Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_6Co-37-2014.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/37/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: D., Hlavná XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpené advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, zaplatenie 989,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. novembra 2013 pod č. k. 10C/296/2013-39 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu doručený súdu dňa 25.03.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 93 ods. 1 až 4, § 174 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len „OSP“); ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení uviedol, že odpor v predmetnej veci bol podaný neoprávnenou osobou, nakoľko právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípade a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis, na ktorého podanie je subjektívne legitimovaný len odporca. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ust. § 201 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník, v ktorom poukázal na ust. § 172 ods. 9 OSP, v zmysle ktorého súd nemal vôbec vydať platobný rozkaz. Namietal, že do konania vstúpil pred vydaním platobného rozkazu a svoj odpor podal v rámci lehoty na podanie odporu. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2, 4 OSP a uviedol, že má rovnaké procesné práva ako účastník konania. Jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah, preto je oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,11 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdu prvého stupňa bol dňa 27.09.2011 doručený návrh na vydanie platobného rozkazu a súd dňa 26.02.2013 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 9Ro/304/20127 - 19. Dňa 25.03.2013 bol doručený odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu.
Podľa § 93 ods. 1 až 4 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz písm. b/ OSP. predseda senátu uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.
Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 OSP možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 OSP, pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez
nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit.dielo, str. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a návrh sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.
Platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej vydaným v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú iba skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Z povahy veci vyplýva, že platobný rozkaz možno vydať len v sporových konaniach. Zabrániť právnym účinkom platobného rozkazu je možné iba podaním odôvodneného odporu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a zhodne poukazuje na ust. § 174 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať tak, že pokiaľ odporca v zákonom stanovenej lehote nepodal odpor, môže tak urobiť vedľajší účastník. Odpor proti platobnému rozkazu je procesným úkonom a v zákone nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na jeho podanie tak, ako je to v prípade odvolania v ust. § 201 druhá veta OSP, ktoré priamo predpokladá, že vedľajší účastník môže podať odvolanie a to aj proti vôli hlavného účastníka. Právo na podanie odporu však nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie.
Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že odporca nepodaním odporu prejavil svoju vôľu odpor nepodať, nakoľko odporca môže mať záujem na riadnom splnení svojho dlhu, či na skončení konania nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu. Tým, že sa odporca voči platobnému rozkazu nebránil, s týmto platobným rozkazom konkludentne súhlasil. Zo samotnej dikcie zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich platobný rozkaz je zrejmé, že na podanie odporu je aktívne legitimovaný len odporca a nie účastník, ako to ustanovuje § 201 OSP v prípade odvolania. Odvolací súd má za to, že vedľajší účastník nemá právo podať odpor proti platobnému rozkazu.
Na záver odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Cdo /135/2013 zo dňa 21.10.2013, v zmysle ktorého konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 OSP) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 OSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1,§151 ods.1 veta práva OSP a 142 ods.1 OSP a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že v skrátenom rozkaznom konaní nenastali účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.