Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-445-2012.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/445/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX/XX, XXX XX M. V., o zaplatenie sumy 626,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 24. júla 2012, č. k. 9C/46/2012-42 v zamietajúcej časti, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 474,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2010 do zaplatenia s tým, že povolil odporkyni dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto rozsudku vždy k 20. dňu, toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 626,23 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že uzavreli dňa 21.11.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 556,99 eur na financovanie spotrebného tovaru a súčasne záväzok odporkyni uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 12 mesačných splátok po 56,79 eur, celkom 681,48 eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2009. Navrhovateľ poukázal, že odporkyňa porušila povinnosti uvedené v bode III. 4. 1. Všeobecných podmienok, bod V. 3, bod IV. 4. 2. III. 6. 1. Všeobecných úverových podmienok a taktiež bod 5.5 Všeobecných úverových podmienok. Žalovaná pohľadávka pozostáva zo sumy 474,37 eur z titulu dlžných mesačných splátok, 88,98 eur z titulu dlžnej úverovej istiny, zo zvyšných splátok úveru 62,88 eur z titulu vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa dňa 21.11.2009 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške 556,99 eur. Na prvej strane listiny označenej ako žiadosť - zmluva o poskytnutie spotrebiteľského úveru pod písm. c) je označenie úverová karta. Nachádza sa tu ďalej, že odporkyňa žiada, aby ju spol. Cetelem Slovensko, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla jej úverový rámec vo výške 20 tis. Sk, vydala úverovú kartu na jej meno. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 351 O.z., § 456 O.z., § 517 ods. 1, 2 O.z.m § 1 a 2, 3, 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere, čl. 3 ods. 1 Smernice rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 556,90 eur. vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, a zmluvné pokuty, ktoré neboli v citovanej zmluve dohodnuté súd uznal nárok navrhovateľa za odôvodnený, len čo do sumy ozajstne poskytnutých financií na kúpu spotrebného tovaru a to vo výške 474,37 eur titulom neuhradenej istiny. Návrh čo do sumy 151,86 eur s úrokom z omeškania zamietol. Povolil odporkyni svoj dlh zaplatiť v mesačných splátkach vzhľadom na
jej zlú sociálnu situáciu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že sa domáha uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2009. odporkyňa však v skutočnosti uhradila navrhovateľovi len sumu v celkovej výške 123,54 eur. V dôsledku omeškania odporkyne so splácaním úveru účtoval odporkyni v súlade so všeobecnými úverovými podmienkami spol. Cetelem Slovensko, a.s. tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, zmluvnej pokuty a poplatky v celkovej výške 62,88 eur. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, a že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, zmluvné pokuty, ktoré neboli v zmluve dojednané. S takýmto posúdením veci navrhovateľ nesúhlasí. Všetky podstatné náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch sú uvedené priamo na lícovej strane uzavretej úverovej zmluvy. Odporkyňa na úverovej zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí s nimi bez výhrad. Ustanovenie o zmluvnej pokute je tiež súčasťou úverovej zmluvy. Navrhovateľ tak má za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť nároku, v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania, a keďže súd mal správne priznať celý uplatnený nárok tak žiadal, aby odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/46/2012-42 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 626,23 eur s úrokom z omeškania 9 % od 16.11.2010 zo sumy 563,35 eur, ktorá suma pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo výške 474,37 eur, z dlžných úrokov úveru vo výške 88,98 eur, z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 62,88 eur.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti istiny 151,86 eur zamietnutý.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné
je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s právnym posúdením veci, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Súd prvého stupňa v danom prípade pri odôvodnení napadnutého rozsudku po citovaní zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a paragrafov sa obmedzil len na konštatovanie, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že navrhovateľ požaduje aj náklady a poplatky, a zmluvné pokuty, ktoré neboli v zmluve dohodnuté. Súd návrh čo do sumy 151,86 eur s úrokom z omeškania zamietol. Jedná sa o maximálne strohý záver súdu. Z jeho odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu v časti nákladov, poplatkov, zmluvných pokút, keď nie je vôbec zrejmé z akých skutočností vychádzala a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež zákonný predpis nie je vyložený tak, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, keď neuviedol konkrétne, ani ktoré náležitosti uvedené v § 4 Zákona o spotrebiteľskom úvere neobsahuje. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je tak v celom svojom rozsahu všeobecné a nekonkretizované pre danú vec.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím tak došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p (§ 167 ods. 2 O.s.p) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodov uvedených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a čiastočne i v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa túto posúdi v súlade s vyššie uvedeným po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po ich komplexnom vyhodnotení a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach po výklade právne - aplikačnej úvahy tak, aby bolo zrejmé, ktorú konkrétnu právnu normu a z akých dôvodov na zistený stav použil, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. ).
Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.