Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-285-2013.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/285/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EURO - PERSONAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 35 977 817, proti odporkyni T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B., H. X/X, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom B., X. I. XX, o zaplatenie 275,52 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C/71/2012-94 zo dňa 23.4.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 188 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % od 6.6.2012 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti, ktorý nebol odvolaním napadnutý, z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov prvostupňového konania sumu 13,50 eur.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 188 eur s úrokom z omeškania 9 % od 6.6.2012 do zaplatenia. Považoval za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni plnenie - zabezpečil jej vykonanie kurzu obsluhy vysokozdvižného vozíka a vystavenie príslušného oprávnenia. Vzhľadom na neexistenciu zmluvného základu poskytnutého plnenia došlo plnením navrhovateľa k obohateniu odporkyne bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa určil na základe faktúry č. 1106/262 vystavenej dňa 18.10.2011 dodávateľom T. A., ktorý pre navrhovateľa zabezpečoval vykonanie kurzu odporkyne. V otázke omeškania mal za to, že odporkyni bol dňa 31.5.2012 riadne - doporučenou zásielkou, ktorú prevzala matka odporkyne ako dospelá osoba bývajúca v spoločnej domácnosti s odporkyňou - doručený pokus o zmier, v ktorom ju navrhovateľ vyzval na úhradu dlžnej sumy do 5.6.2012. Nakoľko tak odporkyňa neučinila, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania.
Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď rovnako vychádzal z vyššie označenej faktúry. Preukázaná výška nákladov kurzu pripadajúca na odporkyňu činila 188 eur, z ktorého titulu nárok uplatnený navrhovateľom nad uvedenú sumu považoval za nedôvodný.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni uložil povinnosť nahradiť ich navrhovateľovi vo výške 21,06 eur. Zohľadnil, že navrhovateľ bol v prevažnej časti - 68 % uplatneného nároku úspešný, neúspešný bol v rozsahu 32 % nároku, jeho čistý úspech tak predstavuje 36 %. Trovy navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania 16,50 eur a z cestovných nákladov na cestu z Bratislavy do Martina a späť dňa 12.3.2013; celkovo 58,50 eur, z toho 36 %-ám zodpovedá 21,06 eur.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o čiastočnom vyhovení návrhu a vo výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý v celom rozsahu. Namietala, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za bezdôvodné obohatenie, podľa odvolateľky, nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ale výlučne taký, ktorým obohatený zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Absolvovaním kurzu od 3.10.2011 do 6.10.2011 ona nič nezískala a do podania návrhu navrhovateľom ani nemala vedomosť o vystavení preukazu obsluhy motorových vozíkov, pričom ani v súčasnosti takýmto preukazom nedisponuje. Prvostupňovému súdu odporkyňa vytýkala, že náležite nevyhodnotil, prečo považuje vzťah medzi účastníkmi za bezdôvodné obohatenie a neuviedol, pod ktorý z prípadov v ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. prejednávaná vec spadá. Taktiež namietala, že navrhovateľ nepreukázal úhradu faktúry č. 1106/262 T. A..
Vo vzťahu k omeškaniu s plnením dlhu odvolateľka spochybňovala správnosť záveru okresného súdu o riadnom doručení pokusu o zmier. Uviedla, že ona matku nesplnomocnila na preberanie poštových zásielok; ide o dva odlišné subjekty.
Záverom poukazovala na podnikateľský charakter navrhovateľa, z ktorého vyplýva istá miera podnikateľského rizika. Okrem toho produkoval navrhovateľ v konaní protichodné údaje ohľadom termínu výcviku a ohľadom zdravotnej poisťovne, v ktorej mala odporkyňa absolvovať zdravotnú prehliadku. Písomnosti predkladal len vo fotokópiách, aby nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom pravosti jej podpisu na nich. Za „právne nesprávny“ označila odporkyňa aj výrok o trovách konania.
Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Konštatoval, že skutkový stav bol zistený správne a vec bola i správne právne posúdená. K odvolaniu pripojil aj výpis zo svojho bankového účtu, ktorý deklaruje zaplatenie čiastky vo výške 1.194 eur dňa 1.12.2011 v prospech účtu dodávateľa T. A..
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok v meritórnej v časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o trovách prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p.
Za nepochybne ustálené je potrebné označiť východiskové skutkové zistenie, že odporkyňa získala absolvovaním kurzu odbornú kvalifikáciu na obsluhu vysokozdvižného vozíka. Nadväzne platí, že pokiaľ by predmetný kurz neabsolvovala u navrhovateľa, resp. prostredníctvom navrhovateľa, ktorý uhradil náklady kurzu, ale absolvovala by ho samostatne (prípadne u iného sprostredkovateľa), musela by uhradiť náklady takého kurzu. Je preto evidentné, že úhradou nákladov kurzu, by v každom prípade došlo k úbytku na jej majetku. Inými slovami, majetkový stav odporkyne sa nezmenšil (práve) len na základe toho, že náklady jej kurzu uhradil navrhovateľ. V dôsledku konštatovaného je náležitým záver okresného súdu, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa.
Naopak, je neakceptovateľnou naznačovaná úvaha odporkyne, v zmysle ktorej plnenie poskytnuté bez (bezprostredného) zmluvného základu je plnením bezodplatným. Uvedené je v rozpore s princípom trhovej ekonomiky, na ktorom je založené hospodárstvo Slovenskej republiky. Práve na pokrytie (aj) takýchto situácií, t.j. poskytnutia plnenia bez právneho dôvodu slúži občianskoprávny inštitút (vydania) bezdôvodného obohatenia.
S poukazom na vyslovený zásadný právny názor krajského súdu sú irelevantnými odvolacie námietky o nevyhnutnosti presného vymedzenia termínu absolvovania kurzu (nakoľko absolvovanie kurzu je nesporné), ako i okolnosti dispozície s preukazom - osvedčením spôsobilosti na obsluhu vysokozdvižného vozíka. Len okrajom odvolací súd poznamenáva, že na č.l. 78 spisu sa nachádza fotokópia dokladu „Preukaz obsluhy motorových vozíkov“ znejúceho na meno odporkyne. Pokiaľ predmetným osvedčením odporkyňa doposiaľ nedisponuje, nič jej nebráni domáhať sa jeho odovzdania.
Je tiež nedôvodným tvrdenie odporkyne, že v napadnutom rozhodnutí nebolo špecifikované, ako ktorý z prípadov uvedených v ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., je prejednávaná vec klasifikovaná. Okresný súd totiž v 3. odseku na 5 strane rozsudku (výslovne) uviedol, že plnením navrhovateľa sa odporkyňa obohatila bez právneho dôvodu.
Z titulu princípu neúplnej apelácie, uplatňovaného v odvolacom konaní (§ 205a O.s.p.), neobstojí (až v odvolaní) prezentovaná výhrada odvolateľky o nepreukázaní zaplatenia faktúry č. 1106/262 navrhovateľom. Jedná sa totiž o „novú“ skutočnosť, ktorú odporkyňa pred súdom I. stupňa neuviedla. Zároveň ani netvrdí, že by bola splnená niektorá z podmienok označeného zákonného ustanovenia, ktorá by odôvodňovala možnosť uplatnenia „novej“ skutočnosti až v odvolacom štádiu konania.
Čo sa námietok odporkyne ohľadom pravosti jej podpisov na listinách predkladaných navrhovateľom vo forme fotokópií týka, odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa len všeobecne spochybňovala pravosť svojich podpisov, avšak nenavrhovala v tejto súvislosti vykonanie žiadnych dôkazov. V danom smere je nadväzne dôvodným záver o neunesení dôkazného bremena z jej strany.
Odvolací súd sa stotožnil aj s ustálením okamihu vzniku omeškania odporkyne s plnením dlhu. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z (takéhoto) objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov.
Zásielku navrhovateľa obsahujúcu pokus o zmier dňa 31.5.2012 prevzala matka odporkyne bývajúca s ňou v spoločnej domácnosti, preto je podľa názoru odvolacieho súdu možné objektívne rozumne očakávať, že sa odporkyňa s predmetnou zásielkou oboznámi(la), resp. že sa (minimálne) s ňou objektívne oboznámiť mohla. V okolnostiach súdenej veci je zároveň namieste konštatovať, že odporkyňa netvrdila, že o obsahu zásielky nemala vedomosť, resp., že jej nebola zo strany matky odovzdaná. Účinnej právnej úprave (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) zodpovedá aj navrhovateľovi voči odporkyni priznaný úrok z omeškania.
Nakoľko odvolacie dôvody vymedzené odporkyňou nie sú opodstatnené a krajský súd nezistil ani iné vady, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie v meritórnej časti prieskumu potvrdil ako vecne správne.
Čo sa trov konania týka, súd prvého stupňa vychádzal v časti cestovných výdavkov navrhovateľa zo sumy 42 eur, predstavujúcej cestovné na pojednávanie dňa 12.3.2013 do Martina z Bratislavy a späť
- 1 cesta 21 eur. Ako však z vyčíslenia navrhovateľa (č. l. 91 spisu) a rovnako z internetovej stránky www.cp.sk <http://www.cp.sk> vyplýva, cena cestovného vlakom za jednu cestu Bratislava - Martin je 10,50 eur a až súčet cestovného za cestu tam a späť je 21 eur. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania a priznal navrhovateľovi ich náhradu vo výške 13,50 eur (súdny poplatok 16,50 eur, cestovné 2 x 10,50 eur, spolu 37,50 eur a z toho 36 % predstavujúcich čistý úspech navrhovateľa).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto by bola inak povinná nahradiť protistrane jej trovy. Nakoľko si však navrhovateľ predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd súhrnným výrokom rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.