Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-48-2013.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. T., M.. XX.XX.XXXX a A. T., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti matky: P. T., M.. X.X.XXXX, bytom XXX XX B. - C., B. XX a otca: A. T., M.. X.XX.XXXX, bytom XXX XX B. - C., B. XX o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.12.2013 domáhal zníženia výživného na obe maloleté deti určeného naposledy v sume 180 eur mesačne na maloletého R. a v sume 120 eur mesačne na maloletého A. na sumu 150,- eur mesačne spolu na obe deti od 15.12.2013. V odôvodnení návrhu uviedol, že od júla 2013 je evidovaný ako nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 480 eur mesačne.
Matka a kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou otca a matky, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10P/68/2012, rodnými listami maloletých detí, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, písomným vyjadrením matky s pripojenými dokladmi, potvrdením od zamestnávateľa otca, správou od Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10P/68/2012 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom otcovi rozhodované rozsudkom v danom konaní dňa 8.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2012, a ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností. V zmysle schválenej rodičovskej dohody je otec povinný platiť výživné na maloletého Denisa 180 eur mesačne a na maloletého A. 120 eur mesačne. V tom čase bol otec zamestnaný a býval u rodičov. Matka bývala s deťmi u rodičov a s maloletým A. bola na predĺženej rodičovskej dovolenke a príjem mala len z prídavkov na deti 49 eur mesačne. Maloletý R. navštevoval 4. ročník základnej školy a maloletý A. mal 3 roky a predškolské zariadenie nenavštevoval.
Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že otec bol od 27.6.2012 do 08.07.2013 zamestnaný ako vodič nákladnej dopravy u Dušana Horváta, Vrbové, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem bol okolo 1.050 eur. Pracovný pomer otec ukončil dohodu, nakoľko keď si kúpil na leasing auto, toto potreboval prehlásiť, preto chcel do pondelka zostať na Slovensku, ale zamestnávateľ mu povedal, že ak do soboty nepríde, už nemusí ani chodiť. V tom čase otec u zamestnávateľa jazdil do Švédska. Následne mu zamestnávateľ ponúkol, že ak chce môže u neho zostať pracovať, ale bude jazdiť po Slovensku a dá mu plat 500 eur mesačne, čo otec odmietol. Od 17.07.2013 je otec vedený ako nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti 480 eur mesačne, pričom naposledy mu bola vyplatená v januári 2014. Pokiaľ si otec nenájde prácu, nebude mať od februára 2014 žiadny príjem. V Topoľčanoch sa informoval otec na prácu ohľadom rozvozu tovaru v rámci Slovenskej republiky, pričom prácu by mohol získať, avšak výšku príjmu zatiaľ nepozná. V súčasnosti býva s priateľkou, ktorá hradí všetky výdavky na rekonštrukciu bytu, a otec jej občas prispeje na výdavky na stravu. Vozidlo, ktoré má otec na leasing, spláca v súčasnosti jeho priateľka.
Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že do novembra 2013 bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke, potom jeden mesiac pracovala na dohodu ako telefonistka u operátora s dohodnutým mesačným príjmom 160 eur, k čomu mali byť bonusy za uzavreté zmluvy, matka však dosiahla príjem len 160 eur, čo jej nepokrylo výdavky ani na cestovanie do zamestnania. Od 14.01.2014 je matka evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky a nemá žiadny príjem. Hoci je matka vyučená krajčírka, nedarí sa jej nájsť zamestnanie v odbore, nakoľko zväčša ide o trojzmenné prevádzky, čo si nemôže kvôli dvom deťom dovoliť. S deťmi býva u rodičov, ktorým prispieva 50 eur mesačne na stravu.
Maloletý R. chodí do 5. ročníka základnej školy. Má mesačné výdavky na cestovné 8 eur, na desiatu do školy mu matka dáva 5 eur týždenne, pričom maloletý obeduje doma. Maloletý má problémy s kolenom, preto mu kupuje matka výživové doplnky, prípadne masti proti pichaniu v kolene. Najbližšiu kontrolu bude mať v marci 2014, pričom matka s maloletým cestuje do Bratislavy.
Maloletý A. chodí do materskej školy, kde matka platí mesačne 21 eur školné a 20 eur stravu a príležitostne ďalšie poplatky za rôzne čaje sirupy, prípadne školské aktivity. Zdravotné problémy maloletý nemá.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase predchádzajúceho rozhodnutia v novembri roku 2012, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o taký odôvodnený pokles príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia v novembri roku 2012, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane maloletých detí sa z časti zvýšili ich výdavky, avšak k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom neprišlo, nakoľko obe deti sú staršie len o jeden rok, hoci to u maloletého R. znamenalo posun z prvého na druhý stupeň základnej školy a u maloletého A. nástup do materskej školy. Potreby detí sa z pohľadu ich veku v zásade nezmenili do takej miery, aby to odôvodňovalo zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. U maloletého R. sú výdavky spojené so školou ako aj zdravotnou starostlivosťou o koleno, čo si vyžaduje naviac výdavky na výživové doplnky a masti, ako aj cestovné k lekárovi do Bratislavy. Maloletý A. má výdavky spojené s návštevou materskej školy, a to školného, stravy a ostatných poplatkov. U matky k žiadnej zmene pomerov neprišlo. V novembri 2012 bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, ktorú ukončila až v novembri 2013 a potom pracovala mesiac na dohodu v Trnave, kde však mala s ohľadom na príjem vysoké výdavky na cestovanie. Od januára 2014 je matka evidovaná ako nezamestnaná bez príjmu. Poberá len prídavky na deti. Čo sa týka otca jeho príjem pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom bol v priemernej sume okolo 1.000 eur, nakoľko v tom čase pracoval ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy u Dušana Horvátha, kde však dohodou k 8.7.2013 ukončil pracovný pomer. Otec síce uviedol, že zamestnávateľ meškal s výplatou miezd, avšak ako dôvod skončenia uvádzal skutočnosť, že si potreboval prepísať motorové vozidlo, ktoré kúpil na leasing, preto zamestnávateľovi oznámil, že v pondelok do práce nepríde, avšak zamestnávateľ trval na jeho nástupe v sobotu s tým, že ak tak neurobí, ukončí s ním pracovný pomer. Otec pristúpil na skončenie pracovného pomeru dohodou, i keď mu zamestnávateľ dodatočne ponúkol inú prácu, a to rozvoz tovaru v rámci Slovenska, hoci za nižšiu dohodnutú mzdu. Otec tak vlastným zavinením ukončil pracovný pomer v zamestnaní na dobu neurčitú, kde dosahoval priemerný mesačný príjem 1.050 eur, z ktorého mohol platiť doposiaľ určené výživné. Dokonca otec odmietol zostať u pôvodného zamestnávateľa s iným rozsahom práce a za nižšiu mzdu, čo by mu však aspoň zaručovalo pravidelný mesačný príjem. Namiesto toho je otec už viac ako pol roka nezamestnaný a doposiaľ nepracoval ani brigádne. Po ukončení pracovného pomeru tak mal otec príjem len z podpory v nezamestnanosti v sume 480 eur mesačne. Súd tak postoj otca k pokynom zamestnávateľa ohľadom nástupu do zamestnania, vyhodnotil ako nezodpovedný, čo malo za následok skončenie pracovného pomeru otca. Dokonca otec nevyužil ani možnosť zostať pracovať u zamestnávateľa s iným rozsahom práce, čo by mu minimálne zaručilo pravidelný príjem zo zamestnania. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd pri posudzovaní zmeny pomerov u otca nevychádzal z jeho súčasného príjmu, ktorý tvorí len podpora v nezamestnanosti, ktorej vyplácanie bolo v januári 2014 ukončené, ale vychádzal z príjmu, ktorý bol otec schopný dosahovať u posledného zamestnávateľa, kde však vlastným zavinením prišiel o prácu. Otec tak vlastným nezodpovedným konaním prišiel o výhodnejšie zamestnanie, preto súd pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca nevychádzal z jeho súčasného príjmu, ale z jeho schopností a možností dosahovať príjem, aký mal u posledného zamestnávateľa.
Z predpokladaného príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať v sume okolo 1.050 eur mesačne, predstavuje v súčasnosti určená suma výživného 300 eur mesačne na obe deti 28%, pričom odôvodnené potreby oboch maloletých detí sú kryté predovšetkým výživným zo strany otca. Suma, ktorou otec v súčasnosti prispieva na výživu detí, predstavuje u maloletého R. 6 eur denne a u maloletého A. 4 eurá denne, čo však s ohľadom na vek detí, ich potreby v školských zariadeniach, na ošatenie a hygienické potreby pokryje len časť ich nevyhnutných výdavkov. U matky súd zohľadnil jej vysokú mieru osobnej starostlivosti prihliadnuc na vek detí, ako aj komplikovanejšiu možnosť prijať zamestnanie v odbore, v ktorom je vyučená, nakoľko ide najmä o práce na viac zmien, čo pri starostlivosti o dve deti matke nevyhovuje. Súd však prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá by si ju mala plniť, napriek tomu, že nemá žiadny príjem, minimálne v rozsahu zákonného minimálneho výživného.
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť dohodnuté výživné, ktoré v súčasnosti pokryje väčšiu časť odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.