Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-451-2013.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Subarea
8Co/451/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Rašovským, proti žalovanému: T. Mezei, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie sumy 485,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Ro/469/2013-25 zo dňa 15. októbra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie istiny vo výške 485,40 Eur s 0,024% úrokom z omeškania denne zo sumy 482,69 Eur od 17.07.2013 do zaplatenia a o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 108,68 Eur. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o tom, že žalobcovi vracia zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh sumu 22,37 Eur prostredníctvom Daňového úradu Trnava po právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy istiny vo výške 485,40 Eur s príslušenstvom, spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania vo výške 108,68 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 29 Eur len zo základu poplatku
- zo sumy 485,40 Eur označenej ako istina, pričom do základu poplatku nezahrnul sumu 108,68 Eur, ktorej zaplatenia sa domáhal titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, súd výzvou zo dňa 18.09.2013 vyzval žalobcu na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za návrh sumou 6,50 Eur v lehote 15 dní (súd prvého stupňa uviedol nesprávne v lehote 10 dní) odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uplatnením nároku aj na zaplatenie sumy 108,68 Eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania si žalobca uplatnil ďalší peňažný nárok. S poukazom na poznámku pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku (Príloha 1 zákona č. 71/1992 Zb.), ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Ďalej uviedol, že v danom prípade je úrok z omeškania za obdobie ohraničené úkonmi žalobcu vyčíslené konkrétnou sumou, teda je samostatným predmetom poplatkového úkonu, a tak v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. sa zahrnie do základu poplatku. Súd o peňažnom nároku v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 108,68 Eur môže viesť samostatné konanie a aj v danom prípade by konanie o tejto časti návrhu mohol, pri splnení podmienok uvedených § 112 ods. 2 OSP, vylúčiť na samostatné konanie. Ak by príslušenstvo pohľadávky vyčíslené pevnou sumou malo byť predmetom poplatkového úkonu iba v prípade, ak by sa žalobca domáhal zaplatenia
vyčísleného príslušenstva pohľadávky v samostatnom konaní, cena príslušenstva by sa nezahrnula do základu, ako to predpokladá § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ale naopak, cena príslušenstva vyčíslená pevnou sumou, teda cena predmetu poplatkového úkonu, by v takom prípade tvorila samotný základ poplatku v zmysle § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca v súdom určenej lehote doplatok súdneho poplatku za návrh nezaplatil, súd v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol aj o vrátení zaplatenej časti súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,63 Eur.
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že zastavením konania súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň vec aj nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval správnu právnu normu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ale jej obsah nesprávne interpretoval, keď do základu poplatku zahrnul aj kapitalizované príslušenstvo a následne túto právnu normu aj na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval, keď dodatočne vyrubil z príslušenstva súdny poplatok. Dôvodil, že v petite žalobného návrhu bola samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania, suma súdneho poplatku a suma trov právneho zastúpenia. Suma istiny bola v návrhu použitá ako základ poplatku, ktorý bol následne v konaní uhradený spolu s návrhom. S poukazom na ustanovenia § 7 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch, ako aj na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ uviedol, že dodatočné vyrubenie súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky, nemá právny základ. Aby bolo príslušenstvo zahrnuté do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom poplatkového úkonu, a teda predmetom samostatného konania. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2008, sp. zn. 5 Obo/54/2008. Závery súdu prvého stupňa nie sú v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdnou praxou väčšiny súdov Slovenskej republiky. Mal za to, že vyčíslenie časti úroku z omeškania v danom prípade nemôže byť považované za samostatný nárok a následne byť samostatným predmetom poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 24,61 Eur vrátane DPH.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSPa dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.
Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.07.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 485,40 Eur s príslušenstvom t.j. kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,25 Eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 108,43 Eur, úroku z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 482,69 Eur od 17.07.2013 do zaplatenia a zároveň si uplatnil aj trovy konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.12.2006 Úverovú zmluvu č. 3612002297, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 563,63 Eur. Súd prvého stupňa výzvou č.k. 13RO/469/2013-16 zo dňa 18.09.2013 vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 6,50 Eur a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak nebude doplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým konanie zastavil.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne nesprávne rozhodol, pokiaľ zahrnul vyčíslené príslušenstvo - kapitalizované úroky z omeškania vo výške 108,68 Eur do základu poplatku, z ktorého základu potom súd prvého stupňa vyrubil aj súdny poplatok za podaný návrh. V celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcom v odvolaní, pretože s poukazom na § 7 ods. 2 vyššie citovaného zákona o súdnych poplatkoch sa cena príslušenstva zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, t.j. návrhu alebo odvolania. Samostatným bude poplatkový úkon v prípade, ak sa bude týkať výslovne len tohto príslušenstva. V danej právnej veci sa však o tento prípad nejedná, pretože sa žaluje istina vo výške 485,40 Eur spolu s príslušenstvom a práve iba táto istina mala tvoriť základ pre vyrubenie výšky súdneho poplatku za návrh. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, keď vyčíslil výšku súdneho poplatku, do ktorého základu okrem žalovanej istiny zahrnul aj vyčíslené príslušenstvo pohľadávky. Uvedený právny názor je v súlade aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky in concreto s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/54/2008 zo dňa 13. mája 2008.
Z uvedeného podstatného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.