Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-289-2013.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/289/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. I. nar. X.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: B. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. K. č. X zastúpenej JUDr. Ivanom Jurčišinom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na ul. Slovenskej č. 69 a M. I. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. K. č. XX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2013 č.k. 27P 259/2011-139 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo konanie o zvýšenie výživného od 15.6.2011 do 16.6.2011 zastavené.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. Z. z 26,56 € na 40 € mesačne od 17.6.2011 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy k 1. dňu v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 17.6.2011 do 30.6.2013 neurčil. Zastavil konanie o zvýšenie výživného od 15.6.2011 do 16.6.2011 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka proti všetkým výrokom rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd zastavil konanie o zvýšenie výživného od 15.6.2011 do 16.6.2011. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/, d/, f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Poukázala na to, že v pôvodnom návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 17.6.2011 požadovala zvýšenie výživného na 130 € mesačne a návrh odôvodnila tým, že na strane maloletej došlo k významnej zmene pomerov z dôvodu, že v školskom roku 2011/ 2012 nastúpila na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky a následne po oboznámení sa s príjmom otca upravila návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné na 70 € mesačne. Poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného prihliadal na príjem a výdavky otca, ktorého vyjadrenia ohľadne jeho výdavkov považoval za pravdivé a hodnoverné, avšak vyslovila názor, že súd prvého stupňa správne neposúdil výdavky otca, pretože z predloženého rozhodnutia ÚPSVaR otcovi nebola priznaná kompenzácia zvýšených výdavkov na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z predloženého komplexného posudku vyplýva, že posudzovaný dokáže využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, je schopný sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať a vystupovať do a z vozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy preto z uvedeného vyplýva, že mesačné výdavky na dopravu taxíkom ktoré otec uviedol, nemusí nevyhnutne vynaložiť a je možné ich považovať za nadštandard. Otec na prvom pojednávaní 6.6.2012 vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že býva v 2-izbovom byte u svojej priateľky, pričom byt je v jej vlastníctve. V priebehu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec je vlastníkom uvedeného
bytu so spoluvlastníckym podielom 1/5. V účastníckej výpovedi otec uviedol, že spláca 1/5 hypotéky vo výške 108 €, ktorá je na uvedený byt za to, že v uvedenom byte býva. V čase výpovede otec ešte zavádzal súd aj protistranu keďže tvrdil, že nie je vlastníkom bytu a časť hypotéky platí len z toho dôvodu, že v uvedenom byte býva a na pojednávaní 6.6.2012 uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, napriek tomu na pojednávaní konanom 27.3.2013 už uvádzal ako svoje mesačné výdavky 1/5 hypotekárneho úveru priateľky a to 105 €, polovicu inkasa vo výške 105 €, TV, internet a pevnú linku spolu 48 € na mesiac a mobilný telefón 50 € na mesiac, cestovné za taxík 30 € mesačne, výdavky na lieky 20 až 25 €. Otec vysoký paušál na mobilný telefón odôvodnil tým, aby mohol telefonovať s priateľkou do Nemecka a zároveň pripojil prehlásenie priateľky, že faktúry za mobilný telefón, aj keď sú vystavené na meno otca, mu prepláca ona a zároveň prehlásil, že priateľka a rodičia uhrádzajú aj platby na hypotekárny úver, polovicu inkasa, televízor, internet aj pevnú linku. Uviedla, že v konaní namietala skutočnosť, že otec síce odmieta platiť zvýšené výživné, avšak na druhej strane utráca nemalé finančné prostriedky za mobilný telefón, televíziu, internet a pevnú linku a nie sú jej známe skutočnosti, akými úvahami sa súd spravoval pri posudzovaní výdavkov otca za mobilný telefón a prehlásenie priateľky otca považuje za účelové, pretože zo samotných faktúr vyplýva, že sú vystavené na meno otca a otec od začiatku tvrdil, že tieto výdavky hradí sám. Preto v tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný čo do dôvodov a súd prvého stupňa podľa jej názoru sa nevysporiadal ani s ďalším vzniknutým rozporom v dokazovaní a to tvrdením otca o uhrádzaní hypotéky mesačne 1/5 v sume 105, resp. 108 €, pričom z prehlásenia priateľky otca vyplýva, že hypotéku platí z jej účtu, pretože finančná situácia otca mu to neumožňuje a vyslovila názor, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, získané dôkazy nesprávne vyhodnotil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím konanie trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Citovala ust. § 62 ods. 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vyslovila názor, že súd nemal prihliadať na tie výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ako napríklad výdavky na mobilný telefón, televíziu, internet, pevnú linku, ako aj výdavky na taxík. Pre porovnanie uviedla svoje výdavky na internet a televíziu mesačne 17,90 €, za mobilný telefón 20 €. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otca činí 338 € a jej príjem 422 €. Rozdiel v ich príjmoch činí 84 €, no ona zo svojho príjmu vyživuje dve osoby. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že výživné pre mal. Z. bolo určené rozsudkom v roku 2004 v sume 800 € a po celý čas, t.j. 8 rokov sa nezmenilo napriek tomu, že výdavky na výchovu a výživu maloletej sa neustále zvyšovali. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov, pretože je študentkou strednej školy, od septembra nastúpi do 3. ročníka a v súvislosti s jej štúdiom, záujmami a nákladmi na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb je aktuálne stanovené výživné nepostačujúce a ona ako matka nie je schopná zo svojho príjmu potreby maloletej v plnej miere zabezpečiť. Uviedla, že otec sa s maloletou nestretáva, nejaví o ňu záujem, maloletá u otca netrávi víkendy, prázdniny, ani sviatky, čím ona nie je ani čiastočne finančne odbremenená. Napriek tomu, že jej mesačné výdavky spojené s bývaním, stravou, dopravou a odievaním sú 521,50 € a od začiatku roku 2013 sa ročné náklady na maloletú zvýšili aj o sumu 100 €, ktorú maloletej prispieva v súvislosti so stužkovou slávnosťou a spolu má zaplatiť 300 €. Maloletá má svoje záujmy, chcela by sa zdokonaľovať v cudzích jazykoch, má záujem sa zúčastniť odbornej praxe v zahraničí, avšak jej príjem je nepostačujúci a preto si musí požičať finančné prostriedky od svojej matky.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výrok rozsudku o zastavení konania o zvýšenie výživného od 15.6.2011 do 16.6.2011 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti, ako aj počiatok plnenia vyživovacej povinnosti a správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
ref. JUDr. Hricová
kanc.opíš, predlož na kontrolu
rozmnož, prvopis predlož na podpis
2 x zb. spis, ktorý vylúč
spis zašli OS