Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-266-2013.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/266/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KMK - STAMAL, s.r.o., so sídlom Májová 25/32, Jacovce, IČO: 36 527 971, vymazaný z obchodného registra dňa 29.11.2011, o vymoženie sumy 371,14 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/235/2003-26 zo dňa 28. októbra 2013, v časti I. a III. výroku, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/235/2003-26 zo dňa 28. októbra 2013 v časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, náhradu trov exekúcie vo výške 62,89 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 107 ods. 1 a 4 OSP, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 a § 25, § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR/149/2009-96 zo dňa 04.10.2011 zrušil povinného bez likvidácie a dňom 29.11.2011 bol povinný z obchodného registra vymazaný. Z uznesenia, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie okrem iného bolo zistené, že povinný nevykonával podnikateľskú činnosť a nevlastnil žiadny obchodný majetok, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa uviedol, že v tejto veci povinného na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať, pretože zanikol a bolo preukázané, že nemal majetok a exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to súd prvého stupňa postupoval podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Oprávnený je toho názoru, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vymazaný z obchodného registra takmer dva roky, povinný teda v čase rozhodovania súdu neexistoval. Výmazom z obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom konania, čo robí exekúciu neprípustnou a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému iba podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený ani procesne nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra. Nie je preto daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. S poukazom na znenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril, pričom navrhol napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie potvrdiť stotožniac sa s jeho dôvodmi.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.06.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.07.2003 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 24.07.2003 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - vydaného Národným úradom práce Okresného úradu práce v Topoľčanoch č.k. 143/2002 Prísp, 143/2002 Pen, 143/2002 Prísp. GF, 143/2002 Pen. GF zo dňa 08.01.2003. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.04.2013 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a výmazu povinného z obchodného registra, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 88,78 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 238 ods. 1 citovaného zákona, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a taktiež vec aj správne právne posúdil, preto
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výpočtom trov exekúcie v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následné uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR/149/2009-96 zo dňa 04.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2011, bola zrušená obchodná spoločnosť KMK - STAMAL, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 11018/N sa vymazala dňom 29.11.2011. Nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotného uznesenia Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR 149/2009-96 zo dňa 04.10.2011 založeného v súdnom spise na č.l. 21 spisu, kde súd konštatoval že obchodná spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť a nevlastní žiadny obchodný majetok, preto rozhodol o jej zrušení bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný.
Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu venoval dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v tomto prípade musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený.
Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje aj na ust. § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust.§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd prvého stupňa preto správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.