Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/445/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX/XX, XXX XX M. V., o zaplatenie sumy 626,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 24. júla 2012, č. k. -42 v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 474,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2010 do zaplatenia s tým, že povolil odporkyni dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto rozsudku vždy k 20. dňu, toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 626,23 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že uzavreli dňa 21.11.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 556,99 eur na financovanie spotrebného tovaru a súčasne záväzok odporkyni uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 12 mesačných splátok po 56,79 eur, celkom 681,48 eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2009. Navrhovateľ poukázal, že odporkyňa porušila povinnosti uvedené v bode III. 4. 1. Všeobecných podmienok, bod V. 3, bod IV. 4. 2. III. 6. 1. Všeobecných úverových podmienok a taktiež bod 5.5 Všeobecných úverových podmienok. Žalovaná pohľadávka pozostáva zo sumy 474,37 eur z titulu dlžných mesačných splátok, 88,98 eur z titulu dlžnej úverovej istiny, zo zvyšných splátok úveru 62,88 eur z titulu vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa dňa 21.11.2009 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške 556,99 eur. Na prvej strane listiny označenej ako žiadosť - zmluva o poskytnutie spotrebiteľského úveru pod písm. c) je označenie úverová karta. Nachádza sa tu ďalej, že odporkyňa žiada, aby ju spol. Cetelem Slovensko, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla jej úverový rámec vo výške 20 tis. Sk, vydala úverovú kartu na jej meno. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 351 O.z., § 456 O.z., § 517 ods. 1, 2 O.z.m § 1 a 2, 3, 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere, čl. 3 ods. 1 Smernice rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 556,90 eur. vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, a zmluvné pokuty, ktoré neboli v citovanej zmluve dohodnuté súd uznal nárok navrhovateľa za odôvodnený, len čo do sumy ozajstne poskytnutých financií na kúpu spotrebného tovaru a to vo výške 474,37 eur titulom neuhradenej istiny. Návrh čo do sumy 151,86 eur s úrokom z omeškania zamietol. Povolil odporkyni svoj dlh zaplatiť v mesačných splátkach vzhľadom na

jej zlú sociálnu situáciu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že sa domáha uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2009. odporkyňa však v skutočnosti uhradila navrhovateľovi len sumu v celkovej výške 123,54 eur. V dôsledku omeškania odporkyne so splácaním úveru účtoval odporkyni v súlade so všeobecnými úverovými podmienkami spol. Cetelem Slovensko, a.s. tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, zmluvnej pokuty a poplatky v celkovej výške 62,88 eur. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitosti uvedené v ust. Z.z o spotrebiteľských úveroch, a že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, zmluvné pokuty, ktoré neboli v zmluve dojednané. S takýmto posúdením veci navrhovateľ nesúhlasí. Všetky podstatné náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch sú uvedené priamo na lícovej strane uzavretej úverovej zmluvy. Odporkyňa na úverovej zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí s nimi bez výhrad. Ustanovenie o zmluvnej pokute je tiež súčasťou úverovej zmluvy. Navrhovateľ tak má za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť nároku, v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania, a keďže súd mal správne priznať celý uplatnený nárok tak žiadal, aby odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. -42 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 626,23 eur s úrokom z omeškania 9 % od 16.11.2010 zo sumy 563,35 eur, ktorá suma pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo výške 474,37 eur, z dlžných úrokov úveru vo výške 88,98 eur, z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 62,88 eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti istiny 151,86 eur zamietnutý.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Ustanovenie výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné

je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s právnym posúdením veci, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v . Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v danom prípade pri odôvodnení napadnutého rozsudku po citovaní zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a paragrafov sa obmedzil len na konštatovanie, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, a zmluvné pokuty, ktoré neboli v zmluve dohodnuté. Súd návrh čo do sumy 151,86 eur s úrokom z omeškania zamietol. Jedná sa o maximálne strohý záver súdu. Z jeho odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu v časti nákladov, poplatkov, zmluvných pokút, keď nie je vôbec zrejmé z akých skutočností vychádzala a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež zákonný predpis nie je vyložený tak, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, keď neuviedol konkrétne, ani ktoré náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere neobsahuje. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je tak v celom svojom rozsahu všeobecné a nekonkretizované pre danú vec.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. , pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím tak došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti súdu prvého stupňa podľa ustanovenia zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p (§ 167 ods. 2 O.s.p) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodov uvedených v ustanovení a čiastočne i v ustanovení zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa túto posúdi v súlade s vyššie uvedeným po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po ich komplexnom vyhodnotení a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach po výklade právne - aplikačnej úvahy tak, aby bolo zrejmé, ktorú konkrétnu právnu normu a z akých dôvodov na zistený stav použil, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( ).

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.