Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-274-2013.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/274/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: 1. N. nar. X.X.XXXX 2. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov: M. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. W. č. XX a N. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v C.R. na ul. Č. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na ul. Hlavnej č. 89 o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.6.2013 č.k. 45P 32/2013-75 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. N. zo 66,39 € na 80 € mesačne a pre mal. M. z 56,43 € na 70 € mesačne od 1.3.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca uhrádzať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C 72/2004 zo dňa 7.3.2005. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2013 do 30.6.2013 pre mal. M. 54 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na zníženie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa matka odvolanie proti výroku o zvýšení výživného z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/, e/ O.s.p., pretože zvýšenie výživného je neprimerane nízke reálnym potrebám maloletých detí. Poukázala na to, že súd prvého stupňa síce zisťoval dôsledne skutkový stav veci, avšak tento nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otcove výdavky z titulu úverov nemožno uprednostňovať pred výdavkami maloletých detí. Posledná úprava výživného bola v roku 2005, pričom otec odvtedy bral úvery, ktoré prezentoval ako potrebné na živobytie, avšak tieto neboli nevyhnutné, preto súd prvého stupňa dôsledne nezvážil, ktoré náklady a výdavky otca nie sú nevyhnutné. Poukázala na to, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, pričom jeho vysvetlenie v zmysle záverov znaleckého dokazovania z odboru psychológie na jeho osobu je maximálne nedôveryhodné. Otec na pojednávaní prezentoval svoje zdravotné problémy, avšak znalecký posudok z odboru zdravotníctva preukázal, že sa jednalo o zranenia ľahšie s liečením do 7 dní. Rovnako otcov poukaz na to, že jeho partnerka má rakovinu a je hospitalizovaná v nemocnici, je nepravdivá, nakoľko s ňou bol priamo pred pojednávaním na chodbe súdu pred pojednávacou miestnosťou. Otec evidentne má problémy s prezentovaním pravdivých skutočností a uvádza nepravdy. Poukázala na skutočnosť, že otec takto zavádza aj ohľadne svojich výdavkov a nákladov na živobytie, preto je jeho výpoveď nedôveryhodná. Navrhla zmeniť napadnutý výrok o zvýšení výživného tak, že odvolací súd zvýši vyživovaciu povinnosť
od otca pre mal. N. na sumu 170 € mesačne a pre mal. M. na sumu 150 € mesačne od 1.3.2013 do budúcna, alternatívne zruší rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že je poberateľom výsluhového dôchodku 435 € a ako človek potrebuje žiť, platiť výdavky spojené s užívaním bytu, potrebuje si zabezpečiť stravu, ošatenie a musí splácať pôžičky. Uviedol, že pokiaľ pracoval v pracovnom pomere, tak pracoval na dohodu, čo je krátkodobá záležitosť, kde po skončení práce - stavbe sa práca končila a končila sa aj dohoda, preto musel brigádovať, aby si privylepšil. Po lúpežnom prepadnutý synom navrhovateľky dohodu ukončil, nakoľko mal zranenie a bol práceneschopný do 30 dní. Vykonával prácu strážnika v zastúpení, ktorá práca nie je výhodným zamestnaním v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu a príjem má do 200 €. Odvolanie navrhovateľkou je z dôvodu jej nedostatočného finančného uspokojenia, pričom nejde o odôvodnené potreby detí, ale o jej luxusný život, pretože už počas spolužitia nevládal uspokojovať jej potreby a preto bol nútený podať žiadosť o rozvod. Navrhovateľka ho pripravila o prácu v Policajnom zbore MV SR, kde pracoval dlhé roky pre vydieranie matkou, v dôsledku čoho sa nedokázal zodpovedne sústrediť na prácu. Uviedol, že matka pravidelne chodí k moru na dovolenky do Chorvátska, Maďarska na kúpaliská, čo si on dovoliť finančne nemôže, dôkazom čoho je, že nemôže si dovoliť využívať služby advokáta. Poprel tvrdenie zástupcu matky, že na pojednávanie prišiel s ťažko chorou priateľkou na rakovinu, pretože pred pojednávacou sieňou sedela jeho známa z detstva, s ktorou sa len porozprávali a po začatí pojednávania si išla plniť pracovné povinnosti. S partnerkou chorou na rakovinu sa rozišiel. Uviedol, že nie je podnikateľom, berie výsluhový dôchodok 435 € a keď si brigádnickou činnosťou privyrábal, tak príležitostne zarobil 100 alebo 200 € na prilepšenie a na úhradu pôžičiek, pretože práca na stavbe končí po jej skončení. Uviedol, že má vedomosť o tom, že matka si značne privyrába aj tým, že pracuje ako kuchárka v domove dôchodcov, takže o stravu má zabezpečené. Uviedol, že matka má aj staršieho 18-ročného syna, na ktorého biologický otec platí 60 € zo svojho príjmu 1.000 €, nakoľko pracuje v U.S.Steel a má vedomosť o tom, že matka od tohto muža zvýšenie výživného nežiada. Poukázala na to, že má matku chorú ZŤP, o ktorú sa musí starať a zabezpečovať všetky jej bežné potreby a v prípade potreby je možné vypočuť jeho dcéru N., ktorá je 15-ročná a je schopná vypovedať o pravdivosti tvrdenia účastníkov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zníženie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa do statočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. N. a mal. M., správne určil aj začiatok plnenia zvýšeného výživného a správne vyčíslil aj dlžné výživné, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a k odvolacím námietkam matky dodáva, že od predchádzajúcej úpravy výživného na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov a ich odôvodnené potreby sa zvýšili, pretože obaja sú v súčasnosti žiačkami 2. stupňa základnej školy. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné v súlade so zákonnými ustanoveniami citovanými v napadnutom rozsudku súdu
prvého stupňa vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné dieťaťu zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa znížil, pretože mal príjem plynúci z trvalého pracovného pomeru a v súčasnosti má iba príjem z výplaty výsluhového dôchodku 435,33 € a správne súd prvého stupňa pri zohľadňovaní jeho príjmových pomerov vychádzal aj z príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého pracoval do 3.12.2012 vo firme JMK Trend s.r.o., kde dosahoval čistý príjem 286,43 €, nakoľko pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ukončený dohodou. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne zohľadnil aj vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, ktorý oznámil, že k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť zo zdravotných dôvodov otca, ktorý podľa jeho vyjadrenia bol lúpežne prepadnutý a sťažoval sa na bolesti hlavy. Súd prvého stupňa v danom prípade správne uzavrel, že ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov je možné považovať iba také ukončenie pracovného pomeru, ku ktorému došlo na základe vypracovania a predloženia lekárskej správy, ktorá by osvedčovala, že zamestnanec už nemôže vykonávať prácu, ktorú u daného zamestnávateľa vykonáva, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože len subjektívne problémy, ktoré by otcovi bránili pokračovať vo výkone práce neumožňujú záver, že naďalej prácu zo zdravotných dôvodov vykonávať nemôže. V prejednávanej veci sa konajúci súd vysporiadal aj so správou o napadnutí otca, ako aj s výpoveďou samotného otca, ktorý opisoval skutok ako ho páchateľ napadol, čo potvrdilo, že sa nejednalo o závažné zranenie a zároveň zohľadnil aj výdavky otca, ktorému vyživovacia povinnosť nepribudla od predchádzajúcej úpravy výživného a správne špecifikoval aj skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu určuje súd v súlade so zákonnými kritériami vyplývajúcimi z citovaných ustanovení v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa (§ 62, § 75 Zákona o rodine) a zásadne nie je viazaný návrhmi rodičov (§ 153 ods. 2 O.s.p.), prípadne ich stanoviskami k plneniu vyživovacej povinnosti a keďže sú odvolacie námietky totožné s jej obranou na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, odvolací súd je toho názoru, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné je primerané, nakoľko zodpovedá reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí pri zohľadnení aj matkou plnenej vyživovacej povinnosti voči nim a jej osobnou starostlivosťou o ne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.