Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-472-2012.pdf
PDF · 85.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/472/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, Hviezdoslavova č. 7, Martin, proti odporkyni: D. A., bytom J. I. č. XXXX/XX, O. N., zastúpenej: K. S., I. č. XXX/XX O. N., o zaplatenie sumy 1.266,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 27. júna 2012, č. k. 4C/50/2012-53 v zamietajúcej časti, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.266,35 eur z 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.233,28 eur od 1.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 76 eur za súdny poplatok a 165,70 eur trovy právneho zastúpenia, pričom pohľadávku umožnil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 22. dňa, toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, vo zvyšku súd návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 1.266,35 eur s príslušenstvom, keď uviedol, že odporkyni na základe návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.4.2010 poskytol revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého odporkyňa vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 1.030,29 eur. Nesplnila svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas. Zo všeobecných podmienok vyplynulo, že navrhovateľ je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu 8 % z každej čiastky so splatením ktorej sa odporkyňa dostala do omeškania viac ako 30 dní. Dňa 31.10.2011 sa stal splatným dlh odporkyne vo výške 1.266,35 eur. Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa pohľadávku uznáva. Dňa 30.4.2010 vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou úverový vzťah vo výške 249 eur, ktorý bol splatený. Na základe tohto, odporkyňa mala možnosť čerpať od navrhovateľa ďalšie finančné prostriedky formou kreditnej karty. Vyčerpala 900 eur, z tohto úveru zaplatila 36 eur v decembri 2010 a 40 eur 2.2.2011. Odporkyňa je už 5 mesiacov nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 eur od 1.5.2012. Súd z písomného dokazovania zistil, že suma 1.266,35 eur, ktorá je predmetom tohto konania je zložená zo sumy 172,02 eur t.j. dlžných úrokov a poistenia, pri ktorom dlžné poistné predstavuje 9,31 eur, dlžné úroky 162,71 eur z úverovej istiny 1.061,26 eur a zo zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 33,07 eur. Odporkyňa vyčerpala z úverového rámca k 16.11.2010 celkom sumu 1.030,29 eur. Uhradila z tejto sumy 76 eur. Súd určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 1.266,35 eur so zákonným úrokmi z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.233,28 eur od 1.12.2011 do zaplatenia, vo zvyšku čo do zaplatenia úrokov vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1.061,26 eur od 16.9.2011 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol a to s poukazom na ust. § 53 ods. 1 O.z., podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na výšku zmluvného úroku 26,28 % vychádzajúc zo súčasnej platnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách, dojednania o zmluvných úrokoch vo výške 26,28 % ročne treba považovať za neprijateľnú
podmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 1 O.z., ktorá má za následok neplatnosť zmluvy v tejto časti preto súd v tejto časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 26,28 % ročne návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanú pohľadávku odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 40 eur.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote v zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd dospel k záveru, že výška dohodnutého úroku prevyšuje výšku sadzby úroku poskytovanú bankami v danom období a preto je neprijateľnou podmienkou. Kľúčovým faktorom pre posúdenie úveru je podľa právnych predpisov výška RPMN, ktorá de facto stanoví celkovú cenu úveru vrátane úroku a ostatných nákladov na úver. V danom prípade je nutné aplikovať na posudzovanie primeranosti úroku práve výšku RPMN, ktorá je stanovená nariadením vlády SR, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zospovedá4-násobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN, a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov. Posúdenie súdu je ďalej v rozpore s definíciou neprijateľnej podmienky. V zmysle § 53 ods. 1 O.z., ktorý stanoví, že o neprijateľnú podmienku nejde ak ide o predmet plnenia, ceny plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zmluvný úrok je jednoznačne predmetom zmluvy a odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda cenou plnenia a tak nie je možné ho posudzovať ako neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/50/2012 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.266,35 eur s príslušenstvom, a trovy konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti zmluvného úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1.061,26 eur od 16.9.2011 do zaplatenia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného
predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne právnym posúdením veci z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Súd prvého stupňa sa v danom prípade pri odôvodnení zamietajúcej časti rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. A čo sa týka zmluvného úroku vo výške 26,28 % vychádzajúc zo súčasnej platnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách dojednanie o zmluvných úrokoch vo výške 26,28 % ročne treba považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá má za následok neplatnosť zmluvy v tejto časti.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po splatení poskytnutého úveru odporkyňa obdržala od navrhovateľa kreditnú kartu spolu s PIN kódom a bola jej umožnená možnosť kartu používať na výber v hotovosti z bankomatu, ako i pri platení na predajniach doma i v zahraničí. Súd prvého stupňa však ďalej neskúmal predmetnú zmluvu o poskytnutí úverového rámca, na základe toho je preto potrebné zo strany súdu prvého stupňa posúdiť predmetnú zmluvu o poskytnutí úverového rámca v zmysle jej platnosti a účinnosti a to v súlade so zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to najmä v zmysle ust. § 4 cit. zák., keď je potrebné podrobne skúmať, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
poskytnutí úverového rámca, či predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvného vzťahu a či neobsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. V prípade zistenia neprijateľných zmluvných podmienok v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 153 O.s.p., keď súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná. Súd prvého stupňa len stručne skonštatoval, že dohodnutý úrok vo výške 26,28 %, ktorý navyše zo znenia úverovej zmluvy nevyplýva a táto výška nevyplýva ani z dojednaní o kreditnej karte je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto odôvodnenie je bez ďalšieho nepostačujúce, nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.
Po vrátení veci súd prvého stupňa túto posúdi na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po ich komplexnom vyhodnotení a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, po výklade právne - aplikačnej úvahy tak, aby bolo zrejmé, ktorú konkrétnu právnu normu a z akých dôvodov na zistený skutkový stav použil opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.