Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16CoP-2-2014.pdf
PDF · 113.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľky Q. I., bytom I. XXX, C. G. R., zast. JUDr. Štefanom Halinárom, advokátom, Moldavská 4, Michalovce proti odporcovi M. I., bytom M. XX/X, I., zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Nám. Slobody 25, Humenné, za účasti mal. G. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a za účasti okresného prokurátora v Humennom, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporcu a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 19P 298/2012-184 zo dňa 18. 10. 2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a určení výživného na maloletú G. zo strany otca, vo výroku o úprave styku, vo výroku o povinnosti matky maloletú na styk pripraviť a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky Q. I., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. I., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. G. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu mal. G. po 70 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tak, že výživné je povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tiež upravil styk otca s mal. G. I. každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v čase od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. každý rok, potom cez vianočné sviatky od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. v nepárnom roku, od 26.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 17.00 hod. v párnom roku a vo veľkonočné sviatky od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. v nepárnom roku tak, že otec je oprávnený prevziať maloletú pred rodinným domom, kde býva matka s dieťaťom a je povinný maloletú matke vrátiť na tom istom mieste, okrem stredy, kedy je oprávnený prevziať maloletú v Materskej škôlke v C. G. R. a je povinný maloletú matke vrátiť pred rodinným domom, kde býva s maloletou v C. G. R.. Ďalším výrokom matku zaviazal, aby maloletú na styk s otcom pripravila, v stanovenom čase ju otcovi odovzdala a bola oprávnená maloletú od otca po skončení styku prevziať. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na určenie výživného zo strany matky zamietol a vyslovil, že nepriznáva štátu náhradu trov konania.
Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh a žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o manželstvo účastníkov, tak bolo preukázané, že vzájomné vzťahy účastníkov sú vážne narušené a rozvrátené. Nie je tu reálny predpoklad k obnoveniu ich spolužitia, pretože ešte v júli 2012 navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a účastníci viac ako rok spolu nežijú, nehospodária a navyše odporca je už citovo zaangažovaný v novom vzťahu. Obaja s rozvodom manželstva súhlasili.
Pri rozhodovaní o zverení mal. G. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovanie a zo záverov a zistení súdnej znalkyne PhDr. V. C.. Tá vo svojich záveroch v znaleckom posudku č. 8/2013 zo dňa 20.06.2013 a doplnení na pojednávaní dňa 18.10.2013 uviedla, že mal. G. je v súčasnosti silnejšie emočne závislá na matke a matka citlivejšie reaguje na jej potreby primárnym putom. V tomto veku dieťa ešte potrebuje blízkosť matky, ktorá je pre neho zdrojom bezpečia a istoty. Pri dlhšom odlúčení sa môže prejaviť separačná úzkosť, ktorá má negatívny vplyv na vývoj osobnosti dieťaťa. Prechod a separácia od matky k otcovi a naopak má byť kontinuálna a je vhodnejšia vo vyššom veku. Striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom na nízky vek dieťaťa a nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi znalkyňa jednoznačne neodporúčala. Súd sa zaoberal aj návrhom odporcu a jeho právnej zástupkyne na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko namietali postup v konaní znalkyne PhDr. V. C., ktorá podľa ich názoru vzhľadom na to, že dieťa nie je schopné komunikovať, mala sledovať inými metódami, ako sa správa k otcovi. Znalkyňa na pojednávaní dňa 18.10.2013 opakovane vysvetlila, že dieťa má len 3 roky, nemá rozvinutú reč a žiadne testy sa u dieťaťa v takomto útlom veku nedajú robiť. Vzhľadom na to ani ona dieťa nevyšetrovala, vyšetrovala len matku a otca maloletej. Jednoznačne odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke. Z toho je zrejmé, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania by neprinieslo zásadnú zmenu v odporúčaní znalkyne, ale najmä z dôvodu, že akákoľvek striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať. Pritom súdu je z jeho činnosti známe, že v súčasnosti sa vedie najmenej 5 súdnych konaní medzi účastníkmi, ktoré nie sú právoplatne skončené, práve ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, z čoho je zrejmé, že ich vzájomná komunikácia viazne a nie sú schopní v súčasnosti dohodnúť sa a spolupracovať v záujme dieťaťa. Preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľke, návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, prípad. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na určenie výživného zo strany matky zamietol.
Konštatoval, že znalkyňa v danom prípade potvrdila, že mal. G. má k otcovi vytvorené dobré citové väzby. V priebehu konania súd nezistil, že by otec nebol schopný v čase styku riadne sa o dieťa postarať. Dospel však k záveru, že ich kontaktovanie vo väčšom rozsahu bude v záujme maloletej a jej ďalšieho zdravého vývoja a v upevňovaní väzieb maloletej s otcom. Bydlisko otca od miesta, kde žije mal. G. s matkou je vzdialené len pár kilometrov, takže pri realizácií styku otca s dcérou aj počas týždňa by nemalo dochádzať k problémom. Preto upravil styk tak ako konštatoval vo výroku svojho rozhodnutia. Ďalej poukázal, že odporca je v súčasnosti živnostníkom a podľa daňového priznania dosiahol za rok 2012 príjmy vo výške 4 198 Eur a výdavky si uplatnil vo výške 2 230,59 Eur, základ dane mal vo výške 1 967,41 Eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom zo dňa 02.07.2013 poberala do augusta 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne. Od 20.08.2013 pracuje na základe dohody o vykonaní práce v reštaurácií v C. G. R. a podľa oznámenia zamestnávateľa zo dňa 20.09.2013 jej predpokladaný čistý príjem bude vo výške 120 Eur mesačne.
Poukázal, že navrhovateľka v písomnom návrhu žiadala určiť výživné pre mal. G. zo strany otca od podania návrhu, teda od 01.08.2012, pričom uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P 298/2012 zo dňa 11.09.2013 bol tento jej návrh vylúčený na samostatné konanie.
Matka v priebehu konania trvala na určení výživného pre maloletú vo výške 200 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, avšak v priebehu konania príjem odporcu nebol preukázaný v takej výške, ktorý by odôvodňoval určenie výživného z jeho strany v takejto čiastke. Preto bral do úvahy
nielen potreby maloletej, ale aj schopnosti a možnosti povinného rodiča a s prihliadnutím na príjmy a výdavky odporcu zaviazal ho na výživu maloletej po 70 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Výrok o trovách konania štátu odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a to tak, že nepriznal štátu náhradu trov konania, ktoré vznikli na znaleckom dokazovaní. Táto odmena bola hradená predbežne zo štátnych prostriedkov, keďže navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní a odporca spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p.. Vyslovil, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva s poukazom na ust. § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Odvolanie podal proti výroku súdu, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a s tým súvisiace výroky, ako aj proti výroku, ktorým zamietol jeho návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, resp. striedavej starostlivosti. Odvolanie podal z dôvodov, pretože súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti matky vychádzal zo znaleckého posudku PhDr. V. C., ktorá konštatovala, že striedavá starostlivosť by bola vhodná až po tom, čo dieťa bude mať za sebou prvotnú separáciu, teda vstup do materskej škôlky. Súd rovnako konštatoval, že maloletá má len tri roky, nemá rozvinutú reč, žiadne testy u dieťaťa sa v útlom veku nedajú robiť, pričom maloletú nevyšetrovala, len matku a otca a zistenia oprela o fakt, že rodičia medzi sebou dostatočne nekomunikujú. Na základe takéhoto konštatovania uviedol, že tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní z dôvodu, že výpoveď znalkyne bola rozporuplná a pripustila neúplnosť svojich záverov, o čom svedčili aj jej odpovede, keď uviedla, že odporúča striedavú osobnú starostlivosť až vo veku 5 rokov maloletej, pretože už v takomto veku je dieťa schopné pochopiť, že rodiča spolu nežijú. Takéto konštatovanie znalkyne je predčasné a neopodstatnené, vzhľadom na to, že maloletú nevyšetrovala, a teda je veľmi ťažko mohla hodnotiť, ako vníma rozvod rodičov, aké sú jej citové väzby k rodičom. Znalkyňa o dĺžke adaptačného procesu v materskej škôlke uviedla, že všeobecne je to polroka, ale závisí to od toho ktorého dieťaťa. Pripustila možnosť, že aj v takom nízkom veku je možné mal. dieťa vyšetriť. Napriek tomu, že hodnotila prejav maloletej tak, že nie je možné ju vyšetriť, sama potvrdila, že jedine znaleckým vyšetrením môže byť maloletá vyšetrená pre účely vypracovania znaleckého posudku v tomto konaní. Znalkyňa po konštatovaní, že maloletá nebola vyšetrená za prítomnosti otca, a teda nemohla pozorovať vzťah maloletej k nemu, na otázku, či by nebolo vhodné urobiť vyšetrenie, súhlasila s tým, že treba vyšetriť komunikáciu maloletej s oboma rodičmi (strana 11 ods. 3 zápisnice zo dňa 18. 10. 2013). Zároveň sama znalkyňa konštatovala, že po takomto vyšetrovaní a konštatovaní, že vzťah maloletej nie je na rovnakej úrovni k obom rodičom a v súčasnosti by mohla byť vhodná aj striedavá osobná starostlivosť, čo by bolo aj v záujme maloletej. Keďže samotná znalkyňa zistila, že maloletú nevyšetrila dostatočne, pričom pripustila, že výsledky vyšetrenia maloletej by boli pozitívne pre oboch rodičov, potom by bola vhodná striedavá starostlivosť bez ohľadu na vek maloletej. Takéto konštatovanie znalkyne, ktoré prezentovala na pojednávaní svedčia o tom, že znalkyňa vôbec maloletú nevyšetrila, nemala možnosť pozorovať jej reakciu voči obom rodičom a nemala ani objektívnu možnosť posúdiť, či je v prospech alebo nie je v prospech maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Takýto znalecký posudok, ako aj rozporuplná výpoveď znalkyne nedávajú jednoznačnú odpoveď či je v záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo nie. Napriek tomu súd dospel k záveru, že má byť zverená do osobnej starostlivosti matky, aj keď nemal jednoznačne preskúmané, či nie je možná aj striedavá osobná starostlivosť. Takýmto rozhodnutím bolo porušené právo otca podieľať sa na výchove maloletej v rovnakom rozsahu ako matka, ktoré je garantované čl.. 41 ods. 3 Ústavy SR. Je v rozpore so závermi a ustálenou súdnou praxou, ak hlavným dôvodom, pre ktorý nebolo vyhovené návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti maloleté dieťa, je nedostatočná komunikácia medzi rodičmi alebo nesúhlas jedného rodiča s takouto formou starostlivosti. V danom prípade dochádza aj k riadnej realizácii styku otca s maloletou, ktorý mu určil súd aj napriek rozporom, ktoré rodičia medzi sebou majú a ktoré ustanú, keď odznie aj stres z rozvodu. Napriek tomu tu existuje reálna hrozba pre neho ako otca, že vzhľadom na krátkosť času, ktorý môže tráviť s maloletou, dôjde
k citovému ochladnutiu u mal. G. voči nemu a nebude mu dostatočne zabezpečená možnosť podieľať sa plne na jej výchove. Nariadením striedavej starostlivosti by obaja rodičia komunikovali v medziach potrieb maloletej, pretože obaja majú záujem na to, aby maloletá prospievala. Je zarážajúce, ak súd pri rozhodovaní vôbec neprihliadal aj na názor a návrh kolízneho opatrovníka, ktorého hlavnou úlohou bolo hájiť záujmy maloletej. Aj kolízny opatrovník poukázal na nedostatky znaleckého dokazovania a zmätočné závery, ktoré vychádzali len s rozhovorov s rodičmi bez vyšetrenia maloletej. Aj kolízny opatrovník navrhoval doplnenie znaleckého posudku po tom, čo zistil nedostatky pri jeho vypracovaní. Preto považuje rozhodnutie súdu za predčasné, ktoré nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Z tohto dôvodu, že vznikli závažné pochybnosti o odbornosti vypracovaného znaleckého posudku, mal súd vyhovieť jeho návrhu a nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, resp. sám rozhodnúť o doplnení tohto posudku. Bez takéhoto dokazovania sú závery súdu postavené len na predsudkoch proti striedavej osobnej starostlivosti mal. dieťaťa vo veku troch rokov. Čo sa týka určenia výživného, zdôraznil, že ani v tejto časti nebolo súdom dostatočne vykonané dokazovanie z dôvodu, že sa súd neoboznámil so skutočnými výdavkami a príjmami otca, nezistil jeho pomery, a preto jeho záver o určení výživného je predčasný.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že v časti zverenia maloletej a určenia vyživovacej povinnosti voči maloletej a v časti úpravy styku s maloletou, túto zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec je oprávnený a povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. G. vždy od 1.dňa v kalendárnom mesiaci od 17:00 hod. do 9.dňa v tom istom kalendárnom mesiaci do 17:00 hod. a od 16.dňa v mesiaci od 17:00 hod. do 9.dňa v mesiaci do 17:0 hod. a matka je povinná a oprávnená zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. G. vždy od 9.dňa v kalendárnom mesiaci od 17:00 hod. do 16.dňa v kalendárnom mesiaci do 17:00 hod. a od 23.dňa v kalendárnom mesiaci do 17:00 hod. do 1.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 17:00 hod..
Otec a matka sú povinní mal. G. riadne pripraviť s potrebnými veci, t. j. oblečením, potrebami na voľný čas, liekmi, preukazom poistenca maloletej a odovzdať mal. G. druhému rodičovi v mieste bydliska rodiča, od ktorého odchádza.
Otec a matka sa zaväzujú požiadať o súhlas druhého rodiča na vycestovanie s mal. G. mimo územia Slovenskej republiky s tým, že každý rodič je pri žiadaní o súhlas povinný oznámiť druhému rodičovi miesto, kde má mal. G. vycestovať a presný čas od kedy do kedy sa má mimo územia Slovenskej republiky zdržiavať, ako aj spôsob dopravy.
Výživné pre mal. G. súd neurčuje. Zastupovať a spravovať majetok mal. G. sú oprávnení obidvaja rodičia. V bežných veciach je oprávnený konať každý z rodičov samostatne podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve mal. G. nachádza.
Rodičia mal. G. sú povinní navzájom sa informovať ústne alebo písomne o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia mal. G. vrátane každej návštevy pediatra alebo obvodného lekára, vrátane jej duševného stavu, školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení. V prípade, ak bude mal. G. užívať lieky, je každý z rodičov pri jej odovzdávaní povinný odovzdať druhému rodičov aj lieky a oznámiť mu spôsob, množstvo a časom, v ktorom sa lieky užívajú. Súd určuje, že trvalé bydlisko mal. G. bude naďalej I. XXX, C. G. R.. Súd určuje, že rodinné prídavky bude poberať matka mal. G. a daňový bonus si bude uplatňovať otec mal. G.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. alebo, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj matka maloletej, a to v časti, v ktorej súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletou sumou 70 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil styk otca s maloletou každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod.. Nesúhlasila s rozhodnutím v časti, kde ho zaviazal prispievať na výživu 70 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pretože náklady na dcéru sa zvyšujú. Momentálne pracuje na dohodu o vykonaní práce. Do práce chodí nepravidelne, a to iba vtedy, keď ju zamestnávateľ zavolá. Taktiež môže odpracovať iba toľko hodín, koľko to ustanovuje Zákonník práce. Maloletá je často chorá. Chodí s ňou po rôznych vyšetreniach,
preto má náklady na lieky, cestovné a iné. Žiada, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu ako požadovala, a to 200 Eur mesačne od podania návrhu. Je pravdou, že odporca platil na výživu maloletej, ale nepravidelne, a preto žiada, aby bol zaviazaný platiť od podania návrhu na rozvod s tým, že je dlžné výživné povinný doplatiť. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu, kde súd upravil styk otca s maloletou každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod.. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že styk maloletej s otcom cez týždeň doporučil neupravovať a rovnako neodporučil ani striedavú starostlivosť. Nevidí žiaden význam, aby maloletá, ktorá navštevuje predškolské zariadenie má pravidelný režim, bola na tri hodiny odtrhnutá od matky, a to každú stredu, a to na krátku dobu, čo jej určite neprospeje a neprospeje nikomu z rodičov. Preto navrhla, aby odvolací súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 200 Eur mesačne počnúc od podania návrhu vždy do 10-teho dňa v mesiaci k jej rukám a zrušil rozsudok v časti úpravy styku s maloletou každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod..
K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že v súvislosti s odvolacími námietkami otca, poukazuje na závery znalkyne a tú skutočnosť, že jej závery potvrdila aj odborníčka PhDr. B. Q., riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR Humenné v správe k rozvodu manželstva zo dňa 24. 09. 2012, v ktorom uviedla, že striedavú starostlivosť vzhľadom k veku dieťaťa považuje za predčasnú. Zo strany referátu ÚPSVaR Humenné odporúčali vzhľadom na vek dieťaťa zveriť do starostlivosti matke, otcovi umožniť kontakt s dieťaťom a je v záujme maloletej túto väzbu uvoľňovať postupne. Ďalej poukázala, že je vedecky dokázané, že dieťa si od počatia a narodenia vytvára väzbu so svojou matkou, upravuje si základné návyky, a preto je možné o striedavej starostlivosti uvažovať iba vtedy, ak zlyhajú iné vhodnejšie spôsoby. Striedavá starostlivosť znamená sústavné sťahovanie sa z domova matky do domova otca. Všetko by sa malo diať v záujme mal. dieťaťa. Podotkla, že otec maloletej má trvalé bydlisko na ul. M. v I., čo je trvalé bydlisko jeho matky, ale zároveň nepopiera, že sa zdržiava aj u priateľky, ktorá sa stará o jedno dieťa. Preto je presvedčená, že z tohto dôvodu by maloletá G. mala tri domovy a nikde by v podstate nebola doma, čoby neprospievalo jej normálnemu vývoju. Bývalý manžel nemal vôbec obzvlášť veľký záujem a citový vzťah k maloletej počas trvania manželstva, tak ako uviedla aj svedkyňa na pojednávaní na okresnom súde. Odporca svoje nedostatky ako nezáujem o dieťa zastieral svojou osobnou vyťaženosťou v práci. Domov chodil až vo večerných hodinách, kedy už maloletá spala. Je zaujímavé, že jeho city voči maloletej sa prebudili, až keď sa od neho odsťahovala. Odporcovým trvalým bydliskom je byt jeho matky, ale osobne sa zdržiava a prebýva u svojej priateľky. Je podnikateľom. Počas manželstva chodil neskoro večer domov. Maloletú G. by striedavo vychovávali jeho babka a priateľka, ktorá sama vychováva svoje vlastné dieťa a až prípadne neskôr odporca. Preto to vzbudzuje pozornosť, že jeho boj o maloletú je účelový. Je zarážajúce jeho tvrdenie o tom, že doplnenie dokazovania a závery súdu sú postavené len na predsudkoch. Ani prípadne iný znalec z odboru psychológie by nemal veľké možnosti, ktoré by mohli spochybniť a vyvrátiť závery znalkyne PhDr. V. C. na trojročnú maloletú G.. Preto nesúhlasila s kontrolným znaleckým dokazovaním.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Ten poukázal, že je samostatne zárobkovo činná osoba. Jeho príjem sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy, z čoho uhrádza mesačné výživné na maloletú, a to od času, kedy mu táto povinnosť bola uložená. Nad rámec tejto povinnosti sa snaží zabezpečiť maloletej aj iné veci, napr. hračky a pod.. Aj keď už nežili v spoločnej domácnosti s matkou a nemal predbežne upravenú vyživovaciu povinnosť, sám dobrovoľne prispieval na výživu maloletej tým, že nakupoval potraviny a iné potrebné veci, čo bude predmetom dokazovania na okresnom súde v konaní o určenie výživného za obdobie do rozhodnutia súdu o rozvode. Nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne vzhľadom aj na jeho príjem. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou každú nepárnu stredu, poukázal na režim deti v materskej škôlke, ktorý bolo predložené na pojednávaní vo veci rozvodu, z ktorého vyplýva, že maloletú G. môže otec vyberať zo škôlky o 15:00 hod. bez toho, aby narušil školský program. Častejšie stretávanie sa maloletej s otcom a nielen dvakrát do mesiaca je oprávnenou požiadavkou, ktorá nemôže mať negatívny vplyv na vývoj maloletých. Aj napriek tomu, že má právo na styk s maloletou každú nepárnu stredu, matka mu maloletú G. zásadne odovzdáva až okolo 16:00 hod., a to napriek tomu, že neexistuje závažný dôvod. Preto zotrval na obsahu svojho odvolania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na
zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Je nepochybnou skutočnosťou to, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali odvolanie otec maloletej, ako aj matka maloletej. Otec maloletej podal odvolanie predovšetkým proti výrokom súdu, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a s tým súvisiace výroky, ako aj voči výroku, ktorým zamietol jeho návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej starostlivosti. Matka maloletej podala odvolanie do výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť k otcovi vo výške 70 Eur mesačne až od právoplatnosti rozsudku a ktorým upravil styk otca s maloletou v časti, t.j. aj každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod..
Odvolací súd bol názoru, že odvolacie námietky otca maloletej, ako aj matky maloletej nie sú dôvodné.
Predovšetkým poukazuje na úplne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, z ktorého nepochybne vyplynulo (v zmysle záverov súdnej znalkyne a referátu ÚPSVaR), že návrh otca na striedavú starostlivosť vzhľadom k veku maloletej je nevhodný. Zo záverov znalkyne vyplývajú zistenia, že vzťah otca k maloletej je dobrý a pozitívny, avšak práve vzhľadom na nízky vek dieťaťa, ale aj doteraz problematickú komunikáciu medzi rodičmi neodporúčala tento styk. Aj napriek tej skutočnosti, na ktorú poukazoval otec maloletej v odvolaní, že znalkyňa pred súdom menila svoje doterajšieho názory a pripustila možnosť neúplne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k maloletej, bol odvolací súd názoru, že táto okolnosť nemení nič na tých záveroch, ku ktorým dospel aj súd prvého stupňa, a to, že ani nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania by neprinieslo zásadnú zmenu v otázkach starostlivosti o maloletú, a to vzhľadom na nízky vek maloletej a skutočnosť, že akákoľvek striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať v záujme maloletej.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zistil, že sa vedú viaceré súdne konania medzi účastníkmi, ktoré nie sú právoplatne skončené, v súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletej.
Tieto zistenia považoval za podstatné a vedúce k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu otca na striedavú starostlivosť je správne a bolo nateraz dôvodné tento návrh zamietnuť. S týmito zisteniami sa odvolací súd stotožňuje a na nich sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Nielen nízky vek dieťaťa, ale predovšetkým schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o potrebách dieťaťa a v záujme dieťaťa, je predpokladom fungovania striedavej starostlivosti rodičov k mal. dieťaťu.
Preto súd prvého stupňa správne postupoval, ak maloletú nateraz vzhľadom práve k týmto okolnostiam zveril do starostlivosti matky a keďže maloletá bola zverená do starostlivosti jedného z rodičov, bolo dôvodné upraviť vyživovaciu povinnosť tomu z rodičov komu mal. dieťa nebolo zverené do starostlivosti. V tomto smere zistenia súdu prvého stupňa pri určení výšky výživného boli úplne a odvolací súd ich považoval za správne. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu o stanovení výživného pre maloletú vo výške 70 Eur, vzhľadom k potrebám maloletej a pomerov povinného. Nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku matky, ktorá žiadala výživné vo výške 200 Eur. Táto výška je neprimeraná nielen potrebám maloletej, ale aj veku dieťaťa. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného pre maloletú zo strany otca od podania návrhu do právoplatnosti, v tomto smere súd vylúčil návrh na samostatné konanie, kde bude skúmať určenie výživného aj do tohto obdobia.
Odvolaciu námietku matky vo vzťahu k rozhodnutiu súdu ohľadom úpravy styku maloletej aj každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. považoval za nedôvodnú. Súd prvého stupňa dbal na to, aby vzťahy s
maloletou sa realizovali, aby nedošlo k ochabnutiu vzájomných vzťahov medzi maloletou a otcom a aby v tomto smere boli chránené práva nielen maloletej na pravidelný styk s rodičom, ale aj práva rodiča na pravidelné stretávanie sa s maloletou. Zaiste už táto úprava styku bude napovedať o komunikácii medzi rodičmi a o tom, či sú schopní spolupracovať a komunikovať aj pri rozširovaní vzťahov a väzieb maloletej s oboma rodičmi tak, aby to bolo v jej záujme a nielen v ich záujme. Bude napovedať aj o tom, či sú schopní v budúcnosti sa dohodnúť na striedavej starostlivosti o maloletú.
So zreteľom na uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, a preto odvolacie námietky matky maloletej a otca považoval za nedôvodné.
Preto rozhodnutie v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne v napadnutých výrokoch potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.