Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-283-2013.pdf
PDF · 71.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/283/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky J. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici W. č. XX W. - L. proti odporcovi P. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v J. č. XXX za účasti maloletej W. I. nar. X.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom E. L., U. P. H. G. v W. o určenie otcovstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.5.2013 č.k. 45P/34/2012-165 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o ústavnej starostlivosti a určení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že otcom mal. W. I., nar. X.XX.XXXX z matky J. I., nar. XX.X.XXXX je P. P., nar. XX.X.XXXX v W., bývajúcom v J. č. XXX, rod. č. XXXXXX/XXXX nariadil ústavnú starostlivosť mal. W. v detskom domove G. V. č. XXX. Matku aj otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 30 % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom 1.11.2008 do budúcna s tým, že odo dňa právoplatnosti rozsudku sú povinní výživné uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet detského domova G. V.. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2008 do 31.5.2013 v sume 1.410,60 € súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia na účet detského domova G. V.. Rozhodol, že účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, pretože nesúhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti mal. W.. Uviedla, že chce sama zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, zabezpečiť aby navštevovala materskú škôlku a žiadala, aby otec uhrádzal vyživovaciu povinnosť. Poprela, že by nebola schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú a jej psychický a fyzický vývin by bol ohrozený. Uviedla, že nepožíva alkoholické nápoje, pretože nemá finančné prostriedky na ich zakúpenie. Kolízny opatrovník podal správu o šetrených pomerov a uviedol, že matka so starou matkou v domove maloleté deti navštevovali a telefonicky sa s nimi skontaktovali. Deti sa na návštevu matky tešili a so súhlasom detského domova po konzultácií s kolíznym opatrovníkom boli uvoľnené od 28.6.2013 do 30.8.2013 na pobyt v čase letných prázdnin do rodinného prostredia k matke na adrese L., ul. W. č. XX. 20.8.2013 bolo vykonané šetrenie u matky, ktorá žije v rodinnom poschodovom dome so svojou matkou, p. G. I., nar. XX.X.XXXX. Rodinný dom je skromne zariadený, udržiavaný a na poschodí sa nachádzajú tri izby a kúpeľne. Izby sú v zime vykurované pieckou. Na prízemí je toaleta a priestranná kuchyňa a izba, v ktorej sa vykuruje pieckou. Matka je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W. a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 €. Jej matka je vdova, starobná dôchodkyňa s príjmom 379,- €. Poukázal na to, že matka by sa dokázala postarať o mal. W., ktorej chce vybaviť materskú škôlku v L., prípadne v mieste trvalého bydliska v W. - U. T..
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení otcovstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o nariadení ústavnej starostlivosti a určení výživného spolu s konaním, ktorému predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti u mal. W., ako aj vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade s § 132 O.s.p., vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolacie námietky matky tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci. Kolízny opatrovník v rámci šetrenia u matky zistil, že žije v rodinnom dome so svojou matkou, v skromne zariadenom a udržiavanom, matka je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W., poberá dávku v hmotnej núdzi a jej matka je vdova a starobná dôchodkyňa. Z podanej správy, zo dňa 20.8.2013 síce vyplýva, že matka by sa dokázala postarať o mal. W., ktorej chce vybaviť materskú školu, avšak porovnaním pomerov s predchádzajúcou úpravou o ústavnej starostlivosti z 23.11.2012 rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P/144/2012-39 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2013 č.k. 7CoP/21/2013-54 síce došlo k zlepšeniu bytových podmienok pričinením starej matky, avšak nie je preukázané, že došlo na strane matky k zlepšeniu sociálnej a finančnej situácie, ktorá by preukazovala jej snahu o nápravu situácie vlastným pričinením, t.j. nájdenia si zamestnania, či preukázania, či v súčasnosti žije vhodným spôsobom života, nepožíva alkoholické nápoje, ako aj skutočnosti, či matka ktorá pochádza zo sociálne slabšieho prostredia, nižšej socio
- kultúrnej úrovne a v dôsledku toho, či je schopná poskytnúť dostatočnú starostlivosť o mal. W., najmä skutočnosti, či sa od predchádzajúcej úpravy stala matka samostatnejšou pri zabezpečovaní starostlivosti o mal. dieťa, ako aj pri riešení bežných záležitostí, a teda či naďalej potrebuje usmernenie a dohľad inej osoby. Nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy si matka dostatočne neuvedomovala závažnosť situácie a badatelizovala nevyhnutnosť zlepšiť svoje podmienky. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti a správne určil rozsah vyživovacej povinnosti k maloletej, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil aj s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.