Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX. XX. XXXX, M.R. N. XXXX/XX, H. T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 14. 10. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 08. 2022, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 19. 01. 2022 bola žalobcom spísaná žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 12. 07. 2021. Okrem toho bola spísaná úradná zápisnica a oznámenie o vykonanej lekárskej prehliadke z predchádzajúcej žiadosti o invalidný dôchodok.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2022 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 19. 01. 2022, majúc pritom za to, že žalobca nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Uvedenému predchádzalo vypracovanie odborného posudku o invalidite zo dňa 19. 01. 2022, v rámci ktorého bolo určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie - kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, v rozsahu 20 % a ako iné zdravotné postihnutie bolo určené lézia n. radialis vpravo ľahkého stupňa so zvýšením percentuálnej miery o 10 %. Vychádzal pritom z neurologického vyšetrenia zo dňa 28. 09. 2021 MUDr. Zoltán Jakubovich a vyšetrenie z FRO ambulancie zo dňa 13. 12. 2021 MUDr. Barbora Jančeková.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ku ktorému priložil správu z neurologickej ambulancie zo dňa 27. 08. 2020, zo dňa 25. 02. 2019, správu MUDr. Barbory Jančekovej zo dňa 09. 11. 2020.

4. Dňa 04. 05. 2022 bol vypracovaný ďalší odborný posudok o invalidite, v rámci ktorého boli zapracované aj lekárske nálezy predložené v odvolaní a posudkový lekár po znovupreštudovaní spisovej

dokumentácie s prihliadnutím na doložené lekárske správy, zotrval na svojom pôvodnom posudku a odstúpil spisovú dokumentáciu žalobcu k odvolaciemu konaniu.

5. V odvolacom konaní bol dňa 01. 08. 2022 vypracovaný ďalší odborný lekársky posudok so záverom, že degeneratívne zmeny na chrbtici sú s miernym funkčným postihnutím, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku, bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia, bez poruchy motoriky, bez trofických svalových zmien, preto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20% (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/). V roku 2008 žalobca utrpel pracovný úraz, zlomeninu horného konca vretennej kosti dominantnej končatiny s potrebou operačnej intervencie s intenzívnou rehabilitáciou v pooperačnom období, osteosyntetický materiál bol následne odstránený. Elektromyograficky bola v minulosti potvrdená ľahká lézia radiálneho nervu vpravo staršieho dáta. Funkčne viazne dorzálna flexia ruky a rotácia predlaktia pri zachovanom vystieraní a ohýbaní lakťového kĺbu, svalová sila pravej hornej končatiny je zachovaná. Hybnosť ramenných kĺbov aj neurocirkulačné pomery horných končatín sú obojstranne v norme. Zdravotnému postihnutiu, obmedzeniu rotačnej pohyblivosti predlaktia v priaznivom postavení na dominantnej končatine, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (kapitola XV, oddiel G, položka 13, písmeno a2). Z posudkového hľadiska sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % so zvýšením percentuálnej miery o 10 % pre následky po zlomenine vretennej kosti.

Následne žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 08. 2022 žalovaná podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 700 709 6943 0 zo dňa 17. 03. 2022, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

7. V odôvodnení žalovaná poukázala na napadnuté rozhodnutie, odvolanie žalobcu a dospela k záveru, že je potrebné rozhodnutie zo dňa 17. 03. 2022 potvrdiť. Mala za to, že žalobca žiadosťou požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 19. 01. 2022. Zdôraznila pritom, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky 04. 05. 2022, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, zotrval na určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 01. 08. 2022. Aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne je podľa doložených odborných nálezov, popisujúcich klinický stav, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu bolesť chrbta - dorzalgia (M54), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 20 % - 35 %). Uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá odbornými nálezmi deklarovanému funkčnému postihu, pretože ide o stav bez útlakových prejavov na nervové korene, bez účinku na dynamiku chrbtice, bez známok trvalého poškodenia nervových štruktúr, bez motorických porúch a bez trofických svalových zmien.

8. Ďalej uviedla, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný

postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné r?ntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.

Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov.

Iné zdravotné postihnutia (neskoré následky poranenia hornej končatiny, stav po zlomenine horného konca vretennej kosti) ovplyvňujú celkový zdravotný stav žalobcu a schopnosť pracovať, a preto podmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %.

Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo však nepodmieňuje uznanie invalidity.

9. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Okrem toho žalovaná uviedla, že ak v budúcnosti po vyčerpaní všetkých terapeutických možností sa zdravotný stav nezmení a bude naďalej dlhodobo nepriaznivý prípadne dôjde k jeho zhoršeniu, ktorá bude odôvodňovať stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, môže žalobca kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a priznanie invalidného dôchodku.

10. Preto žalovaná zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok z 19. 01. 2022 potvrdila ako správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Žalobou zo dňa 14. 10. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 08. 2022 (opísané v čl. II tohto odôvodnenia), nesúhlasiac so zhodnotením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, resp. s tvrdením, že jeho zdravotný stav zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %,

12. Mal za to, že došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho zdravotného stavu. Rozhodnutie je založené na neobjektívnom a nedostatočnom základe, čo pravdepodobne zapríčinilo nesprávneho ohodnotenie miery schopnosti vykonávať prácu. Namietal nesprávne a neobjektívne posúdenie zdravotného stavu zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia v porovnaní s lekárskymi správami, ktoré predložil na preukázanie zdravotného stavu. Vytýkal, že posudkový lekár a ani žalovaná nijako neodôvodnila, preto sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na 30 % a nie na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 40 % a viac. Vyjadril presvedčenie, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá jeho reálnemu stavu.

13. Ďalej zhrnul, že žalovaná v predmetnom konaní vec nesprávne právne posúdila a rozhodnutie dostatočne neodôvodnila. Považoval za nesporné, že dôkazné bremeno musí v procesných postupoch, v ktorých sa vyvodzuje administratívna zodpovednosť zaťažovať správny orgán, ktorý má povinnosť riadne a v súlade so zákonom objasniť skutkový stav veci. Mal za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, ako aj rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

14. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať tomu, že žalovaná zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu dostatočne nezdôvodnila, neuviedla úvahy, ktorými bola vedená pri hodnotení dôkazov, neuviedla ako použila správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala, neuviedla svoje stanovisko, prečo sa nestotožnila s námietkami žalobcu smerujúcimi proti nízkemu zhodnoteniu miery nespôsobilosti na výkon práce.

IV. Vyjadrenie žalovanej

15. K žalobe podala písomné vyjadrenie žalovaná zo dňa 21. 11. 2022, v ktorom uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 08. 2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 01. 08. 2022, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom sociálneho poistenia, neboli pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci posúdené správne a dostatočne, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nebol dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

16. K námietke žalobcu, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, žalovaná uviedla, že podľa prvej vety v znení zákona č. 555/200 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumy. Z uvedeného vyplývalo, že v odvolaco konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca nepreukázal k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná mala za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol pokladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v

Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok.

17. Zároveň bola toho názoru, že postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Žalovaná sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so zákonom č

18. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiadala, aby súd podľa správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. Žalobca v žalobnej replike navrhol pribratie do konania znalca z príslušného medicínskeho odvetvia za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovanej zo dňa 01. 08. 2022.

20. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len ), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. 08. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa .

Žalobca netrval na nariadení pojednávaní a rovnako tak ani žalovaná, ako ani súd nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania, preto rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. 04. 2023 za splnenia zákonom stanovených podmienok.

22. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 196 ods. 6 vyššie citovaného zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 227 ods. 3 vyššie citovaného zákona, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

Podľa vyššie citovaného účinného od 04. 04. 2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

24. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 08. 2022 a posúdiť, či táto vo vzťahu k žalobcovi postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 03. 2022, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

25. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

26. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným

prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 10. 1015).

28. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.

29. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobcu, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, ktorý žalobca riadne preukázal predloženými lekárskymi správami. Úplnosť zisteného skutkového stavu žalobca ani nenamietal, namietal nesprávne posúdenie zdravotného stavu a nesprávne ohodnotenie miery schopnosti vykonávať prácu, majúc za to, že z predložených lekárskych nálezov vyplýva iné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenie miery na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá jeho reálnemu stavu. Uvedené však podľa názoru súdu nie je založené na žiadnom objektívnom názore, len na subjektívnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcom. Po preskúmaní posudkového záveru súd bol toho názoru, že posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Bolo uvedené, že podľa doložených odborných nálezov, popisujúcich klinický stav, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu bola bolesť chrbta - dorzalgia (M54), ktorá je zaradená do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá odbornými nálezmi deklarovanému funkčnému postihu, pretože ide o stav bez útlakových prejavov na nervové korene, bez účinku na dynamiku chrbtice, bez známok trvalého poškodenia nervových štruktúr, bez motorických porúch a bez trofických svalových zmien, čo vyplýva z odborných lekárskych správ, preto bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zo zákonom stanoveného rozpätia. Zároveň bolo uvedené, že v prípade, ak sa zmení zdravotný stav, môže žalobca požiadať o prehodnotenie, v dôsledku čoho je zrejmé, že choroba sa bude aj podľa žalovanej vyvíjať a nie je vylúčené, že za určité obdobie nebude zaberať medikamentózna, resp. rehabilitačná liečba, ktorá toho času podľa žalobcom predložených lekárskych nálezov nasvedčuje tomu, že po absolvovaní rehabilitačného programu stav čiastočne zlepšený.

30. Správny súd zdôrazňuje, že pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 01. 08. 2022, ktorý bol vypracovaný na základe odvolania žalobcu a žalobca k nemu pripojil aj ďalšie lekárske nálezy, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaná opätovne vypracovali odborné posudky o invalidite, a to zo dňa 04. 05. 2022, ako aj zo dňa 01. 08. 2022 a tie boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej o odvolaní. Žalovaná na základe vypracovaných odborných posudkov o invalidite rozhodla napadnutým rozhodnutím dňa 19. 08. 2022. K žalobe následne žalobca pripojil ďalšie lekárske nálezy, ktoré súd preskúmal a zistil, že lekársky nález zo dňa 28. 09. 2021 bol súčasťou všetkých troch odborných posudkov. Čo sa týkalo lekárskeho nálezu neurologická ambulancia zo dňa 02. 10. 2019, zo dňa 26. 02. 2020, zo dňa 10. 07. 2020, nálezov MUDr. Barbora Jančeková zo dňa 19. 08. 2019, 27. 01. 2020 a MR nálezov zo dňa 10. 09. 2019, uvedené neboli predložené žalobcom v rámci žiadosti o invalidný dôchodok, podanej dňa 19. 01. 2022, a preto ani žalovaná z nich nemohla vychádzať a posudzovať skutkový stav z nich vyplývajúci, avšak vzhľadom

na dátum ich vydania správny súd má za to, že ide o lekárske nálezy staršieho datovania a z nich vyplývajúce závery sú obsiahnuté aj v žalobcom predložených lekárskych nálezoch.

31. V tejto súvislosti správny súd musel skonštatovať, že zo strany žalovanej bol dodržaný zákonný postup, ako aj rozhodnutie žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobcu, vychádzajúce z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, čo sa premietlo aj do rozhodnutia žalovanej, je potrebné vnímať ako zákonné. Pokiaľ žalobca predložil ďalšie lekárske správy po právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd na ne nemohol prihliadať a to ani za stavu, že boli vydané pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že práva patria bdelým, čo bolo potrebné premietnuť na danú situáciu v tom zmysle, že žalobca má povinnosť obratom doručovať žalovanej nové lekárske nálezy, a tie následne až do rozhodnutia by boli zohľadňované v odborných lekárskych posudkoch tak, ako to bolo pri nálezoch predložených v rámci odvolacieho konania. Rovnako tak správny súd nie je oprávnený nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom budú zohľadnené aj neskôr predložené lekárske posudky. Okrem toho v danom prípade nebol zistený žiaden rozpor medzi odbornými lekárskymi posudkami (všetky stanovili rovnakú diagnózu a tiež mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), a preto vykonanie znaleckého dokazovania na potvrdenie správnym orgánom ustáleného skutkového stavu, nie je podľa názoru súdu dôvodné nariaďovať. Takýto postup súd aplikuje podľa svojej úvahy v prípade pochybností a tie v danej veci nevzhliadol.

Zároveň správny súd zdôrazňuje, že žalobca môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môžu byť zohľadnené aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované a opätovne bude vypracovaný odborný lekársky posudok, s ktorým bude žalobca oboznámený.

32. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd nemá dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobcu pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 20% podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že vyšetrenie hrudníkovej a driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou je v celom rozsahu miechového kanála bez ložiskových, zápalových a infiltratívnych zmien, prejavy juvenilného zakrivenia chrbtice sú bez deformácie či patologickej zlomeniny stavcov, ktoré vykazujú iba degeneratívne prejavy s miernymi diskopatiami s nezávažnými kompresívnymi prejavmi s maximom v segmente L4/5, kde je vytlačenie platničky výraznejšie. V klinickom obraze s ľahkou poruchou dynamiky krčného úseku chrbtice so svalovou dysbalanciou s bolesťami pri otáčaní hlavy v terminálnych polohách, hrudno-driekové vykrivenie chrbtice je s vyššie položeným pravým ramenom, bez poruchy reflexov na horných aj dolných končatinách, bez koreňového dráždenia, chôdza je algická. V roku 2019 mal elektromyografickým vyšetrením diagnostikovaný ľahký útlak stredového nervu obojstranne, viac vpravo, pri kontrolnom vyšetrení v septembri 2021 bol syndróm karpálneho tunela obojstranne vylúčený. Udávané bolesti hlavy sú vertebrogénnnej etiológie. Degeneratívne zmeny na chrbtici sú s miernym funkčným postihnutím, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku, bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia, bez poruchy motoriky, bez trofických svalových zmien, preto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 20% (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b). Okrem toho bolo uvedené, že v roku 2008 utrpel pracovný úraz, zlomeninu horného konca vretennej kosti dominantnej končatiny s potrebou operačnej intervencie s intenzívnou rehabilitáciou v pooperačnom období, osteosyntetický materiál bol následne odstránený. Elektromyograficky bola v minulosti potvrdená ľahká lézia radiálneho nervu vpravo staršieho dáta. Funkčne viazne dorzálna flexia ruky a rotácia predlaktia pri zachovanom vystieraní a ohýbaní lakťového kĺbu, svalová sila pravej hornej končatiny je zachovaná. Hybnosť ramenných kĺbov aj neurocirkulačné pomery horných končatín sú obojstranne v norme. Zdravotnému postihnutiu, obmedzeniu rotačnej pohyblivosti predlaktia v priaznivom postavení na dominantnej končatine, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (kapitola XV, oddiel G, položka 13, písmeno a2). Následne bol daný záver, že z posudkového hľadiska sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % so zvýšením percentuálnej miery o 10% pre následky po zlomenine vretennej kosti.

33. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. 08. 2022 tak správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

34. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.