Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/326/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 367,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 12. 2012 č. k. -104 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 05. 2013 č.k. -193, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia jeho právnemu zástupcovi TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením, ktorým bolo opravené jeho záhlavie na správne označenie navrhovateľa, súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh navrhovateľa zo dňa 29. 12. 2011 bolo proti odporkyni vedené konanie, v ktorom sa navrhovateľ od odporkyne domáhal zaplatenia sumy 367,26 eura s príslušenstvom, pričom dňa 07. 12. 2012 navrhovateľ pred prvým pojednávaním zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Postupujúc podľa s ohľadom na učinené späťvzatie návrhu navrhovateľom konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. , keď konštatoval zavinenie navrhovateľa na zastavení konania. Napriek tomu však odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto neuplatnila a v súvislosti s konaním jej ani žiadne trovy nevznikli. Obdobne nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi majúc za to, že ním uplatnené trovy, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyne v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania bez toho, aby mu bol známy konkrétny predmet konania a právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky, ako i bez toho, aby sa spotrebiteľ na neho obrátil o pomoc, o čom svedčí všeobecná štylizácia podania vedľajšieho účastníka bez konkretizácie dôvodov. Naviac v prípade vedľajšieho účastníka sa jedná o združenie, cieľom ktorého bolo zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov, preto právna problematika mu je dostatočne známa a vedľajší účastník je takto schopný ciele svojho založenia aj realizovať, pretože v opačnom prípade jeho založenie nemá opodstatnenie. Vychádzajúc z toho, že vedľajší účastník disponuje viacerými pracovníkmi, ktorým je právna úprava spotrebiteľských zmlúv známa, neexistuje takto dôvod, aby využíval služby advokáta. Pokiaľ tak vedľajší účastník učinil, trovy právneho zastúpenia označil za neúčelne vynaložené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník len v časti, ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania. V tejto časti žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania, alternatívne výrok o nepriznaní mu náhrady trov konania zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, čím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporkyne, a preto o trovách konania mal súd rozhodnúť podľa ust. veta prvá . Keďže na strane odporkyne vystupoval ako vedľajší účastník, ktorý podľa ust. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, vzniklo mu právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré si uplatnil za 2 úkony právnej služby. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní alebo vo vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vychádzajúc zo základnej filozofie spotrebiteľského práva, ktorou je pozitívny zásah štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má nad ním mocensko-ekonomickú a právnu nadvládu, ako i čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únii označil stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Taktiež výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, považoval za odporujúci zákonom a predpisom Európskej únie. Nie je preto možné odoprieť mu právo dať sa zastúpiť advokátom. Mal za to, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia súd de facto mu odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, keďže je občianskym združením pôsobiacim v nepodnikateľskej sfére a konajúcim výlučne na prospech spotrebiteľa, ktoré nemá právneho zástupcu a na vlastné náklady si nemôže dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní. Súd prvého stupňa takto svojim postupom priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom, ako i kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi. Naviac bez ním vznesenej námietky premlčania súd by nemohol na ňu prihliadnuť, a preto je pravdepodobné, že odporkyňa by bola vo veci neúspešná obdobne, ako mnoho ďalších spotrebiteľov, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Svoje tvrdenia argumentačne podporil i označením rozhodnutí odvolacích súdov, v ktorých mu bola priznaná náhrada trov konania a rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09. V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa, čo z uvádzaných dôvodov považoval za porušenie základných procesných práv, za podstatný zásah do činnosti občianskeho združenia vymedzenej zákonom a právnymi predpismi EÚ a za zásadné obmedzenie práv spotrebiteľov žiadal, aby odvolací súd v zmysle konanie prerušil a požiadal súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke. Predmet tejto otázky vymedzil na rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti, týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, stotožniac sa s ním v plnom rozsahu. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, keď samotnou úlohou vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Nevidel preto význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keď právny zástupca mu neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohol vedľajší účastník uskutočniť i bez právneho zastúpenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka tak je nadbytočné, účelové a nehospodárne a dochádza tým k navyšovaniu trov konania. Správne preto súd prvého stupňa prihliadol na tieto okolnosti a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Na podporu svojich tvrdení rovnako ako vedľajší účastník označil i viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných prípadoch. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie označil za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti dôvodil, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania individuálne, pričom v zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov. Preto súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne

právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 367,26 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 332,50 eura od 23. 08. 2006 do zaplatenia z titulu porušenia podmienok Úverovej zmluvy č. 3508012399 zo dňa 02. 08. 2005, ktorou jeho právny predchodca poskytol odporkyni úver. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania zo strany účastníkov konania v časti, týkajúcej sa zastavenia konania a náhrady trov konania odporkyne, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho časť, týkajúca sa výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( ) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V prípade zastavenia konania však platí zásada, že podľa nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ust. však zakotvuje dve výnimky z tejto zásady - podľa vety prvej tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; podľa vety druhej, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. teda ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, keďže by už išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ svoj návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, pokiaľ nejde o prípad podľa veta druhá , že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi.

Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci.

V súdenej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, požadujúci od odporkyne zaplatenie peňažnej sumy, pričom navrhovateľ svojim písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 12. 2012, zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Niet teda pochýb, že v danej veci z procesného hľadiska dôsledkom tohto späťvzatia bolo právoplatne zastavené konanie vo veci samej, čím vo svetle zhora uvedených záverov pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup v intenciách veta prvá . Zastavenie konania totiž z procesného hľadiska zavinil práve navrhovateľ, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jej práva.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (93 ods. 2 ).

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vyššie citované zákonné ustanovenia zmysel vedľajšieho účastníctva vzhliadajú v pomoci v spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal , zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i o ochrane práv spotrebiteľa, z ust. ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností (, ). V tomto smere už Ústavný súd SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Platí preto, že s ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil. Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa 07. 06. 2012, oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA (ďalej len „združenie“), zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne a zároveň vo svojom vyjadrení vznieslo námietku premlčania nároku uplatňovaného navrhovateľom v tomto konaní. Súd prvého stupňa vyjadrenie vedľajšieho účastníka zaslal navrhovateľovi elektronickými prostriedkami dňa 05. 12. 2012. Následne navrhovateľ písomným podaním zo dňa 07. 12. 2012 svoj návrh na začatie konania vzal v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Niet preto sporu, že v zmysle sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane odporkyne v konaní, ktorý využil i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Vo svetle zhora uvedených záverov preto v zásade platí, že vedľajšiemu účastníkovi taktiež vzniklo právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporkyne, na strane ktorej vystupoval. I v prípade vedľajšieho účastníka takto bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa veta prvá od navrhovateľa. Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd nezdieľa jeho názor, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania sú neúčelné a neefektívne a to z dôvodov predkladaných prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí. Neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka totiž nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, bez poznania konkrétneho predmetu konania, alebo že ide o združenie, cieľom ktorého je zabezpečenie

ochrany práv spotrebiteľa a musí byť schopný s ohľadom na svojich zamestnancov sám bez právneho zastúpenia im poskytnúť pomoc. Vedľajšiemu účastníkovi tak v zmysle bolo v zásade potrebné priznať náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania, zvlášť pokiaľ jeho vyjadrenie a vznesenie námietky premlčania motivovalo navrhovateľa k späťvzatiu návrhu a znamenalo v konečnom dôsledku „úspech“ pre odporkyňu v konaní.

Ust. zakotvuje, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Znamená to, že pre priznanie náhrady trov konania treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Vyčíslenie trov konania je povinné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. Tieto trovy treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote 3 pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná ( ).

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník podal návrh na priznanie mu náhrady trov konania vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 05. 2012 tak, že požaduje trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby s tým, že tieto špecifikuje po skončení konania, resp. na výzvu súdu. Rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 11. 12. 2012, pričom právny zástupca vedľajšieho účastníka prevzal termín tohto pojednávania dňa 22. 11. 2012. Za situácie, že v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vedľajší účastník trovy nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy nevyplývali, vo svetle zhora uvedených záverov bolo potrebné rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdil i keď z iných právnych dôvodov. S ohľadom na dôvody potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, tento ďalej ani neposudzoval návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie ním nastolených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 8,30 eura (1/2- ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri tarifnej hodnote odvolacieho konania 105,96 eura) a náhradu hotových výdavkov v sume 7,81 eura (, cit. vyhlášky), obe zvýšené o sumu 3, eura ako 20 % daň z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 19,33 eura je vedľajší účastník povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.