Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-575-2013.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/575/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táni Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/113/2012-116 zo dňa 9. októbra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len Zák. č. 514/2003 Z. z.) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
Po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a obsahom spisu sp. zn. 1Er/69/2005 zistil, že žalobca (v postavení oprávneného) podal dňa 06.10.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktoré podanie bolo dňa 15.10.2010 odoslané pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k trovám exekúcie a predloženie exekučného spisu. Nakoľko súdny exekútor na výzvu nereagoval, exekučný súd ho opätovne vyzval na oznámenie potrebných skutočností a na predloženie exekučného spisu. V podaní doručenom exekučnému súdu dňa 29.11.2010 súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie a predložil exekučný spis. Uznesením zo dňa 07.12.2010 bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 6 a § 238 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že nakoľko predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18.02.2005, bolo potrebné na prejednávaný prípad aplikovať ust. § 46 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré neobsahovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K ustanoveniu uvedenej lehoty došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. S poukazom na ust. § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.12.2006 nevzťahovalo na konania, ktoré sa začali pred 01.12.2006, ako to vyplýva z ust. § 240 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Odhliadnuc od vyššie uvedeného exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne a bez zbytočných prieťahov, keď všetky vykonávané úkony (zaslanie návrhu oprávneného a žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi o vyčíslenie trov exekúcie a doručenie exekučného spisu) smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný súd rozhodol o zmene exekútora bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bola poskytnutá zo strany pôvodného exekútora súčinnosť (t. j. 9 dní od doručenia exekučného spisu). Na základe uvedených skutkových okolností možno potom usúdiť, že dĺžka exekučného konania od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (06.10.2010) do vydania rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu (07.12.2010) nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nad rámec uvedeného poukázal okresný súd i na skutočnosť, že pôvodný súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody žalobcovi, keďže nový exekútor pokračoval v exekúcii v procesnom štádiu, v ktorom došlo ku zmene a účinky návrhu na vykonanie exekúcie a ostatných procesných úkonov zostali zachované. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech vo veci právo na ich náhradu nepriznal, keď tento si v priebehu konania uplatnil náhradu trov konania, ale v zákonnej lehote ich nijako nevyčíslil.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného v žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O.s.p. Pred vyhlásením rozsudku nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a zároveň nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. S poukazom na ust. § 15 O.s.p. ďalej v odvolaní uviedol, že v texte žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť. V tomto smere poukázal na názor v právne a skutkovo zhodnej veci vyslovený Krajským súdom v Trnave, napr. v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012, sp. zn. 11NcC/46/2012, v ktorej boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a vec žalobcu bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresného súdu Galanta. Za takýchto okolností nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva neobstojí. V závere odvolania uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie (iné) dôvody už nepovažuje za potrebné.
Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie žalovaného k žalobe mu nebolo pred vyhlásením napadnutého rozsudku doručené, sa nepreukázalo ako pravdivé. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 25.03.2013. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu zistil, že okresný súd nariadil na prejednanie veci niekoľko pojednávaní, naposledy na deň 09.10.2013, na ktoré bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný a ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Pokiaľ teda okresný súd na označenom pojednávaní vec prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (tým, že sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil) sám zbavil. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, nie je pravdivé, nakoľko okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom po nariadení pojednávania. Neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Touto námietkou sa náležite zaoberal Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 28.12.2012, č. k. 8NcC/83/2012, ktorým rozhodol, že sudca, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania jemu pridelenej veci. Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva.
Nakoľko ďalšie (iné) odvolacie námietky zo strany žalobcu vznesené neboli, odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (v zmysle ktorého je viazaný nielen rozsahom, ale i dôvodmi odvolania) a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané ani proti výroku o trovách konania resp. žalovaný proti tomuto výroku odvolanie nepodal, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, eventuálne v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.