Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-75-2013.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19, o zaplatenie 2 328,50 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. 1. 2013 č. k. 7C 47/2011-82 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku napadnutom odvolaním týkajúcom sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu prevyšujúcu 1.662,90 Eur do sumy 2.328,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.1.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výroku o náhrade trov konania.
Odporca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 18. 11. 2010 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.328,20 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.328,20 Eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia.
V žalobe tvrdil, že dňa 2. 11. 2009 v P. na ulici J. cesta spôsobil odporca dopravnú nehodu tak, že po tom, ako požil alkoholické nápoje, viedol osobné motorové vozidlo a z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke, zišiel s vozidlom mimo vozovky. Pri dopravnej nehode utrpel spolujazdec E. P. škodu na zdraví. Dychovou skúškou u odporcu bolo zistené v čase dopravnej nehody požitie alkoholu v hodnote 0,64 mg/l alkoholu v krvi. Odporca bol v čase dopravnej nehody u navrhovateľa poistený v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. poistnou zmluvou pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Citroen C3, EČ: PO 179 BJ. Za škodu spôsobenú uvedenou dopravnou nehodou z titulu zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka ako vodič vozidla zodpovedá odporca. Navrhovateľ za odporcu z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na základe predložených dokladov a zistenej výšky škody vyplatil poškodenému E. P. náhradu škody na zdraví v sume 2.328,20 Eur. Odporca v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z tohto dôvodu navrhovateľovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol nárok voči odporcovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatili. U odporcu si uplatnili nárok na náhradu 2.328,20 Eur.
Pokiaľ ide o výšku škody, poškodený navrhovateľovi predložil posudok o bolestnom zo dňa 16. 4. 2010, ktorý navrhovateľ pripojil ako dôkaz k žalobe. V uvedenom posudku bolo bolestné ohodnotené na počet 230 bodov. V zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. by teda poškodenému malo patriť odškodenenie za bolesť v sume 3.325,80 Eur (230 bodov x 14,46 Eur/ bod = 3.325,80 Eur). Po posúdení nárokov poškodeného a skutkových okolností dopravnej nehody sa navrhovateľ rozhodol náhradu škody znížiť z dôvodu spoluzavinenia poškodeného v zmysle § 441 OZ, a to o 30% (20% za to, že si poškodený prisadol k vodičovi, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a 10% za to, že poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Po znížení náhrady škody o 30% z dôvodu spoluzavinenia navrhovateľ poškodenému vyplatil náhradu škody celkovo v sume 2.328,20 Eur. Navrhovateľ si podanou žalobou v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. uplatňuje na súde proti odporcovi len nárok na náhradu takto zníženého plnenia.
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.328,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.328,20 Eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 150,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 2. 11. 2009 v Košiciach na ulici J. cesta spôsobil odporca dopravnú nehodu tak, že po tom, ako požil alkoholické nápoje, viedol osobné motorové vozidlo Citroen C3, EČ: PO 179 BJ, po ulici Q. L. J. v smere k ulici J. cesta. Pri dopravnej nehode utrpel spolujazdec E. P. škodu na zdraví, pričom dychovou skúškou u odporcu bolo zistené v čase dopravnej nehody požitie alkoholu v hodnote 0,64 mg/l alkoholu v krvi. Odporca bol v čase dopravnej nehody u navrhovateľa poistený v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. poistnou zmluvou pre prípad zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ za odporcu titulom poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyplatil poškodenému E. P. náhradu škody na zdraví v celkovej sume 2 328,20 Eur.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 441, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1, § 450, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 a § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. a dospel k nasledovným záverom.
V prejednávanej veci súd nepochybne zistil, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poškodenému E. P.. Existencia škody bola navrhovateľom preukázaná vyúčtovaním a zaplatením účelných nákladov vo výške 2.328,20 Eur titulom vyplatenia bolestného poškodenému E. P. v dvoch platbách, prvá v sume 1.316 Eur a druhá v sume 1.012,20 Eur.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že odporca samotný základ žaloby uznal, namietal však mieru spoluzavinenia poškodeného E. P. a žiadal, aby bola súdom ustálená miera spoluzavinenia v podiele 50%, ktorú odôvodnil tým, že spolu popíjali a za volantom sa zároveň striedali. Z výsluchu poškodeného E. P. súd zistil, že je pravdou, že s odporcom spolu požívali alkoholické nápoje, no nie je pravda, aby sa za volantom pri vedení motorového vozidla striedali. Motorové vozidlo výlučne riadil odporca.
Čo sa týka miery spoluzavinenia, súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že poškodený tým, že dobrovoľne nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol odporca pod vplyvom alkoholu, o čom dobre vedel, keďže spolu požívali alkoholické nápoje, počínal si v rozpore s ustanovením § 415 OZ. Porušením tejto prevenčnej povinnosti zodpovedá zavinenie poškodeného na vzniknutej škode v rozsahu 20%, a to jazda s vodičom pod vplyvom alkoholu a 10% titulom nepripútania sa bezpečnostným pásom. Podľa názoru súdu, takáto miera spoluzavinenia poškodeného je primeraná podielu na vzniknutom následku.
Súd nevzal do úvahy mieru spoluzavinenia poškodeného E. P. vo výmere 50% tak, ako to navrhoval odporca, čo odôvodňoval tým, že spolu šoférovali, striedali sa za volantom a spolu požívali alkoholické nápoje. Súd sa oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-133/DI-KE-2009, kde z výpovede samotného odporcu jednoznačne vyplýva, že sám dňa 02.11.2009 okolo 23:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo. V jeho vozidle bol aj kamarát E. P., ktorý sedel na prednom sedadle spolujazdca. Samotný odporca sa k skutku priznal, uvedenej dopravnej nehody bol si vedomý a skutok aj oľutoval. Z jeho výpovede z prípravného konania nevyplýva, aby sa so spolujazdcom striedali počas vedenia motorového vozidla. Jeho tvrdenia v občianskom súdnom konaní tak súd vyhodnotil ako účelové a tendenčné s cieľom zbaviť sa svojej zodpovednosti, navyše súdu o tom nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Súd tak nepovažoval za dôvodné ustáliť mieru spoluzavinenia poškodeného vo výške 50% .
Súd tak v celom rozsahu považoval nárok navrhovateľa za dôvodný, preto zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 2 328,20 Eur, titulom vyplatenia náhrady škody na zdraví v tejto sume poškodenému.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd neúspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 139,50 Eur a cestovné výdavky za účasť na pojednávaniach dňa 7. 3. 2012, 1. 10. 2012 a 28. 1. 2013 ako za cestu verejným hromadným prostriedkom. Jedna cesta verejným hromadným prostriedkom H. - P. predstavovala sumu 1,90 Eur. Navrhovateľ má tak nárok na cestovné H. - P. tam a späť v celkovej výške 3,80 Eur. Za účasť na troch pojednávaniach spolu 11,40 Eur.
Odporca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a priznal náhradu škody vo výške 50% (1.662,90 Eur) s tým, že by uznal v tomto rozsahu spoluzavinenie poškodeného. Okrem toho žiadal, aby súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 O.s.p., pretože je študentom a nemá žiadny príjem. Okrem toho základ nároku navrhovateľa stále uznával a výška náhrady škody závisela od úvahy súdu na posúdení miery spoluzavinenia poškodeného.
V odvolaní ďalej uviedol, že sa domnieva, že základ nároku je daný a o tom pochybnosti nie sú. Namieta predovšetkým to, že spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody je 50%. Poškodený v ten deň spolu s odporcom požíval alkoholické nápoje, pri vedení vozidla sa striedali a okrem toho nemal zapnutý bezpečnostný pás. Ak by ho bol mal zapnutý, nedošlo by k takému následku škody na zdraví, akú poškodený utrpel. Odporca bol v tom istom vozidle a jeho zranenia neboli ani zďaleka v takom rozsahu, ako boli zranenia poškodeného. Okrem toho, poškodený odporcu naviedol, aby zobral auto matky a aby sa striedali pri šoférovaní. Preto si myslí, že sú vinní obaja rovnako a rovnako zodpovedajú za škodu. To, že sa nehoda stala vo chvíli, keď auto riadil odporca, je len náhoda. K nehode mohlo dôjsť aj v dobe, keď za volantom sedel poškodený.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Nedotknutou zostala časť rozsudku, ktorá sa týka vyhovenia žalobe do sumy 1.662,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 21. 1. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam odporcu sa žiada uviesť nasledovné.
Čo sa týka tvrdenia okolností, za ktorých vznikla škoda poškodenému (poškodený ma naviedol, aby som zobral auto mojej matky a aby sme sa striedali pri šoférovaní), ktoré by mohli viesť k záveru o rovnakej vine a rovnakej zodpovednosti za škodu prezentovanej odvolateľom, k tomu odvolací súd uvádza, že s týmito sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu vyporiadal.
Za tohto stavu nebolo dôvodné uvedené námietky uplatnené aj v odvolacom konaní pri posudzovaní spoluzodpovednosti zohľadňovať.
Správny je aj výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď sumu 150,90 Eur súd prvého stupňa nepovažoval za neprimeranú vo vzťahu k sociálnej situácii odporcu.
Tvrdená skutočnosť, že odporca je študentom a nemá žiadny príjem, bez ďalšieho nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku napadnutom odvolaním týkajúcom sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu prevyšujúcu 1.662,90 Eur do sumy 2.328,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 21. 1. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výroku o náhrade trov konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľovi sa ich náhrada nepriznáva, keďže o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.