, že v čase keď rodičia uzavreli dohodu o výživnom pred tunajším súdom v januári 2013 otec už vedel o blížiacom sa narodení mu maloletého syna, na to, že otec nehradí výživné a nespláca ani stanovené mu dlžné výživné, ona naďalej býva spolu s maloletou v spoločnej domácnosti
so svojou matkou v 3-izbovom byte, bývajú v tomto v podnájme, za ktorý je len nájomné 215 €, s bývaním súvisia i poplatky za energie, internet a podobne, výšku ktorých uviesť nevedela, keďže tieto výdavky hradí jej matka, ktorá je zamestnaná a dosahuje príjem okolo 700 € mesačne. Keďže maloletá dovŕšila tri roky veku až po 1.9., nebolo možné túto zapísať do štátnej materskej škôlky a preto bola nútená ju umiestniť v súkromnej materskej škôlke, s návštevou ktorej ale súvisia zvýšené výdavky na školné v sume 150 €, ako to súdu dokladovala a ako je to uvedené vyššie. Dňa 17.10.2013 sa maloletá podrobila chirurgickému zákroku na oku s čím súviseli zvýšené výdavky a to 60 € ako úhrada podanej narkózy dieťaťu, s týmto zákrokom súviseli doplatky na antibiotiká, ktoré maloletá musela užívať už pred zákrokom a následne po tomto zákroku, po dobu spolu 3 mesiacov, pričom doplatok na jedno balenie bol 15 €. Maloletá je na noc plienkovaná s čím má matka výdavky cca 30 € mesačne na nákup plienok. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť len voči tomuto dieťaťu, nevlastní žiaden majetok.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 80 Zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že tento návrh je nedôvodný, keďže vykonaným dokazovaním, na základe zisteného skutkového stavu, súd dospel k jednoznačnému záveru, že síce na strane otca nastala jedna zmena pomerov spočívajúca v pribudnutí mu vyživovacej povinnosti (aj keď uvedené otec súdu riadne nezdokladoval), narodením sa mu dieťaťa zo vzťahu s priateľkou, v ktorom vzťahu otec žil aj v čase ostatnej úpravy výživného, v čase ktorej úpravy bolo konštatované, že táto jeho priateľka bola v siedmom mesiaci tehotenstva, avšak ani túto zmenu pomerov súd nepovažoval v súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami za tak závažnú, že by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného, keďže nastala zmena pomerov i na strane maloletej, ktorá medzičasom nastúpila do materskej škôlky v mesiaci, v ktorom otec doručil súdu svoj návrh na zníženie výživného, čím sa odôvodnené potreby maloletej výrazne zvýšili a na úhrade ktorých potrieb je povinný primerane sa podieľať otec dieťaťa, pričom týmito potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím. Súd zároveň zohľadnil i zmenu pomerov na strane matky maloletej, ktorá ukončila z dôvodu dovŕšenia tretieho roku veku maloletej materskú dovolenku, hneď po ukončení ktorej nastúpila riadne do pracovného pomeru, avšak následne pre jej zhoršený zdravotný stav sa stala práceneschopnou a táto jej práceneschopnosť doposiaľ trvá, v dôsledku toho jej jediným príjmom sú nemocenské dávky a táto skutočnosť matke bráni byť riadne zamestnanou, na rozdiel od otca, ktorý je zdravý, má pracovné skúsenosti z minulosti a napriek tomu, že má toho času už dve maloleté deti nevyužíva svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie si riadneho pravidelného príjmu riadnym zamestnaním sa, nezodpovedný prístup otca k plneniu si jeho vyživovacích povinností vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že otec od predčasného bezdôvodného ukončenia štúdia na SOU nikdy nebol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, nikdy nebol ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, stále žil a žije z finančných prostriedkov iných osôb, ako uviedol vo svojej výpovedi z prostriedkov svojej matky, svojej priateľky, prípadne jej rodičov, ktorá skutočnosť nemôže byť posudzovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov a na strane otca preto súd jednoznačne musel prihliadať k potencionalite jeho príjmov, v dôsledku
čoho vyvodil, že otec je schopný dosahovať i naďalej životnú úroveň akú dosahoval aspoň v čase predchádzajúcej úpravy výživného, zároveň na strane otca súd prihliadol k tomu, že otec je konateľom a spoločníkom vyššie uvedených firiem a teda nič mu nebráni v rámci týchto v rozsahu ich predmetu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).