Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-7-2014.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/7/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica, Karloveská 2, Bratislava, proti povinnému: Anna Ondrušeková, Školská 112, Šrobárová, IČO: 34 022 406, o vymoženie sumy 1546,84 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/227/2006-17 zo dňa 10. februára 2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/227/2006-17 zo dňa 10. februára 2012 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), konštatujúc, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko povinná neuvádza žiadne relevantné dôvody na zastavenie tejto exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Poukázala na to, že na uznesení je dátum 10.02.2012 a doručené jej bolo 27.08.2012. Ďalej uviedla, že nevie prečo bola suma rozdelená na dve časti keď sa jedná o jednu vec vždy sa aj tak riešilo o jednu sumu o 3028,09 eura a nie o 1546,84 eura a 1481,25 eura. Mala SHR nie SRO, čo je veľký rozdiel. Trvala na tom, že keď jej Q.. G. neprávom zobral všetky stroje nemala na čom pracovať a vyplácať dlhy. Q.. G. porušil § 114 a § 115, na to všetko platobný rozkaz mal byť neplatný. I. na to, že rada zaplatí svoje dlhy „vodárom“, ale najskôr musí mať naspäť svoje stroje a stratu, keďže musí znášať následky za chyby, ktoré spraví, tak aj druhý nech ich znášajú. Nemá si za čo ani topánky kúpiť, je odkázaná na manžela a deti. Žiadala preto o okamžité zastavenie exekúcií vo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú jej podnikania až do úplného vyriešenia.
K odvolaniu povinnej sa vyjadril aj oprávnený, pričom uviedol, že povinná na svoj majetok má vedených viacero exekúcií, nemá svahu svoj dlh splácať, ani formou menších splátok, ani nepredložila žiadne iné dôkazy, že svoj dlh spláca. Mal za to, že neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná neuviedla, v akom rozsahu rozhodnutie napáda a v čom považuje rozhodnutie a postup súdu za nesprávny. Odvolanie preto žiadal zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.01.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.02.2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 27.02.2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu v Komárne č.k. 5Cb 5/02-45 zo dňa 30.03.2004. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. Prihliada sa však aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť exekúcie vyvodiť.
V prebiehajúcej exekúcii povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že táto exekúcia sa týka jej zamestnania z podnikateľskej činnosti, za to, že jej boli odobrané stroje, nemohla pokračovať v podnikaní, preto žiadala okamžite zrušiť aj túto exekúciu, nakoľko sa nedá pracovať bez strojov, aby mohla zaplatiť svoj dlh. Čo sa týka hnuteľného aj nehnuteľného majetku, zoznam motorových vozidiel, ktorých bola vlastníčkou, tak všetko jej zobral súdny exekútor Q.. K. G.. Účty má zablokované. Pracovať nepracuje nikde a žiadny príjem nepoberá. Uviedla, že podnikala a čo nemala poplatené na všetko dostala exekúciu. Zostali jej len dlhy.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. .
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že nie vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými závermi, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutkových ako aj právnych úvah sa pri svojom odôvodnení riadil, na základe čoho je tak napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súd prvého stupňa iba stroho konštatoval neodôvodnenosť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie citujúc pritom ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Nezaoberal sa ani možnosťou, že v návrhu povinná poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, čo je dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva ani že by súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pripojený exekučný spis. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinnej. Prihliada sa však aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť exekúcie vyvodiť. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa ani súdny exekútor (nakoľko to nevyplýva ani z odôvodnenia predmetného uznesenia) potrebné šetrenie nevykonal.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplené a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie povinnej má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Povinná na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré jej zákon umožňuje.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.