Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/2/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

E. Z., H.. X.XX.XXXX,

R. C. Z. - S., T. XXXX/XX, R..Č.. C. Z., A..E. XX, u starej matky G. A., do dosiahnutia plnoletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dnes zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou G. A., H.. X.X.XXXX, C. Z., A..E. XX/X, dieťa rodičov matky G. Z., Q.. A., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. - S., T. XXXX/XX, R..Č.. Z., R. X, a otca E. Z., H.. XX.X.XXXX, R. C. Z., R..Č.. C. Z., R. X, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného sa v celom rozsahu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde 19.3.2013 sa otec v tom čase maloletej E. Z., H.. X.XX.XXXX domáhal zníženia výživného na sumu 30% životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa alebo na plnoleté nezaopatrené dieťa. Svoj návrh otec odôvodnil tou skutočnosťou, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 23.8.2010 na sumu 80,-€ mesačne a to tak, že týmto rozsudkom Okresný súd Martin schválil rodičovskú dohodu ohľadne práv a povinností k maloletému dieťaťu. V súčasnosti sa ale nachádza a to už dlhodobo v zlej sociálnej situácií, je nezamestnaný, nedokáže si nájsť zamestnanie. Našiel ubytovanie v Útulku Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom, kde za poskytovanie sociálnych služieb v útulku platí 40,-€ mesačne. Súčasne sa prihlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a požiadal o priznanie dávok v hmotnej núdzi.

Na pojednávaní dňa 18.12.2013 otec spresnil svoj návrh tak, že žiadal znížiť výživné s účinnosťou od 1.6.2013, a radikálne sa zmenila jeho životná situácia. Uviedol, že v čase, keď bola naposledy určená jeho vyživovacia povinnosť na dcéru E., bol zamestnaný v Českej firme G. O. K..Q..X.. v ČR, v ktorej ale pracovný pomer ukončil koncom roku 2010 a to z dôvodov, že zamestnávateľ mu prestal preplácať ubytovanie a keďže v tom období zarábal približne 16000,-Kč brutto , nemohol si dovoliť platiť ubytovanie, ktoré by mu spôsobovalo náklady približne 5500,- až 6000,-Kč. Uviedol, že okrem E. má vyživovacie povinnosti k dvom deťom a to E. Z. a H. A.. Na obe tieto deti by mal spolu platiť výživné v sume 44,-€ mesačne, avšak takéto výživné neplatí, platí ho vyššie a to v sume 50,-€ mesačne. V období rokov 2010, 2011 a 2012 už nebol trvale zamestnaný a navyše v tomto období aj vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený v januári 2013. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, z ktorých vykonával len 9 a potom na základe amnestie došlo k jeho prepustenia. Do útulku

Dobrý pastier nastúpil v marci 2013, zdržiaval sa v ňom približne 2 mesiace a v nasledujúcom období sa živil iba príležitostne. V auguste a septembri 2013 bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť P. K..Q..X.. N. Z., a v septembri 2013 sa zamestnal vo firme F. B. K..Q..X.. K. K. N. E.. Vzhľadom na zdravotné problémy ale 7.10.2013 sa stal práceneschopným a práceneschopnosť otca trvala ešte aj v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

Otec ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa obnovil spolužitie na adrese momentálneho bydliska matky. Poskytuje jej všetok príjem, ktorý dostáva a ona z neho uhrádza jednak výživné na deti, a tiež náklady spoločnej domácnosti.

Matka dieťaťa G. Z., Q.. A. potvrdila, že s otcom dieťaťa obnovila spolužitie, avšak E., ktorá bola v čase začatia konania maloletá a v priebehu konania nadobudla plnoletosť s nimi nebýva, žije so starou mamou G. A.. Matka E. má dve vyživovacie povinnosti, mimo E. ešte k synovi Z. O., H.. XX.X.XXXX, ktorého má s iným partnerom A. O., H.. X.X.XXXX. U tohto dieťaťa nebolo právoplatne rozhodnuté o rodičovských právach a povinnostiach k nemu. S otcom E. žije v prenajatom byte, za ktorý platí prenajímateľovi sumu 250,-€ mesačne, dôkazy však o tom predložiť nevedela, nakoľko v nájomnej zmluve, ktorú súdu v priebehu konania predložila, nájomné uvedené nie je a prenajímateľovi platí dohodnutý nájom v hotovosti bez vydania dokladu. Príjem matky sa pohybuje približne v sume 420,-€ mesačne a k jej pravidelným výdavkom patrí splátka za kúpu televízora vo výške 35,-€ mesačne, poplatky za dva telefóny, ktoré užíva ona a otec E., spolu vo výške 40,-€ mesačne, príspevok na výživu E., ktorej matka poskytuje finančné prostriedky bez toho, aby jej bola určená vyživovacia povinnosť k dieťaťu podľa svojich finančných možností, naposledy jej poskytla sumu 300,-€. Matka je v debete na svojom bežnom účte a banke dlhuje približne 1000,-€. Iné náklady jej vznikajú už len obvyklými výdavkami v súvislosti s nákupom potravín, hygienických potrieb a oblečenia. Výdavky, ktoré má s mal. Z. O. hradil donedávna jej bývalý partner, ktorého opustila. Dieťa momentálne navštevuje materskú školu, a náklady na školské poplatky a stravu by mali predstavovať približne 30,-€ mesačne. Iné pravidelne sa opakujúce výdavky matka nemá.

E. Z., ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je študentkou 3.ročníka Hotelovej akadémie v Martine, ktoré štúdium je 5.ročné, takže má pred sebou ešte dva roky štúdia. So znížením výživného nesúhlasila. Pre nezhody s rodičmi žije u starej matky G. A.. Otec jej od júna 2013 výživné neposiela , posiela ho za neho matka. Sumy, ktoré jej matka posiela, kolíšu od 30,-cez 50,- až po 80,-€ mesačne. Dieťa potvrdilo, že koncom novembra 2013 jej matka poslala na účet 300,-€. Keďže dieťa žije u starej matky, prispieva jej v závislosti od toho, akým finančným príspevkom jej prispeje matka, ktorá jej donedávna, kým dieťa nemalo zriadený účet v banke, poskytovala finančné prostriedky v hotovosti. Babke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti teda prispieva na túto domácnosť, resp. na úhradu nákladov, ktoré jej vznikajú približne sumou 30,- až 40,-€. Dieťa vykonáva prax v Tatranských hoteloch, chodieva na Štrbské Pleso a za výkon praxe je len minimálne platené, počas letnej praxe na Štrbskom Plese minula napríklad 50,-€ za mesiac a za výkon práce dostala len 10,-€. Počas školského roka dieťa praxuje v Martine, tento rok bude musieť odrobiť 300 hodín praxe, ktorú škola zabezpečí v martinských hoteloch. K pravidelným nákladom dieťaťa patria poplatky za obedy v školskej jedálni 1,80 eur za jeden obed. Dieťa sa sporadicky stavuje aj u starej matky v prípade, že v školskú jedáleň nevyužije. Mesačne míňa titulom cestovného MHD približne 10,-€. Bežné výdavky jej vznikajú na nákup hygienických potrieb, ošatenia a podobne. Všetko, čo nedokáže pokryť z príspevku matky, jej uhrádza stará mama. Sem - tam jej finančne vypomôže poskytnutím drobných úhrad aj priateľ.

Stará matka G. A., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa potvrdila, že dieťa viac ako dva roky žije s ňou v spoločnej domácnosti. Predtým s ňou v spoločnej domácnosti žila aj matka mal. E., ktorá ale potom, čo si našla priateľa, s ktorým má dieťa, sa odsťahovala. Stará matka poberá invalidný dôchodok vo výške 314,70 eur a jej manžel, starý otec E. poberá dôchodok vo výške 418,-€ mesačne. E. pravidelne neprispieva na stravu ani na bývanie, tieto náklady jej hradia starí rodičia a občas jej prispejú drobný sumami, keď potrebuje nejaké vreckové alebo uhradiť náklady v škole a podobne. Dieťa má totiž len to, čo jej posiela matka, ktorá na výživu dieťaťa prispieva nepravidelne. Stará matka prispela v čase letnej praxe dieťaťa v Tatrách vyšším príspevkom sumou 30,-€. Inak dieťaťu robí raňajky, z času na čas dieťa obeduje aj doma. Obedy v škole si dieťa hradí z prostriedkov, ktoré je poskytne matka. Rovnako dieťa

sa z týchto prostriedkov, ktoré jej posiela matka aj šatí. Stará matka potvrdila, že za obdobie júna až decembra 2013 dieťa prispelo sumou 50,-€ zo sumy, ktorou jej vo vyššom obnose prispela matka.

Ako súd ďalej zistil z pripojených spisov manželstvo rodičov E. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 30.4.1998, keď bolo výživné na dieťa určené v sume 700,-Sk mesačne. Od tohto obdobia došlo k viacerým konaniam o určenie výživné na maloletú E., naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 23.8.2010 v sume 80,- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/155/2011zo dňa 21.10.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného na mal. E..

Otec E. v čase súdneho konania pracoval vo firme F. B. K..Q..X.., na základe pracovnej zmluvy, a to od 24.9.2013 do 11.10.2013, kedy zamestnávateľ s otcom zrušil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Základnú mzdu mal otec určenú v sume 350,-€ mesačne, pričom mal dohodnutú aj variabilnú zložku mzdy - odmenu.

Z potvrdenia firmy F. B. K..Q..X.. K. K. N. E. súd zistil, že priemerný čistý príjem otca v období septembra až októbra 2013 dosiahol sumu 242,93 eur a jeho čistá mzda v danom období dosiahla sumu 72,26 eur.

V čase súdneho konania bol už otec práceneschopný a poberal dávky nemocenského od Sociálnej poisťovne, ktorá súdu potvrdila, že v októbri 2013 otcovi vyplatila titulom nemocenského 128,40 eur, v novembri 2013 vo výške 192,60 eur a v decembri 2013 vo výške 199,-€.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní dávky nemocenského mal byť otec nemocenské poberať maximálne jeden rok.

Z výplatných pások, ktoré vystavila otcovi obchodná spoločnosť P. K..Q..X.. so sídlom v Martine, v ktorej otec pracoval v období augusta a septembra 2013 súd zistil, že otec dosiahol na základe dohody o vykonaní práce v septembri 2013 príjem vo výške 13,73 eur a v auguste 2013 v rovnakej sume.

Ako súd zistil z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. , ktorý predložil otec, bol otec týmto trestným rozsudkom oslobodený spod obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, keďže dlh na výživnom zaplatil. Zo skutkovej vety rozsudku ale vyplynulo, že otec má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a to E. Z. a H. A. spolu vo výške 1300,-Sk, teda 43,15 eur. Túto vyživovaciu povinnosť otec podľa vlastnej výpovede plní vo vyššej výška a posiela matke oboch detí sumu 50,-€.

Otec bol niekoľko rokov zamestnaný vo firme G. O. P.: XXX XX XXX K. K. N. Ř., A., Č., kde pracoval od 17.7.2007 do 10.12.2010. Ako otec uviedol, jeho priemerný čistý príjem sa tam pohyboval od sumy 15.000,- až 16.000,-Kč. S týmto zamestnávateľom otec rozviazal pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu. Z vysvetlenia otca vyplynulo, že prácu o tohto niekoľkoročného zamestnávateľa ukončil z toho dôvodu, že zamestnávateľ prestal preplácať ubytovanie svojim zamestnancom a vyššie náklady za ubytovanie otec by zo svojho zamestnania uhrádzať nechcel z vlastných prostriedkov. Od opustenia tohto zamestnávateľa ale otec nepreukázal trvanie dlhšieho pracovného pomeru iného zamestnávateľa.

Matka listinnými dôkazmi preukázala výdavky tak, ako vyplynuli z jej výpovede.

Z potvrdenia jej zamestnávateľa K. H. E. N. Z. vyplynulo, že matka u svojho zamestnávateľa v roku 2013 dosiahla priemerný čistý príjem 449,88 eur.

V čase, keď konanie začalo, E. Z. bola maloletá, a bola zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, ktorý v správe o prešetrení výchovného prostredia uviedol, že dieťa v čase sociálneho šetrenia v septembri 2013 bývalo u starej matky G. A. pre nezhody s rodičmi, keď

otec, E. Z. obnovil spolužitie s jej matkou G. Z.. Rodičia majú trojizbový byt, kde má dieťa vlastnú izbu. Matka sa kontaktuje s dieťaťom telefonicky, prípadne ju dieťa navštevuje v zamestnaní, alebo sa stretnú v nákupnom centre. Matka je zamestnaná, otec v čase sociálneho šetrenia pracoval len na dohodu o pracovnej činnosti. Poberá náhradné výživné z dôvodu, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martine súd zistil, že matka poberá na dve deti prídavky na deti v sume 46,20 eur.

O poberaní náhradného výživného svedčia potom aj výpisy z účtu predložené matkou, z ktorých vyplýva, že matka v máji 2013, tiež v apríli 2013 poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine tak prídavky na dieťa v sume 46,20 eur ako aj náhradné výživné. Tieto dávky poberala v júni, v júli, auguste, a v septembri 2013.

Nároky otca súd posudzoval podľa ustanovení , , Zákona o rodine ().

Podľa Zákona o rodine (), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vykonaným dokazovaním, majúc preukázané vyššie uvádzané skutočnosti a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že nie sú dané predpoklady pre zníženie vyživovacej povinnosti otca voči jeho dnes už plnoletej dcére E. Z.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, keď bola vyživovacia povinnosť stanovená na sumu 80,-€ mesačne sa zmenili síce pomery na strane otca, otec už nie je trvale zamestnaný a je práceneschopný, pričom jeho príjem predstavuje necelých 200,-€ mesačne titulom dávok z nemocenského, avšak na druhej strane sa zmenili pomery na strane E., ktorá je v treťom ročníku strednej školy a má pomerne vysoké náklady v súvislosti s praxou, ktorú musí v rámci vyučovania absolvovať. Pritom náklady na jej živobytie uhrádza prevažne matka, ale navyše prispievajú dieťaťu aj starí rodičia. Otec už nepracuje u svojho českého zamestnávateľa, kde pracovný pomer rozviazal dohodou, pretože jeho zamestnávateľ nebol ochotný preplácať mu ďalej ubytovanie a otec na druhej strane nebol ochotný znášať náklady na ubytovanie v Českej republike, avšak je zrejmé a to aj z dohody o rozviazaní pracovného pomeru, ktorú otec súdu predložil, že iniciátorom ukončenia pracovného pomeru bol otec. Pritom u svojho českého zamestnávateľa dosiahol mesačne príjem, ktorý by mu umožnil výživné platiť v nezmenenej výške.

Súd preto dospel k rovnakým záverom, ako už dospel súd, konajúci o podobnom návrhu otca vo veci a totiž, že otec sa sám vzdal výhodnejšieho zamestnania, čím sa mu znížil jeho príjem a za svoju dnešnú situáciu nesie plnú zodpovednosť, preto súd musí vychádzať vzhľadom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine na príjmové možnosti, ktoré mal u svojho posledného dlhodobého zamestnania, ktorým bola firma G. O. K..Q..X.. v Českej republike. Súd sa stotožňuje s názorom, že rodič dieťaťa si môže slobodne voliť povolanie len do tej miery, aby neohrozil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti.

Preto súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči E. Z. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. V tomto prípade šlo práve o týmto zákonným ustanovením predpokladaný typ súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.