Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-482-2013.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/482/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovanej Q. I., K.. X.X.XXXX, O. B.-O., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, AK so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č. 2, o zaplatenie 352,03 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 30.5.2013 č.k. 14C/276/2012-59 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,11 eur a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 20,09 eur s 9% úrokom ročne zo sumy 18,43 eur od 28.7.2009 do zaplatenia a s 9% úrokom ročne zo sumy 1,66 eur od 28.8.2009 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 68,56 eur a tieto zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 352,03 eur, ktorej sa tento domáhal titulom neuhradenia odmeny za služby poskytované jeho právnym predchodcom mobilným operátom Slovak Telecom, a.s. vo výške 20,09 eur a z titulu zmluvnej pokuty za porušene zmluvných povinností vo výške 331,94 eur.
Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX za dodané služby sumu 18,43 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX za dodané služby sumu 1,66 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur, pričom konštatoval, že z faktúry žiadne iné obsahovo na vec sa vzťahujúce skutočnosti nevyplývajú.
S poukazom na výpoveď žalovanej, ktorá potvrdila uzavretie zmluvného vzťahu s predchodcom žalobcu ako aj tú skutočnosť, že v dôsledku zhoršenia jej finančnej situácie v rodine vyvolanej stratou
zamestnania X. Q. U. X. W. R. V. P. nebola schopná cenu týchto služieb uhradiť, ako aj s poukazom na to, že tento nárok do výšky 20,09 eur uznala a prejavila ochotu uhradiť ho, žalobe do tejto výšky vyhovel. Nesúhlasila však s úhradou zmluvnej pokuty s poukazom na to, že táto nebola s ňou individuálne dohodnutá a je preto neplatná. Vo vzťahu k prípadnému nároku žalobcu kvalifikovanému ako náhrada škody vzniesla námietku premlčania.
Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 až 3 a § 53 ods. 1 a 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj s poukazom na judikatúru súdov SR ako aj Európskeho súdneho dvora vo veci C-618/10 uzavrel, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) preto aj za predpokladu, ak by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by žalovanú na jej úhradu nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti. Za dôvodnú navyše považoval aj žalovanou ako aj vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania pre prípad, ak by tento nárok bol kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a konštatoval, že žalovaná bola v časti uplatnenej sumy 331,94 eur úspešná a jej neúspech (v časti o zaplatenie sumy 20,09 eur) je len nepatrným neúspechom, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania ak by jej boli vznikli, pričom rovnaký osud zdieľa aj vedľajší účastník na jej strane. Tento bol zastúpený právnym zástupcom, preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 26,56 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobe), ako aj náhradu rež. paušálov 1 x 7,63 eur a 1 x 7,81 eur, spolu v sume 68,56 eur.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a tomuto ich náhradu nepriznať. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s ust. § 142 O.s.p., keďže toto ustanovenie predpokladá priznanie trov konania iba vtedy, ak boli potrebné a účelne vynaložené. V prípade trov vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej pomoci advokátom nepovažuje za účelne vynaložené. Poukázal na to, že vedľajší účastník je občianske združenie založené práve za účelom ochrany spotrebiteľov a má za to, že zámerom zákonodarcu v prípade zvýhodnenia takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že toto by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Má za to, že tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Poukázal taktiež na skutočnosť, že vedľajší účastník pri svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv na ktoré je však súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Z tohto pohľadu teda vedľajší účastník nepriniesol do konania žiaden prínos. S poukazom na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. považuje za podstatnú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania súhlas hlavného účastníka na strane ktorého má vystupovať, čo v tomto prípade preukázané nebolo.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento žiadal napadnutý výrok o trovách jeho konania potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že jeho vstup do konania, ako aj jeho vyjadrenie k žalobe bolo nanajvýš účelné, keďže žaloba v dôsledku tejto obrany bola ako nedôvodná zamietnutá. Vedľajší účastník je riadnym účastníkom sporového konania a teda v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj O.s.p. má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta a táto skutočnosť nie je závislá od náročnosti prípadu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že predmetom odvolacieho konania sú iba trovy konania) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s nárokom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v občianskom sporovom konaní a aj správne o týchto trovách rozhodol.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.
Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku týkajúce sa trov konania vedľajšieho účastníka a preto v súlade s ust. 219 ods. 2 O.s.p. na tieto dôvody odvolací súd poukazuje a s ohľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu k týmto považuje za potrebné dodať:
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Správne preto postupoval súdu prvého stupňa, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia advokátom.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu ohľadne nedostatku súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. S poukazom na ust. § 93 ods. 3 O.s.p. súd o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje len na návrh. Pokiaľ teda počas konania zo strany žalobcu ani žalovanej nebol takýto návrh (nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania) podaný, nebol dôvod ani na posudzovanie prípustnosti jeho vstupu zo strany súdu. Účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania a súhlas žalovanej s jeho vstupom navyše zjavne vyplýva aj z obsahu jej účastníckej výpovede na pojednávaní, kde svoje stanovisko k žalobe, ako aj námietku premlčania predniesla práve na základe právnej pomoci poskytnutej právnym zástupom vedľajšieho účastníka.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný vznikli trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia advokátom a to za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) a to podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom za hodnotu predmetu odvolacieho konania odvolací súd považuje sumu priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, teda sumu 68,56 eur. Výška odmeny za tento úkon právnej pomoci takto predstavuje sumu 16,60 eur zníženú na 1/2 s poukazom na ust. § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl., keďže ide o vyjadrenie, ktoré nie je vyjadrením vo veci samej a s pripočítaním rež. paušálu v sume 7,81 eur, predstavujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní sumu 16,11 eur. Bude povinnosťou žalobcu tieto trovy konania uhradiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.